Podnikanie – Peter Rudzan

Ďakujeme za divadelné predstavenie. Právom si zaslúži standing ovation.

Financie, Podnikanie, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

nov 092014

Tak nám teda odstúpila ministerka zdravotníctva. Ukážkovo rýchlo ako sa na vzornú demokratickú krajinu patrí. A nielen ona, aby toho nebolo málo, pridala sa k nej i podpredsedníčka parlamentu a zopár nižších šarží na rentiérskych stoličkách. Ale nemohli by sme byť na Slovensku, aby sme tomu všetkému len tak ľahko uverili.

Pripomeňme si, že za pád ministerky môže odhalenie, na ktorom sa veľkou mierou spolupodielal denník SME. Áno, ten denník SME, ktorého spoluvlastníkom sa za čiastočne dramatických okolností stala skupina PENTA. Teda tá istá skupina (nie hudobná, ale finančná), pre ktorú roky verne a zrejme sledujúc jej kariérny postup veľmi dobre, pracovala pani Zvolenská. Teraz je už teda jasnejšie, prečo tá kúpa podielu v najuznávanejšom a najkritickejšom denníku, keďže už v prvom kole vypadli dôvody finančné a teda tvorba zisku. Teda toho zisku, ktorý je s istotou pri rozhodovaní o realizácii obchodov vždy a len a len vždy na prvom mieste. Dôvodom kúpy je teda zrejme to, aby sa špina v politike a v štátom riadených organizáciách a firmách rýchlejšie dostala na povrch a odhalila, jednoducho aby dobro zvíťazilo nad zlom ako je to iba v rozprávkach a aby dvojhlavú dračicu zoťal statočný, nikým neohroziteľný premiér.

Takže zhrnuté a podčiarknuté – príkladné verejné obstarávanie, ktoré sa papierovo pravdepodobne v ničom nelíši od stoviek iných obstarávaní, pri ktorých nebol porušený žiadny zákon, zapôsobilo pred komunálnymi voľbami presne tak ako to marketingový poradcovia naplánovali: premiér si pripísal nezanedbateľné množstvo kladných bodov vo svojom ťažkom boji s korupciou.

Ozaj, skutočne je to pád ministerky, ktorý sa nečakal, alebo len dopredu dohodnutá výmena ministra s divadelným predstavením s dramatickými vložkami pre občanov – voličov? Smer by si rád podržal kreslo primátora v Košiciach, ale rozhodne to nebude ľahké ani s kampaňou, v ktorej sa pán Raši div že nie dištancuje od Smeru. Možno preto to rýchle vymenovanie nového ministra. Ale vlastne to je všetko jedno. Kdesi v hustnúcej hmle ze divadelnými figúrkami sa nám vyškierajú do očí tí, ktorí skutočne riadia slovenské zdravotníctvo.

Je nepochybné, že v doterajšej histórii Slovenska je súčasný marketingový tím kresliaci auru okolo premiéra ten najschopnejší. Klobúk dole. O to viac sa tisne na pery otázka, prečo máme za prezidenta práve pána Kisku a nie niekoho úplne iného…

Spiaca mačka kdesi v Aténach

Výroba nových áut. Kedy zastavíme to šialenstvo

Financie, Politika, Priemysel Komentáre vypnuté

jún 232014

Málokto pochybuje o tom, že prosperita Západu sa odvíjala po línii: fosílne palivá – automobilová doprava (a preprava). Ekonomický boom, ktorý so sebou priniesla masová automatizovaná výroba cenovo dostupných automobilov sa nad očakávanie prejavila silnou pozitívnou (posilňujúcou) spätnou väzbou. Ľudia získali prácu v celom cykle výroby a predaja automobilov a za svoj plat si mohli dovoliť kúpiť auto. Na pomoc rýchlo pribehli finančné inštitúcie a tak sa zrodili úver na kúpu auta a leasingová zmluva.

