Indický experiment

 India  Komentáre vypnuté na Indický experiment
dec 012016
 

V Európe sa nájde len málo informácií o experimente, ktorý práve prebieha v Indii. Indická vláda rozhodla o reforme, po ktorej by chcela mať svojich občanov poriadne pod kontrolou. Chce ich totiž nasmerovať k bezhotovostnej ekonomike.

Pravdepodobne malé (možno aj nakoniec to bude veľké) zatemnenie mysle museli mať vo vláde, keď rozhodli o tom, že v Indii – štáte, ktorý má už dávno prvú miliardu obyvateľov za sebou a pekne krásne naďalej zvyšuje počet svojich obyvateľov – zruší dve najväčšie bankovky, ktoré boli v obehu.

8. novembra 2016 vystúpil premiér vo večernom vysielaní a túto radostnú správu oznámil svojim voličom. Pre istotu 9. novembra banky ostali zatvorené a Silvester je posledný deň, kedy je možné staré bankovky vymeniť za zápis v počítačovom systéme niektorej z bánk pôsobiacich v Indii.

Zrušené boli bankovky v hodnote 500 a 1000 indických rupií, čo je v prepočte (veľmi) približne 7€ a 15€.

Oficiálnym dôvodom na tento krok bolo potlačenie čiernej ekonomiky a zvýšenie počtu daňových poplatníkov. V krajine, kde podľa odhadov 98% obyvateľov používa výhradne hotovostné operácie, ide o bezprecedentný krok, ktorý spôsobil obrovský šok v krajine.

Samozrejme ako to už v takýchto prípadoch býva, to zďaleka nie je všetko. Vláda stanovila strop na vklad hotovosti na vlastný účet. Strop tak nízky, že aj drobní pouliční predavači, ktorí držali celoživotné úspory v hotovosti, potrebujú pomoc celej rodiny (častokrát ani to nepostačuje), aby mohli svoje peniaze priniesť do banky.

Vláda pri svojom zatemnení mysle ani na chvíľu nepomyslela na stovky miliónov farmárov, ktorí odjakživa obchodovali výlučne v hotovosti. V ich prípade došlo po vlne protestov k istému uvoľneniu reštrikcií. Inak by sa ekonomika Indie nielen zadrhla (ako je tomu teraz), ale istotne celkom zastavila.

Vyvstala tiež otázka, čo s tými desiatkami miliónov obyvateľov, ktorí nemajú žiadny identifikačný preukaz. Ako tí majú prísť do banky a založiť si účet?

Na svojom stanovisku, že všetky bankovky, ktoré sa neobjavia v bankách do konca roku, sa stávajú bezcennými papierikmi, však premiér Módí trvá.

Oddych v Indii

Objavujú sa (zatiaľ nepotvrdené) informácie, že vláda nakoniec umožní vložiť akúkoľvek čiastku na účet. Stanoví však hranicu, nad ktorou prejdú vklady zdanením. Šepká sa až o dani vo výške 60%. Či vláda bude mať až takúto odvahu, či lepšie povedané drzosť, ukáže až čas. V každom prípade je jasné, že jedným z hlavných motívov peňažnej reformy bolo znehodnotenie veľkej časti obeživa a tým nepriamo k výraznému zníženiu štátneho dlhu.

Voľby v roku 2014 vyhral Módí s obrovskou prevahou. Tie ďalšie, naplánované na rok 2018, však už bude vyhrávať len s veľkými ťažkosťami. Skôr to vyzerá na to, že si už môže po skončení súčasného mandátu plánovať pokojný život v kruhu rodiny. A to aj napriek tomu, že voliči majú väčšinou neobvykle krátku pamäť.

 

Eurovoľby skončili. Zase máme na 5 rokov pokoj

 Európa, Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Eurovoľby skončili. Zase máme na 5 rokov pokoj
máj 312014
 

Eurovoľby, alebo inak povedané voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali uplynulú sobotu jasne ukázali, čo si Slováci myslia o projekte, ktorý je dirigovaný z Bruselu.

Rekordná, 13% účasť, je neuveriteľná, ale pochopiteľná. Keď vezmeme do úvahy, že na 13 voľných miest kandidovalo úctyhodných 333 záujemcov, tak volieb sa v podstate zúčastnili iba štyri skupiny voličov.

