Indický experiment

 India  Komentáre vypnuté na Indický experiment
dec 012016
 

V Európe sa nájde len málo informácií o experimente, ktorý práve prebieha v Indii. Indická vláda rozhodla o reforme, po ktorej by chcela mať svojich občanov poriadne pod kontrolou. Chce ich totiž nasmerovať k bezhotovostnej ekonomike.

Pravdepodobne malé (možno aj nakoniec to bude veľké) zatemnenie mysle museli mať vo vláde, keď rozhodli o tom, že v Indii – štáte, ktorý má už dávno prvú miliardu obyvateľov za sebou a pekne krásne naďalej zvyšuje počet svojich obyvateľov – zruší dve najväčšie bankovky, ktoré boli v obehu.

8. novembra 2016 vystúpil premiér vo večernom vysielaní a túto radostnú správu oznámil svojim voličom. Pre istotu 9. novembra banky ostali zatvorené a Silvester je posledný deň, kedy je možné staré bankovky vymeniť za zápis v počítačovom systéme niektorej z bánk pôsobiacich v Indii.

Zrušené boli bankovky v hodnote 500 a 1000 indických rupií, čo je v prepočte (veľmi) približne 7€ a 15€.

Oficiálnym dôvodom na tento krok bolo potlačenie čiernej ekonomiky a zvýšenie počtu daňových poplatníkov. V krajine, kde podľa odhadov 98% obyvateľov používa výhradne hotovostné operácie, ide o bezprecedentný krok, ktorý spôsobil obrovský šok v krajine.

Samozrejme ako to už v takýchto prípadoch býva, to zďaleka nie je všetko. Vláda stanovila strop na vklad hotovosti na vlastný účet. Strop tak nízky, že aj drobní pouliční predavači, ktorí držali celoživotné úspory v hotovosti, potrebujú pomoc celej rodiny (častokrát ani to nepostačuje), aby mohli svoje peniaze priniesť do banky.

Vláda pri svojom zatemnení mysle ani na chvíľu nepomyslela na stovky miliónov farmárov, ktorí odjakživa obchodovali výlučne v hotovosti. V ich prípade došlo po vlne protestov k istému uvoľneniu reštrikcií. Inak by sa ekonomika Indie nielen zadrhla (ako je tomu teraz), ale istotne celkom zastavila.

Vyvstala tiež otázka, čo s tými desiatkami miliónov obyvateľov, ktorí nemajú žiadny identifikačný preukaz. Ako tí majú prísť do banky a založiť si účet?

Na svojom stanovisku, že všetky bankovky, ktoré sa neobjavia v bankách do konca roku, sa stávajú bezcennými papierikmi, však premiér Módí trvá.

Oddych v Indii

Objavujú sa (zatiaľ nepotvrdené) informácie, že vláda nakoniec umožní vložiť akúkoľvek čiastku na účet. Stanoví však hranicu, nad ktorou prejdú vklady zdanením. Šepká sa až o dani vo výške 60%. Či vláda bude mať až takúto odvahu, či lepšie povedané drzosť, ukáže až čas. V každom prípade je jasné, že jedným z hlavných motívov peňažnej reformy bolo znehodnotenie veľkej časti obeživa a tým nepriamo k výraznému zníženiu štátneho dlhu.

Voľby v roku 2014 vyhral Módí s obrovskou prevahou. Tie ďalšie, naplánované na rok 2018, však už bude vyhrávať len s veľkými ťažkosťami. Skôr to vyzerá na to, že si už môže po skončení súčasného mandátu plánovať pokojný život v kruhu rodiny. A to aj napriek tomu, že voliči majú väčšinou neobvykle krátku pamäť.

 

Slovensko cez palubu

 Európa, Financie, Geopolitika, Krajiny, Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Slovensko cez palubu
okt 262014
 

V ére, ktorá nasledovala po období tvorby „kapitálotvornej vrstvy“ na Slovensku, ktorá, mimochodom, bola úspešná až priveľmi, nastúpila počas vlády M. Dzurindu éra predaja kľúčového majetku krajiny do rúk západných vlastníkov, často len naoko súkromných, keďže zase ich vlastníkmi bola neraz vláda príslušnej krajiny, z ktorej investor pochádzal. Ale to nie je teraz podstatné.