Množstvo sektorov v rôznych krajinách naviazaných na výrobu automobilov sa začalo nezastaviteľne rozvíjať. Veľká hŕba krajín (s nimi aj Slovensko) stavilo všetky drobné na jednu kartu – automobilovú. Dlhé roky tento model fungoval. Až kým si všetci nekúpili autá dve a nezaparkovali k nim ešte aj jedno firemné. Zrazu sa už na parkoviskách a cestách takmer niet kam pohnúť a často už na to ani nie sú dôvody. Parkoviská sú plné na prasknutie, križovatky už dávno neposkytujú vodičom zamýšľaný komfort.

Pásová výroba dielov a následná kompletizácia áut zamestnala množstvo nekvalifikovanej pracovnej sily. Možno práve preto si málokto zo zamestnancov ktorejkoľvek subdodávateľskej spoločnosti kladie otázku, kam putujú tie milióny a milióny dielov, ktoré sa každoročne v každom závode vyrobia.

Nepredané nákladné autá (Veľká Británia, zdroj: Google Maps)

Vďaka Google Maps však už vieme potvrdiť to, čo si zopár odvážlivcov iba nesmelo myslelo. Novovyrobené tisícky, desiatky tisíc, státisíce ba milióny áut končia na obrovských parkoviskách, nevyužívaných testovacích okruhoch a opustených letiskách. Množstvo takýchto skladovacích priestorov (sú ich doslova tisíce) sa nachádzajú na Britských ostrovoch, v Spojených štátoch a v tejto oblasti nezaostáva ani Čína. Jej stredná trieda, podobne ako tá na Západe, pomaly ale isto stráca kúpyschopnosť, vďaka ktorej u plynulých dvoch desaťročiach dokázala meniť vozy každé dva, tri roky.

Kam z týchto obrovských skladovacích plôch autá potom putujú? Do predaja to určite nie je. Nové modely, ktoré automobilky každoročne predstavujú, pochovajú aj tú malú nádej na to, že sa tieto vozy s preležaninami niekedy predajú. Nehovoriac o ich technickom stave – keď bez akýchkoľvek najazdených kilometrov skončia na dlhé mesiace, často aj na roky, na vzduchu. Často neďaleko morského pobrežia. Aj menej skúsený motorista si vie domyslieť, v akom technickom stave sú po chvíli takéto autá.

Skladisko nepredaných áut (Zdroj: Google Maps)

Neuveriteľnou a o to smutnejšou správou pre našu civilizáciu je, že tieto nepredané autá končia postupne v recyklačnom stredisku a rozoberú sa na diely. Tie sa spracujú na suroviny do výrobného procesu a výrobný cyklus sa môže začať odznova. Ale dokedy? Na dlho to už určite nebude.

Samozrejme, zatiaľ sa tento výrobno-recyklačný cyklus nedotýka luxusných značiek. Tie si svojich kupujúcich medzi kontinuálne bohatnúcou elitou naďalej nachádzajú. Avšak značky určené pre strednú triedu sú už pomaly na konci dychu. Zatiaľ ich nad vodou drží nekontrolovateľné neobmedzené tlačenie nových peňazí… Ale dokedy to môže trvať? Kým stredná trieda nezanikne úplne. Potom bude nasledovať – Game over!

Podobnosti

Podnikanie, Priemysel Komentáre vypnuté

dec 142012

V istom období v minulosti nastal v USA extrémne vysoký nárast produktivity práce – vďaka novým technológiám sa zvýšila výkonnosť pracovníkov v niektorých odvetviach až o 40%. Príčinou tohoto nárastu bol najmä vysoký nárast kapitálových investícií. V sledovanom období rástli tieto investície vždy o viac ako 6% ročne.

Zvýšenie produktivity práce sa malo, podľa ekonomickej teórie, odraziť v rapídnom znižovaní cien produkovaných tovarov. A v nadväznosti na to i poľnohospodárskych produktov a služieb. Avšak ceny neklesali, ostávali na rovnakej úrovni, ba niektoré i narástli. Toto bolo zapríčinené ekonomickou reguláciou trhu zo strany štátu. Teda nie neviditeľnou rukou trhu, ktorá zlyhala, ako sa to snažili tvrdiť úradníci.