Prvá skupina, ktorá poctivo prišla k urnám, je skupina blízkych príbuzných, kolegov, súdruhov v jednotlivých politických stranách, podriadených, kamarátov a kamarátov kamarátov všetkých kandidátov, ktorí si o sebe myslia, že sú niečím výnimoční a nechali sa zapísať na volebné hárky. Matematika už pred voľbami našepkávala, že pri malom zázraku a veľkom šťastí sa do Europarlamentu môže veľmi ľahko prepracovať aj nímand s veľkou rodinou.

Druhá skupina, nemenej početná najmä na Východnom Slovensku (eurá za účasť v komisii sa vždy zídu a pri počte kandidujúcich strán sa ujde na každého, kto má záujem prečítať si noviny, zahrať si počítačové hry či pripraviť sa na maturitu v kolektíve podobne postihnutých) sú samotní členovia volebných komisií a ich rodinní príslušníci.

Treťou skupinou, na ktorú sa dá vždy spoľahnúť, sú dôchodcovia, čo si poctivo plnia svoje povinnosti. Títo sú vždy pripravení hodiť do urny obálku s lístkom, na ktorom sú kandidáti, ktorí sa vyskytujú na bilbordoch s predsedom vlády.

A štvrtou, poslednou skupinou, s ktorou sa dalo počítať pri volebnej účasti, sú príjemcovia štedrých dotácií z eurofondov. Do tejto skupiny spadajú tak podnikatelia, ktorí presvedčili komisie o nenahraditeľnosti svojho projektu pre rozvoj regiónu, tak i starostovia a primátori, ktorí dozerali na realizáciu betónových námestí, ktoré rapídne zvýšili šance ich obcí a miest, že k nim zablúdi dvojnásobok turistov ako predtým. V mnohých obciach sa tak udeje už pri čísle dva… Snáď to nebudú iba dvaja kontrolóri z Bruselu…

Predseda našej vlády, intenzívne realizujúcej úspory vďaka reforme ESO, sa vyjadril, že nerozumie tomu, prečo Slováci nešli voliť, keď Slovensko dostáva „miliardy z Európskej únie„. Ale oni v skutočnosti išli. Len ich nie je toľko (teda tých šťastných príjemcov spomínaných miliárd), aby sa volebná účasť prehupla aspoň nad tú českú.

Avšak volebná účasť nebude nikoho zo zainteresovaných dlho mátať. Všetci na ňu rýchlo zabudneme a pripomenieme si ju opäť až po nasledujúcich (pre europoslancov – sladkých, sladučkých) piatich rokoch. A aby v roku 2020 nespadla účasť pod 10%, budeme, samozrejme, že v našom vlastnom záujme, chodiť k volebnej urne povinne.

Mnísi - Luang PrabangMnísi dostávajú stravu od veriacich – Luang Prabang (Laos)

Elity

 Spoločnosť  Komentáre vypnuté na Elity
dec 042013
 

Elity súčasné sa v mnohom podobajú, avšak v ďalšom, tak dôležitom, odlišujú od elít minulých. Od elít, ktoré boli vychovávané od detstva v tom, že raz budú tými, ktorí budú viesť svoju krajinu, svoj ľud do lepšej budúcnosti.

Tieto elity včerajška vyrastali bez toho, aby sa v ich okolí vyskytovali nízke pohnútky a prízemná nečestnosť. Boli vedené k tomu, že majú rešpektovať seba samých a že ich konanie bude po celý život sprevádzať prísny pohľad tých, ktorým budú veliť.  Minulé elity vedeli už od malička, že budú takmer po celý život stáť na takom vysokom mieste, z ktorého je rozhľad na celú spoločnosť, na spojenia a putá, ktorými je popretkávaná. Na riadenie takejto zložitej štruktúry je potrebné mať čas premýšľať, hodnotiť, analyzovať a najmä počúvať ľudí múdrych a vzdelaných.