To najdôležitejšie posolstvo – posolstvo o tom, že chceme patriť na Západ a Západ na oplátku skonsoliduje naše firmy a vezme si za to primeraný podiel na zisku, tým bolo naplnené. Veľké korporácie i menšie firmičky si kúpili od prvoprivatizérov, vybraných vládami V. Mečiara, ako aj nemalé zvyšky od pravicových vlád ideologicky vedených Miklošom a Dzurindom, všetko cenné, čo bolo v tom čase na malom Slovensku k dispozícii.

Za to, a potom aj za lacnú pracovnú silu do montážnych dielní, sme mohli začať nielen platiť eurom ale aj plakať nad rozliatym mliekom celosvetovej hospodárskej krízy, ktorá tak krásne začala v predvečer prijatia eura u nás.

Avšak doba, kedy vlastníctvo našich veľkých firiem a aspoň trochu nezávislých médií, ktoré si dovolili byť kritické k vláde či finančným skupinám s vládou spriaznenými (rovnako tak i k excesom, ktoré robili menšie ryby s nemenšími peniazmi na regionálnej úrovni), sa práve skončila. Akúsi záverečnú bodku, po ktorej bude vhodné už len zatiahnuť oponu, urobil predaj Petit Pressu a s ním i mienkotvorného denníka SME. Nemá zmysel opisovať nedávny predaj novín a časopisov sústredených okolo občas až smelo hryzúceho týždenníka PLUS 7 DNÍ. Mnohí už za tých pár mesiacov, ktoré ubehli od úteku Francúzov a Nemcov z SPP, zabudli, že chvíľu za nás dodávky plynu z Ruska nechodil vyjednávať predseda vlády so zástupcami „“kapitálotvornej vrstvy“ zrodenej v divokej privatizácii temných 90. rokov.

Všetky vyššie spomenuté udalosti sú sprievodnými znakmi sťahovania sa Západu zo Slovenska. Toho Západu, ktorý zistil, že má dosť svojich starostí a Slovensko vlastne ani nepotrebuje. Vyžmýkal ho už viac než citrón a zo skaly voda nepotečie. ENEL by na túto tému mohol rozprávať tisíc a jednu noc…

Slovensko, hodené cez palubu, si snáď zachová ešte istú dobu príslušnosť k západnej civilizácii. Ale nebude to jednoduché. Okrem histórie (väčšinu modernej histórie bolo územie, ktoré dnes pokrýva Slovensko, súčasťou západných ríš, kráľovstiev a cisárstiev) a náboženstva (pravoslávne kresťanstvo začína až tesne za našim plotom) hrá momentálne všetko proti nemu.

Dóm svätej AlžbetyDóm svätej Alžbety v Košiciach

 

Helikoptéry budú nalietavať aj na prostých občanov

 Euro, Financie, Krajiny  Komentáre vypnuté na Helikoptéry budú nalietavať aj na prostých občanov
aug 262014
 

Stagnácia je slovo, pri ktorom väčšina politikov a na nich ekonomicky naviazaných ekonómov dostáva triašku. Avšak práve výrazom stagnácia môžeme smelo popísať stav, v akom sa už niekoľko rokov po sebe nachádzajú Spojené štáty spolu so zlenivelou Európou.

Prvý, kto sa pokúsil na nezastaviteľnú stagnáciu nasadiť netradičnú, ale o to zákernejšiu zbraň, boli USA. Konkrétne ich centrálna banka si (obrazne povedané) prenajala vrtuľníky od armády a začala z nich vyhadzovať peniaze na pomazané hlavy z Wall Streetu. Avšak všetky tieto peniaze postupne (skôr rýchlejšie ako pomaly) skončili v rukách bankárov, banksterov a nimi podobných. A žiadané a očakávané naštartovanie ekonomiky a zvýšenie ekonomického rastu (teda hneď dve hlavné mantry súčasnosti) sa ani náhodou v USA nedostavili. Napriek tomu podobný prenájom vrtuľníkov uskutočnila vzápätí aj centrálna banka starého kontinentu – ECB. Na počudovanie všetkých zainteresovaných – taktiež bez úspechu. Teda ak za úspech nie je náhodou považovaný draatický presun bohatstva od občanov k vládnucej elite. A nebolo by to po prvý krát v histórii…

Po rokoch zúfalého skúšania, kedy najmocnejšie centrálne banky zaplavovali finančný trh (najmä ten bankový a akciový) likviditou, sa už aj v serióznejších amerických médiách začína diskutovať o tom, že by sa k likvidite po podobnom zhadzovaní zelených papierikov z vrtuľníkov (ergo z tlačiarní) mohli dostať aj občania USA. Momentálne sa síce z vládnych kruhov prostredníctvom názorov nezávislých ekonómov vypúšťajú balóniky so sumami od 1 do 3 tisíc dolárov na jednu americkú domácnosť, avšak každému súdnemu ekonómovi musí byť jasné, že s takouto sumičkou sa v Štátoch žiadna voda namútiť nedá. Ale na začiatok to nie je zlé. Podobné pološialené návrhy zaznievali síce i v minulosti, ale zdali sa byť nerealizovateľné a odtrhnuté od reality.