Bez regulácie by s poklesom cien priemyselných výrobkov takmer určite poklesli i mzdy pracovníkov, ale pokles miezd by bol miernejší ako pokles cien. Reálne mzdy (a s nimi i reálna kúpyschopnosť ľudí), ktoré by odrážali skutočný nárast produktivity, by rástli napriek tomu, že v nominálnej hodnote by klesli. Zamestnanci by si mohli kúpiť väčší počet spotrebných tovarov, potravín, či čohokoľvek iného ako doposiaľ.

Avšak v prostredí regulácie a prílivu obrovského množstva nových peňazí do finančného systému sa udalosti vyvíjali inak. Zamestnanci si vďaka plazivému zvyšovaniu životných nákladov sotva mohli dovoliť to, čo by im mala zvyšujúca sa produktivita umožniť. Konjunktúra, ktorá v tomto období prebiehala, bola založená najmä na rozširujúcom sa automobilovom priemysle a zvyšujúcom sa počte predaných automobilov.

Parný stroj (Múzeum vedy v Londýne)

V Amerike sa v roku 1929 vyrobil takmer rovnaký počet áut za rok ako sa vyrábalo ešte po 2. svetovej vojne začiatkom päťdesiatych rokov (číslo sa pohybovalo medzi 5 a 6 miliónmi vozidiel).

Nikto, dokonca ani Ford, ktorý si na tom dlhé roky zakladal, už neznižoval ceny. Ba naopak. Napriek nárastu produktivity ceny áut rástli. Nárast sa odôvodňoval zvyšovaním bezpečnosti (a tým pádom zväčšovaním áut až na rozmer malých lodí) a pridávaním nových a nových doplnkov (najmä pochrómovaných).

Pri kúpe takýchto automobilov však už dochádzalo k pnutiu medzi mužmi – automobilovými nadšencami a ženami – strážkyňami rodinnej kasy. General Motors však rýchlo prišiel na to ako si poradiť. Od roku 1925 umožňoval kúpu svojich vozidiel zložením iba 1/3 ceny auta. Zvyšnú časť ceny platil zákazník v pravidelných splátkach. Začala sa tým však len ďalšia masívna vlna z nikdy nekončiaceho zadlžovania spotrebiteľov…

Obdobie, o ktorom hovoríme, je obdobie rokov 1921 až 1929, teda obdobie medzi dvoma finančnými krízami medzivojnového obdobia. Až príliš sa tento vývoj podobá na prvú dekádu 21. storočia…

Totiž priemysel založený na produkcii automobilov má jednu veľkú nevýhodu. Pokiaľ je spotrebiteľ vo finančných problémoch, nemá istotu v zamestnaní alebo len má z jeho pohľadu momentálne nedostatok peňazí, dokáže si vystačiť ešte niekoľko rokov so svojim starým autom. Prípadne bude chvíľu využívať verejnú dopravu. A následný pokles priemyselnej výroby môže mať potom fatálne následky pre väčšinu subjektov trhu.

Investičné stimuly

Európa, Obchod, Podnikanie, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

okt 022012

Nie je podstatné, či vynálezcom investičných stimulov sú byrokrati z Európskej únie, alebo nie. Avšak ich použitie, sprofanovanie a zneužívanie je už dokonale v réžii jednotlivých národných vlád.

Investičné stimuly pre veľké spoločnosti (často sa peniaze nájdu aj pre stredné a menšie, hlavne, že ich majitelia sú tí správni jedinci – „tí naši“) sú v posledných rokoch veľmi dobrým nástrojom vlastnej propagácie vlády v boji o nové pracovné miesta ako i v boji za záchranu už existujúcich miest. Samozrejme (každá) vláda rada prezentuje, aký je to boj ťažký, náročný, ale vláda v ňom nakoniec vždy dokázala zvíťaziť. A odovzdať brániacemu sa investorovi stimuly. Stimuly, ktoré vyzbierala od ostatných podnikateľov, ktorí hodnoty v krajine tvoria aj bez stimulov. To už však žiadna vláda nahlas nehovorí.