Elity včerajška pohŕdali nebezpečenstvom v mene cti a povinnosti. Neváhali bojovať a umierať pre svoj ľud. Ísť do boja v prvej línii bolo pre nich cťou. Boli vedené v poslušnosti pred Bohom, mravnej čistote, obozretnosti v rozhodovaní a konaní. Boli vykonávateľmi spravodlivosti a implementátormi zákonov. Mali zmysel pre poriadok a vernosť. Boli bohaté, ale mali hlboký zmysel pre dobročinnosť. Elity minulosti skutočne nebolo ťažké rozlíšiť. Jej vystupovanie, správanie a reč bola nezameniteľná.

Elita súčasnosti, napriek tomu, že mnohí jej príslušníci si to vôbec neuvedomujú, sa skladá z vysokopostavených štátnych úradníkov, majiteľov a manažérov veľkých firiem, politikov na najvyšších miestach, manažérov štátnych podnikov a štátnych inštitúcií. Kam sa v štátnej sfére pozrieme, tam sa dá nájsť člen súčasnej vládnucej elity – či nakukneme na akademickú pôdu, na súdy, do silových zložiek alebo do nemocníc alebo privátnych kliník. Elita pochádzajúca zo súkromnej sféry, ktorá naakumulovala kapitál vlastným umom a prácou pre neštátny sektor je v defenzívnej menšine, čo je pochopiteľné, keď sa letmo pozrieme na to, ako sa zo štátneho kumulujú a presúvajú veľké majetky.

Aké sú však tie dnešné elity v porovnaní s tými už takmer zabudnutými? Sú bez pocitu zodpovednosti, bez vôle niečo zmeniť k lepšiemu a bez odvahy ukázať, že je to vôbec možné. Elity dneška si užívajú pocit, že sa do tejto vybranej spoločnosti dostali a neminie deň, aby sa nezamýšľali nad tým, ako si z tohto postavenia odniesť čo najviac (hmotného). Nie je dôležité žiť a pracovať čestne a svedomito, stačí keď dokážeme naše kroky úspešne zdôvodňovať. Mnohokrát stačí aj poukázanie na nie práve mravné konanie iného príslušníka elity a kritické hlasy hneď stratia na sile. Zodpovednosť za svoje zmýšľanie, rozhodovanie a konanie zo záhadných dôvodov nepatrí do mentálnej výbavy príslušníka súčasnej elity. Aké následky prinášajú jeho dnešné kroky pre budúcnosť jeho vlastnú i krajiny, vďaka existencii ktorej si svoje výsadné postavenie môže dosýta užívať, ho ani v najmenšom nezaujímajú. Prečo, nevedno. Pud vlastnej sebazáchovy ako keby už viac neexistoval a nahradil ho pud hmotného zabezpečenia sa do konca života, a najlepšie až do konca života vlastných detí a ich detí…

Big BenBig Ben (Londýn, Westminsterský palác)

Elita všeobecne je definovaná ako zdroj mravných hodnôt a politickej múdrosti kombinovanej s múdrosťou ekonomickou a silou svoje ideály presadiť. Bez zodpovedne rozhodujúcich a konajúcich elít nemôže dlhodobo existovať žiadny národ. Hrať sa na ňu však nebude postačovať.

 

Európsky sociálny fond

 Euro  Komentáre vypnuté na Európsky sociálny fond
okt 012013
 

Bez víťaza sa aj naďalej vedú spory, kam to tá Európska únia v skutočnosti smeruje. Jej prívrženci sú ochotní prisahať, že má nakročené stať sa najsilnejším zoskupením na celom svete, jej odporcovia si zas pri hodnotení jej budúcnosti neberú servítku pred ústa a hovoria o temnote vzdialenej nie storočia, ale už len desaťročia.