Avšak v ekonomike Západu je už väčšina zákonov, vecí, cien, regulácií a postupov odtrhnutá od reality, tak prečo neskúsiť i túto blbosť. Ak má však aspoň trochu rozhýbať maloobchod, tak to musí byť blbosť omnoho väčšia ako len za 3 tisíc dolárov. Najmenej jednu nulu k tomu číslu bude treba pripísať. Bankári sa aj tak nemajú čoho obávať. Väčšina z takto rozhádzaných peňazí sa pekne naukladane dostane späť do bánk, spravidla ako splátka dlhov nazhromaždených v minulosti. Ani to by však nebolo pre ekonomiku celkom márne. Bonita dlžníkov, ktorí sa takto jednorázovo očistia by rapídne stúpla a spotrebné úvery ba opäť raz na chvíľu mohli vyvolať dojem prosperity.

 

Výletná loď v Halong Bay

Výletná loď, záliv Halong Bay vo Vietname

Emile Gauvreau – Čudný prúd

 Spoločnosť  Komentáre vypnuté na Emile Gauvreau – Čudný prúd
mar 142014
 

Émile Henri Gauvreau, (1891 – 1956), americký spisovateľ a novinár

“Bol som súčasťou toho čudného prúdu ľudí, ktorí trávia svoj život robením vecí, ktoré sa im protivia a to len preto, aby zarobili peniaze, ktoré vlastne nechcú, ale vďaka ktorým si kupujú veci, ktoré nepotrebujú, aby nimi imponovali ľuďom, na ktorých im nezáleží.“

 Kraby

Kraby. Ich osud je už spečatený.

Čaká nás zmenšujúca sa ekonomika

 Financie, Komunálna sféra, Krajiny, Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Čaká nás zmenšujúca sa ekonomika
apr 242013
 

Už dlhšiu dobu sledujeme márny zápas politikov o zastavenie zmenšovania ekonomiky a ekonomickej výkonnosti. Tento proces prebieha na všetkých úrovniach – na úrovni štátov, i na úrovni Európskej únie ako takej. Verbálne politici oznamujú stále pozitívne čísla rastu HDP. V skutočnosti už ani sami nemôžu veriť tomu, že niekto tým ich vyhláseniam a štatistikám verí. V skutočnosti tie smiešne desatinné nárasty (v percentách!) nie sú nič iné, iba zbožné priania politikov a kreatívne účtovníctvo štatistikov nimi platenými.

O tom, aká je naozaj skutočnosť, však najlepšie občanovi povie krátka cesta do práce alebo na úrad práce. Rozbité cesty, ktoré sa len veľmi pomaly opravujú (teraz neberme do úvahy tých pár ulíc a ciest, na ktorých bývajú politici, vysokopostavení štátni úradníci a tí, ktorí túto krajinu v skutočnosti ovládajú) a množstvo štrku zo zimnej posypovej sezóny, ktoré sa ešte ani nezačalo zametať, svedčí o všetkom. Na základné služby, ktoré má štát poskytovať a na ktoré netreba žiadne sofistikované odborné znalosti alebo stoje, sa nedostáva. Bežný daňový poplatník by mal (žiaľ) očakávať, že o pár rokov bude normálne, ak výtlky zo zimy budú opravené v júli, či v auguste a na severe Slovenska možno zmiznú až vtedy, keď ich zasype nový sneh.