Prečo to však takto funguje? Prečo vláda presúva peniaze od mnohých k niekoľkým?

Odpoveď na uvedené otázky treba hľadať niekde inde, ako sa to prezentuje v televíznych novinách. Pretože už samotné ekonomické zdôvodnenie je akoby padnuté na hlavu. Od efektívnych podnikateľov (síce malých firmičiek a živnostníkov) a zamestnancov denno denne dochádzajúcich do práce, ktorí na svoju existenciu nepotrebujú žiadne stimuly či dotácie, sa peniaze vezmú (formou daní, teda legalizovanou krádežou) a darujú sa podnikateľom neefektívnym, ktorí nedokážu existovať, vytvárať pracovné miesta a podnikať bez dotácií. A o to, aby tieto firmy vzali od nás tieto darčeky, musíme ešte bojovať!

Vláda by zrejme nemusela až tak bojovať, keby sa rozhodla podporovať malé a stredné firmy, resp. živnostníkov. A to by im žiadne stimuly ani reálne nemusela dávať, stačilo by prečistiť podnikateľské prostredie, zlepšiť vymáhanie práva a znížiť byrokraciu.

Aspendos v Turecku – amfiteáter z čias Rímskej ríše

Avšak keby sme tu mali priehľadné predvídateľné podnikateľské prostredie a vymožiteľnosť práva v duchu rovnoprávnosti (teda padni komu padni), nemohli by ani oligarchovia a na nich naviazané štruktúry podnikať tak ako to už vyše dve desiatky rokov predvádzajú (nielen) na Slovensku.

Za tým všetkým treba ale hľadať vzájomný veľmi výhodný obchod. Pretože firma, ktorá získa investičné stimuly, pochopiteľne rada časťou získaných peňazí podporí aktivity, ktoré sa hodia politickej nomenklatúre o stimuloch rozhodujúcej. A nehovoriac o priamych príspevkoch do straníckej, vždy rýchlo a ľahko vysychajúcej, kasičky…

Zákon o verejnom obstarávaní

Financie, Krajiny, Obchod, Podnikanie, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

sep 262012

Parlament má v súčasnosti v aktuálnej agende aj novelu Zákona o verejnom obstarávaní. Akosi sa v tom šume okolo Európskej únie a jej rôznych stabilizačných mechanizmov a celoúnijných regulácií a dohľadov stráca význam a dosah zmien, ktoré sa Smer pokúša do zákona dostať.

O tom, o aké zmeny ide, hovorí napríklad Lucia Žitňanská.

Nás by však malo najmä zaujímať, prečo sa tieto zmeny pokúša Smer-SD presadiť do zákona?

Podľa doterajších pravidiel je umožnené takmer komukoľvek zúčastniť sa na výberových konaniach, ktoré chtiac nechtiac (niekedy sa totiž zákon už naozaj nedá povykrúcať tak, aby sa obstarávalo priamym zadaním alebo prieskumom trhu) občas vypisuje štátna správa. A vtedy nastávajú spravidla tri situácie.

V prvom prípade vyhrá firma, ktorá vyhrať má. V tedy však môžu začať ostatní uchádzači vŕtať do rozhodnutia (podávať námietky a pod.) a takto otravovať úspešného uchádzača a odďaľovať realizáciu kontraktu a tým pádom odďaľovať spustenie vodopádu životodarných finančných tokov. V konečnom dôsledku však sú (za asistencie úslužných úradníkov) oligarchovia spokojní.

Vietnamské porcelánové figúrky

V druhom prípade firma, ktorá vyhrať mala, dala ponuku vyššiu (nie vždy sa obálka dá otvoriť pred samotným verejným otváraním tak , aby sa dala zistiť ponúkaná cena a niektoré firmy svoje ponuky už balia tak, aby ani mikro-kamera nebola úspešná), ako iná, konkurenčná firma. V tomto prípade (ak ešte k tomu navyše aj zlyhajú pokusy o vylúčenie víťaza z formálnych dôvodov), prichádza firma, ktorá mala podľa dohody oligarchov a úradníkov vyhrať, o zákazku a všetci naokolo o provízie. Navyše v systéme vzniká nervozita.