V každom prípade cesta, po ktorej elity nasmerovali európsky Titanik, je nielen poriadne špinavá, ale na dôvažok i poriadne smrdí. O tom (bohužiaľ) niet medzi prívržencami a odporcami sporu. Prívrženci únie však v celom tom smrade a bahne naokolo vidia iba malý defekt, ktorý sa bude dať jednoducho napraviť. Mnohí veria, že tak ako jednoducho a rýchlo sa dá zapnúť klimatizácia a pračka vzduchu v pohodlnej bruselskej kancelárii, dá sa odstrániť aj všetka tá špina, ktorá je sprievodným znakom panovania tandemu Nemecka a Francúzska nad celou Európou. Vlastne dnes už sa dá pokojne hovoriť o panovaní samotného Nemecka…

Európsky sociálny fond (ESF) je skvelou ukážkou európskych paradoxov. Určený na podporu a rozvoj sociálnych zručností sa stal už ani len neskrývanou dotačnou linkou pre bohatých. Hlavných príjemcov podpory z ESF by sme márne hľadali medzi obyčajnými podnikateľmi a ich zamestnancami (súčasnými, či budúcimi). Tých treba hľadať v zozname najväčších korporácií sveta a ich dcérskymi a majetkovo či podnikateľsky previazanými spoločnosťami. Jeden by neveril, koľko rôznych školení majú za sebou zamestnanci takýchto korporácií. Občas je ťažké nájsť voľný čas, v ktorom by sa dala urobiť skutočná práca. Nepodobné je to v štátnych firmách a úradoch, ktoré sa taktiež s preveľkým úspechom zapájajú do výberového procesu na pridelenie financií z Bruselu.

Vodový melónMelón

ESF je tak len ďalší z európskych fondov vzdelávajúcich Európanov v tvorení a písaní vzletných, nič nehovoriacich fráz. Čím krkolomnejšie spojenie doposiaľ nikdy nespojených slov, tým sa projekt javí inovatívnejší a kvalitnejší.

A prečo sa nikto ani len nenamáha skontrolovať vzdelávací a školiaci proces v praxi? Možno práve preto, aby ani náhodou nemusel riešiť problém, že žiadne školenia sa nikdy nekonali a zamestnanci za prísľub malého prihodenia k výplate podpísali všetky potrebné prezenčné listiny a dokumenty.

Únia rozdáva miliardy ako zmyslov zbavená

 Banky, Euro, Európa, Európa, Financie, Geopolitika, Krajiny, Politika  Komentáre vypnuté na Únia rozdáva miliardy ako zmyslov zbavená
máj 182013
 

Trinásty máj rozhodne nebol dňom nešťastným. Teda aspoň pre niektorých vyvolených. Veď prečo aj. Nebol piatok,  ale pondelok, a navyše sa opäť stretli všetci Santa Clausovia prezlečení za ministrov financií z celej Európy. A tak sa popri ochutnávke bruselských špecialít servírovaných na prehýbajúcich sa švédskych stoloch opäť raz rozdávalo a rozdávalo. Z cudzieho, pochopiteľne. Opäť si na svoje prišlo Grécko, Cyprus a Portugalsko. Podľa rečí naokolo sa zdá, že okruh prijímateľov novovytlačených peňazí sa miesto redukcie bude skôr zväčšovať. Na bohatú hostinu by nedbalo zavítať i také Slovinsko.

Dnes sa už málokto zamyslí alebo opýta, kam všetky tie (spolu už) stovky miliárd euro doputovali. Dnes si už vôbec nevieme predstaviť nič za tými obrovskými číslami s množstvom núl. A práve preto sa tak jednoducho tým, čo sú pri moci, rozdávajú. V skutočnosti by také malé krajiny ako je Grécko či Cyprus mohli žiť desiatky rokov z tých obrovských súm, ktoré boli použité na oddlženie. A to by ich občania celé tie roky nemuseli doslova pohnúť ani len prstom. Napriek tomu sa zdá, že studňa je bezodná a pýta si ešte viac. Prečo sa nepýtame, že prečo sa toto všetko deje?

Nechce sa veriť, že Nemecko je ochotné platiť celú ten žúr okolo oddlžovania problémových krajín len tak pre nič za nič. Napriek tomu, že podmieňuje svoju pomoc ozdravnými krokmi, je to celé iba ilúzia. Je nepredstaviteľné, že krajiny, ktoré si zvykli na vysoký životný štandard, krajiny, ktoré nemajú žiadny priemysel, žiadnu komoditu a slabé poľnohospodárstvo, by sa niekedy mohli dostať na úroveň sebestačnosti. Mohli, ale nie pri európskej životnej úrovni. A keďže právo na vysokú životnú úroveň majú európske krajiny vpísané pomaly do ústav, nie je možné očakávať, že životná úroveň krajín, ktoré si ju vybudovali na dlh, klesne mávnutím čarovného prútika. Tejto rozprávke veria snáď už len deti v Nemecku. A možno ešte v rodinách euroúradníkov…

Thanjavur - čerpacia stanicaThanjavur (India) – čerpacia stanica

Kam to všetko smeruje však zrejme nie je jasné ani súčasnej vládnucej elite. To, že po tejto ceste bez jasného smerovania či cieľa zmenia miliardy eur svojich majiteľov je však isté. Veď postupne už presakujú na svetlo aj informácie, kto sa po pri tej ohromnej socializácii strát pekne nabalil. Neboli to jednoduchí (i keď nepochybne roky veľmi dobre platení) ľudia z Grécka alebo Cypru. Boli to najmä silné finančné skupiny, ktoré presunuli svoje nezvládnuté finančné a podnikateľské riziko na občanov Európskej únie. Tie isté finančné skupiny, ktoré sa teraz chystajú na posilňovanie kapitálu tých istých gréckych bánk, ktoré mali svoju existenciu ukončiť v etape oddlžovania Grécka. Nestalo sa tak a dnes už tušíme prečo. Ďalšie kolo privatizácie ziskov a presunu obrovských miliárd do vreciek rôznych fondov, investičných bánk a im podobných skupín sa sľubne rozbieha.

 

Zákon o verejnom obstarávaní

 Politika, Reformy, Slovensko  Komentáre vypnuté na Zákon o verejnom obstarávaní
mar 162013
 

Toho, kto len trochu pričuchol k tomu, ako v skutočnosti obstaráva štát, teda verejná správa v tom najširšom ponímaní, neprekvapí suché a strohé konštatovanie, že počas obdobia od roku 1989 sa nakupovalo pre štátnu správu vždy rovnako. A to od priateľov, kamarátov, bývalých spolužiakov, straníckych kolegov, známych alebo príbuzných a len v najnutnejšom prípade za bežné trhové ceny. A bolo skutočne jedno, či bol pri moci Pavel alebo Šavel. A vždy tak aj bude. Víťaz volieb vždy veľmi rýchlo získa pocit, že všetky zdroje štátu mu patria právom a nič na tom nezmenia ani predvolebné vyhlásenia. Podobne je to v celom stredoeurópskom regióne (skutočnou perlou bolo akože losovanie víťazov pri obstarávaní v Českej republike; jeden by neveril, že takéto niečo je možné v 21. storočí…) a veľa spoločných čŕt pri procese verejného obstarávania by sme našli v množstve ďalších krajín, ktoré sú inak  považované za vzorové demokracie.

Bežný podnikateľ a bežná firma nemali pri obchodovaní so zástupcami spravujúcimi verejné financie šancu. Iba ak náhodou. Tak ako aj výhra v športke sa občas podarí, občas vyhral aj niekto, kto fakt nikoho v komisii nepoznal…

Súčasný boj na parlamentnej pôde (ak sa to vôbec bojom dá nazvať) o budúcu podobu zákona o verejnom obstarávaní budí istú pozornosť médií, menšiu však už u bežných občanov.

Plavčík kdesi na pobreží MexikaPlavčík kdesi na pobreží Mexika

Na vec by sa však dalo pozrieť aj z inej strany.

Napríklad z tejto: Súčasná vláda je prvá, ktorá sa chce vysporiadať s korupciou a rodinkárstvom pri verejnom obstarávaní zákonnou cestou. Nielen pre túto vládnu garnitúru, ale nepochybne aj pre jej nástupkyne bude lepšie, keď bude môcť v skutočnosti už takmer štvrťstoročie používané praktiky používať legálne, bez toho, aby sa musela strachovať, že po nej pôjdu médiá alebo opozícia. Keď budú môcť byť víťazi verejných obstarávaní vyberaní počas celého volebného obdobia víťazmi volieb, možno aj v pospolitom ľude disponujúcom volebným právom dôjde k mentálnemu posunu. Možno.

Každopádne by sa do istej miery odbúrali dohady, či niečo je, či nie je korupčným správaním, či štát zase raz niečo nakúpil predražené alebo nie. A možno by potom mali štátni úradníci čas aj na niečo iné (napríklad na skutočnú službu občanom) ako je kamuflovanie vopred dohodnutých verejných obstarávaní.