V treťom prípade sa súťaže zúčastní iba firma vlastnená oligarchom a dá ponuku, ktorá vyhovuje obom stranám – teda úradníkom (a za nimi schovaným politickým stranám) ako aj oligarchom. Jediný, kto by snáď mohol byť nespokojný, je občan platiaci dane, ale ten sa spravidla o takto vysúťaženom kontrakte nikdy nedozvie.

Takže prečo zmena zákona? Preto, lebo tí hore sa už nemôžu pozerať na to, že nie celý štátny rozpočet patrí im. A keďže peňazí nikdy nie je dosť (a špeciálne počas krízy ich je všade pomenej), nehodlajú sa oligarchovia pozerať ani len na jediné euro, ktoré nepoputuje z rozpočtu cez ich ruky, účty či peňaženky. A tak je ideálne zmeniť zákon tak, aby sa konala verejná súťaž systémom popísaným vyššie – v treťom prípade.

Smer so svojimi 83 hlasmi momentálne nie je odkázaný na podporu kohokoľvek a preto by bolo veľmi neuvážené predpokladať, že tento rozhodujúci gól (teda schválenie zmien), dokonca do opustenej brány, nezvládne dať.

Každý z nás

Podnikanie, Politika, Slovensko, Spoločnosť Komentáre vypnuté

sep 192012

Asi každý z nás zažil situáciu, keď človek pokorne sedí na úrade alebo v čakárni do ambulancie s poradovým číslom, na ktoré si ráno pekne privstal a kľučku si pred ním podávajú ľudia s odzbrojujúcim úsmevom a vhodnými známosťami. A tak je deň dovolenky fuč a spolu s ním i pocit o rovnoprávnosti všetkých občanov.Každý z nás pozná vo svojom okolí niekoho, kto dal lekárovi všimné alebo ďakovné (v reči práva je to, žiaľ, úplatok). Občas dokonca poďakujeme kyticou aj učiteľom svojich detí.

Takmer každý z nás má v okolí niekoho, kto sa hrdí vysokoškolským diplomom a ani len netuší, kde sa aula alebo učebne jeho alma mater nachádzajú. V tom horšom prípade ani len netuší, že kvôli univerzitnému diplomu je potrebné prejsť niekoľkoročným vzdelávacím procesom a príslušným počtom kontrolných stanovíšť (teda skúšok).

Každý z nás pozná aspoň z televízie príbeh o tom, ako lož, záujmy mocnejších a peniaze zvíťazili v súdnom spore nad krištáľovo čistou pravdou.

Snáď každý z nás má vo svojom okolí niekoho, kto je vďaka kamarátom na polícii imúnny voči zákonu o cestnej premávke a môže si dovoliť jazdiť s alkoholom v krvi a neprimeranou rýchlosťou. Aby nám to bolo vždy jasné, arogantne zvýrazňujú svoj status rozlíšiteľným EČV. Nestačí im vedomie, čo všetko si dokážu vybaviť, potrebujú o tom nepretržite informovať svoje okolie.

Neďaleko každého z nás býva niekto, komu je kamarátov kamarát prokurátorom, vďaka ktorému je možné zastaviť (alebo rozbehnúť voči niekomu, kto nám leží v žalúdku) trestné stíhanie na základe jediného telefonátu.

Regent´s park v Londýne

Pravdepodobne každý z nás pozná príbehy právnikov, sudcov, policajtov a prokurátorov, ktorých deti a manželia a manželky detí ako aj manželia a manželky ich bratov a sestier sa stali právnikmi, sudcami, vysokými policajnými funkcionármi a prokurátormi a už dopredu sa vie, že právnikmi, sudcami, prokurátormi a policajtmi budú i všetci vnuci a vnučky vnučky. A budú pôsobiť presne na tých istých miestach a v tých istých kanceláriách a vybavovať agendu rovnako, ako to robili ich rodičia a starí rodičia.

Každý z nás už určite počul celé romány o tom, ako to funguje pri prerozdeľovaní peňazí z európskych fondov. Kto a ako a za koľko je ochotný pomôcť, podpísať, prižmúriť oči.

Pravdepodobne každý z nás využije situáciu, keď mu jeho príbuzný, priateľ, či len obchodný partner môže pomôcť s niečím, čo vyžaduje väčšie či menšie ohnutie paragrafov, „odlišný“ právny názor alebo len jednoducho „iný pohľad na vec“.

Každý, kto len trochu pričuchol k tomu, ako štát a samospráva obstarávajú tovary a služby, môže oprávnene pochybovať, či zo stavu, v ktorom sa nachádza súčasná slovenská spoločnosť, existuje evolučné východisko smerujúce k lepšiemu a zdravšiemu usporiadaniu. A dôležitou otázkou je aj to, či vôbec táto spoločnosť, a teda neanonymní jednotlivci v nej zoskupení, má záujem o zmenu status quo.

Prechod na jednu zdravotnú poisťovnu bude eldorádom

Podnikanie, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

júl 042012

Tak sme sa konečne dočkali začiatku realizácie procesu zoštátnenia celého zdravotníctva. Zatiaľ, v prvom (pre sponzorov najdôležitejšom) kroku, by všetci občania mali prejsť pod ochranné krídla Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

O tom, že tento krok je len logickým vyústením nefunkčnosti systému viacerých „konkurujúcich“ si poisťovní, ktorý dlhodobo nefunguje, si môže čitateľ prečítať tu.

To, že prevzatie poisťovní zo súkromných rúk do rúk štátu nebude až takou traumou pre súčasných majiteľov, je zrejmé už z prvých náznakov predsedu vlády a cez média vypustených balónikov. Z doteraz vysloveného sa až priam ponúka vysvetlenie, že tento proces bol medzi jeho hlavnými protagonistami už dopredu dohodnutý.

Štát pre svojich občanov za peniaze týchto občanov kúpi súkromné poisťovne. Teda v podstate vzduch, ktorý sa v ich kanceláriách nachádza. Keď pominieme zopár prenajatých priestorov na lukratívnych miestach, niekoľko ojazdených limuzín a desiatky písacích stolov. A to za budúce zisky, ktoré by tieto zdravotné poisťovne akože dosiahli. Nad výpočtom, pokiaľ skutočne dôjde na popisovaný scenár, sa ešte naisto nakrútime hlavami.

Pasca (Vietnamská vojna, tzv. booby trap)

Samozrejme vláda dosiahne skvelý úspech a majitelia poisťovní sa vzdajú svojho podnikania ešte s diskontom (znížením) v prospech občanov a štát si dokonca bude môcť rozložiť splácanie kúpnej ceny na roky. Čo uľaví rozpočtu a teda vláda chudákom občanom nebude musieť opäť zvyšovať dane. Úžasné. Kto by sa ubránil takému skvelému obchodu?

Takto premyslený spôsob vyťaženia bezprácnej renty zo zdravotníctva by nečakal ani najväčší pesimista dlhodobo pozorujúci politickú scénu na Slovensku. Avšak chladná logika a premyslený kalkul sa tejto metóde vyciciavania štátneho rozpočtu nedá vytknúť. Ironik spolu s cynikom by s chuťou zatlieskali.

Pri všetkých týchto mizerných vyhliadkach pre peňaženku daňových poplatníkov treba dúfať, že reforma systému zdravotného poistenia po tomto prvom kroku na dlho neskončia. A že VšZP nerozšíri svoju pobočkovú sieť a počty zamestnancov práve o počty, ktorými momentálne disponujú súkromné poisťovne. Lebo aj takéto niečo by bolo v súčasnom čase potreby istôt relatívne jednoducho obhájiteľné. Zamestnanosťou. Čo na tom, že zbytočných úradníkov…