Jan Zahradil – ODS

 Citáty, Politika, Spoločnosť  Komentáre vypnuté na Jan Zahradil – ODS
dec 092012
 

Jan Zahradil, (nar. 1963), český politik

Nie je to napríklad práve Vaša oblasť, Váš región, kde sa symbolom ODS stala napríklad tučná býčia šija opásaná zlatou reťazou, či za podvod odsúdený vekslák alebo tzv. podnikateľ s európskymi fondmi a verejnými peniazmi, poprípade miestny don Vito Corleone, bez súhlasu ktorého nie je možné vymenovať ani hajzel-babu na verejnom záchode?

Muzikant - Londýn (2012)Pouličný muzikant v Londýne

Bez eurofondov existuje jediná cesta – do recesie

 Financie, Krajiny  Komentáre vypnuté na Bez eurofondov existuje jediná cesta – do recesie
nov 222012
 

Eurofondy sú pre Slovensko životne dôležité.

Autorom vyššie uvedeného výroku nie je nikto iný ako Robert Fico.

Je zaujímavé, že diskusiu o tom, aké životne dôležité sú eurofondy pre každú politickú reprezentáciu, ktorá je práve pri moci, veľmi nepočuť. A pritom je to práve eurofondová miazga, ktorá dáva život nášmu hospodárstvu a lesk našim štatistikám. Samozrejme, väčšia časť miazgy sa rozkradne a nikdy nepoužije na pôvodný účel – ale aj tak je pre hospodárstvo neoceniteľná. Peňazí je totiž dostatočne veľa na to, aby nám dokázali vytrhnúť tŕň z päty. Teda aspoň doposiaľ.

Pozrime sa na čísla. Investície, ktoré sú financované Európskou úniou, tvoria na Slovensku celých 76% investícií, ktoré financuje verejná správa a samospráva. V postkomunistických  krajinách je to veľmi podobné. Poľsko – 52%, Maďarsko – neuveriteľných 97%, pobaltské krajiny 2/3 investícií. Áno, obrovská časť investícií samospráv skončila v betónových námestiach s honosnými fontánami a lavičkami obsadenými ľudmi bez práce, v nevyužívaných chodníkoch po celých dedinách, v kanalizáciách, na ktoré sa obyvatelia odmietajú pripojiť a na ktorých konci občas chýba čistička a v priemyselných parkoch, do ktorých nie je možné zohnať investorov.

Ruku na srdce – bez eurofondov by sa realizovalo len veľmi málo z tých projektov, ktoré sa vďaka nim uskutočnili. A to nie preto, že by sa na takéto projekty peniaze nenašli. Je to preto, lebo väčšina týchto projektov je ekonomicky neobhájiteľná, extrémne predražená a najmä zbytočná.

Olympiáda pred Hampton Court PalaceOlympijské hry 2012 pred Hampton Court Palace

Eurofondy sú však v každom prípade záchrancom našej ekonomiky. Bez nich by Slovensko už dávno bolo v recesii a táto recesia by tu prebiehala už niekoľko rokov. Nie je jednoduché odpovedať na otázku, ako by Slovensko vyzeralo bez každoročného prílevu stoviek miliónov eur z EÚ. A ešte ťažšie je predstaviť si situáciu, keď by sa tento príliv peňazí nebodaj zastavil.

Toto vytrvalé kupovanie si politických bodov a politického kapitálu je však z oboch strán (teda ako zo strany byrokratov z Bruselu, tak i zo strany našej politickej garnitúry) pokrytecké. Pochopiteľné, zdôvodniteľné, obhájiteľné, ale extrémne pokrytecké. Nemôže totiž fungovať donekonečna. Iste, nikto zo súčasných politikov nikde na svete nevidí ďalej ako po svoje funkčné obdobie, avšak dopad ich konania bude musieť na svoje koži znášať roky, ak nie desiatky, obyčajný občan tohoto štátu. Zlé časy ešte len prídu.

Vráťme učiteľom dôstojné miesto v spoločnosti

 Školstvo, Spoločnosť  Komentáre vypnuté na Vráťme učiteľom dôstojné miesto v spoločnosti
nov 012012
 

Vráťme učiteľom dôstojné miesto v spoločnosti, ktoré zastávali dlhé desaťročia. Tak takúto úlohu by zrejme podpísal každý doterajší minister školstva (a predseda vlády s ním). Žiaľ, iba podpísal. Ale nerealizoval.

V druhej polovici dvadsiateho storočia začal pomalý, ale zato trvalý, zosuv učiteľov na spoločenskom rebríčku. Učitelia všetkými desiatimi hlasujú za to, že sa tak stalo najmä finančným nedocenením ich povolania, ale príčiny sú isto hlbšie.

Zosun na spoločenskom a tým pádom i na platovom rebríčku však je potrebné v prvom kroku riešiť zvýšením disponibilných príjmov učiteľov. A kde nájsť na to peniaze? Stačí miesto školení, ktorými pravidelne prechádzajú učitelia (jazykové, počítačové,…), tieto peniaze presunúť na výplatné pásky. Učitelia, pokiaľ by mali na výber, by si zvolili zvýšenie platu a nie školenia. Ešte šťastie, že nemajú možnosť vidieť faktúry, koľko to ich zvyšovanie vzdelania stojí… Dá sa však pochopiť počínanie ministerstva. Je jednoduchšie a pre mnohých výhodnejšie obstarávať (služby v oblasti školenia) ako tieto peniaze pridať učiteľom. Na argumenty typu – Veď to platili z Bruselu a teda to bolo zadarmo! – dnes už nepočuje ani dieťa v predškolskej dochádzke.

Ďalším, relatívne rýchlym riešením, je postupné znižovanie počtu učiteľov. Prirodzeným úbytkom i núteným odchodom do penzie. Mnohí (najmä starší) učitelia prevažne na základných školách už nemajú energiu a silu na boj s mladou generáciou, ktorá dnes šúcha školské lavice. Títo učitelia by isto ocenili možnosť odísť do dôchodku. Na nejednej škole vie menej učiteľov v podstate bez problémov zvládnuť priebežne klesajúci počet žiakov.

Rozdiel medzi súčasným príjmom a dôchodkom penzionovaných učiteľov by mohol byť okamžite použitý na zvýšenie platov tých, ktorí ostanú.  Zníženie celkového stavu o 10 až 15% by malo byť vo vnútorných silách učiteľov. Akokoľvek sa bude učiteľská komunita brániť (a možno sa ani nebude), inej cesty rýchleho zvýšenia miezd a kvality učiteľského stavu neexistuje.

Vyučovanie na dopravnom ihrisku

Do istej miery je prekvapivé, že učitelia nenašli odvahu nahlas pomenovať dôvody, pre ktoré nie sú v rozpočte peniaze na navýšenie miezd. Dôvody, ako sú nadmerné, nič okrem úzkej vrstvy bohatých neprodukujúce vládne investície a predražené verejné nákupy, z ktorých opäť profitujú tí istí. Miesto toho sa zdá, že rétorika vlády – nie je problém vo výdavkoch, máme len malé príjmy do rozpočtu – im nie je až tak proti srsti. Ak si však uvedomíme, že väčšinu učiteľského stavu tvoria ženy so silným pudom sebazáchovy a povinnosti voči rodine, dá sa ich mlčanie možno pochopiť.

No a po signifikantnom zvýšení platov by mal nasledovať rovnako signifikantne zvýšený tlak okolia (nielen rodičov) na zvýšenie kvality učiteľov, ich osobnej zainteresovanosti a vzdelávacieho procesu. Ale nie tak, aby to všetko prebiehalo iba na papieri. Papier znesie všetko, ale papierové zvyšovanie kvality nepomôže nikomu. Učiteľom treba dať dostatočný čas, aby v okamihu, kedy sa skončí ich (finančné) živorenie, začali uskutočňovať samo očisťovací proces a tým pádom návrat tam, kam patria. Na najvyššie schodíky spoločenského rebríčka.

Iná cesta k budovaniu vzdelanej a konkurencie schopnej spoločnosti, o ktorej tu všetci tak radi básnime, nevedie…

 

 

 

 Older Entries