Delo - Tower of LondonDelo – Tower of London

Ekonomika sa jednoducho scvrkáva a scvrkávať bude. O to viac, že väčšina investičných stimulov skončí svoju púť bez naplnenia verbálne deklarovaného cieľa – teda investíciou vyvolať tvorbu nových pracovných miest, rozbehnúť ekonomiku regiónu, do ktorého investícia smeruje. V skutočnosti sa tak dočkáme (určite ešte najbližšie roky) len a len zmenšujúcich sa ekonomík jednotlivých krajín. Paradoxne práve to môže byť živou vodou, ktoré preberie Slovensko a EÚ. Pri zmenšovaní objemu ekonomiky, objemu peňazí a výroby, dôjde prirodzene a nezadržateľne k znižovaniu objemu financií, s ktorými budú štáty hospodáriť. A to napriek nárastu daní, ktoré zďaleka neskončilo (politici dali znamienko rovná sa medzi konsolidáciu verejných financií a zvyšovanie príjmov do rozpočtu a teda zvyšovaniu daní, a u občanov im to z nejakého záhadného dôvodu prešlo bez reptania). A tu nepôjde len o to, že chtiac – nechtiac budú štáty znižovať počet pracujúcich závislých na štátnom rozpočte (postupne sa aj tak budú musieť redukovať počty vojakov, policajtov, učiteľov, lekárov a nakoniec, keď už nebude kam siahnuť aj počet úradníkov), ale štát nebude môcť financovať ani ďalšie výdaje, na ktoré sme si zvykli. Obrovským problémom najbližšieho desaťročia tak bude údržba infraštruktúry, ktorú máme, nieto ešte budovanie novej, ktorú politici pred voľbami nikdy nezabudnú nasľubovať.

Otázky z Cypru

 Banky, Euro, Financie, Krajiny  Komentáre vypnuté na Otázky z Cypru
mar 252013
 

Cyprus, zdá sa, má o svoju krátkodobú budúcnosť postarané. Ostáva v európskej menovej únii a bude sa teda musieť podriadiť diktátu Berlína. Napriek tomu však ostáva mnoho otázok, na ktoré sme odpovede nepočuli.

Je naozaj zdanenie vkladov nad 100 tisíc eur (zatiaľ však nikomu z účtu v žiadnej cyperskej banke nevzali ani euro, skutočné zdanenie sa možno nakoniec ani neudeje) trestom za existenciu daňového raja v Európe? Veď zrušenie daňového raja mohla Merkelová, keby veľmi chcela, dosiahnuť aj po politickej línii. Nemusela čakať dovtedy, kým sa Cyprus finančne zrúti. Prečo tak neurobila už dávno?

Prečo Merkelová chce pripraviť o časť peňazí ruských oligarchov? K zlepšeniu vzťahov medzi Nemeckom a Ruskom to určite nepomôže. A práve Nemecko podniká už dlhšiu dobu zjavné kroky vedúce k rýchlemu zlepšovaniu vzájomných vzťahov s Putinom. Pre Rusko nie je nič jednoduchšie ako si straty vynahradiť v cene dodávaných komodít. Takže – prečo?

Merkelovej (a politikom v Bruseli) musí byť jasné, že veľkí podnikatelia z Európskej únie, ktorí sú napojení na politické špičky a práve vďaka týmto spojeniam k majetkom prišli, si budú chcieť rýchlo vynahradiť prípadné straty, ku ktorým na Cypre dôjdu. A to dokážu jedine rýchlejším „čerpaním“ európskych fondov tým správnym smerom a zvýšením počtu predražených verejných obstarávaní v domovských krajinách. Chcelo Nemecko dosiahnuť práve toto? Sotva.

Čo bude s Cyprom po dokončení záchranných prác? Väčšinu peňazí získavala vláda vďaka tomu, že Cyprus fungovala ako daňový raj. Tomuto biznis modelu je teraz koniec. Životná úroveň obyvateľov bola udržiavaná práve z peňazí, ktoré vláda získala za bezchybné fungovanie práčky peňazí. Cyperčania vďaka tomu neboli nútení pracovať a v dovolenkových rezortoch turisti sotva stretli niekoho iného ako Slovákov, Ukrajincov, Bulharov či Rumunov. Čím sa teda budú Cyperčania živiť potom ako prídu o profit z prania? Budú pracovať upratovať, variť a obsluhovať v prímorských strediskách? Tých Nemcov, ktorí ich takto ponížili? Asi sotva.

Jesenná prechádzka vo Volovských vrchochJesenná prechádzka vo Volovských vrchoch

Keďže Cyprus nemá nič, čo by mohlo Európe ponúknuť ako nenahraditeľnú komoditu, službu či výrobu, neostáva mu nič iné, iba toho rozmýšľať, čo bude ďalej. Nemecko nebude udržiavať Cyprus na infúziách dlhšie, než to bude nevyhnutné. Nevyhnutné pre Nemecko, nie pre Cyprus. A tieto lehoty sa diametrálne líšia.

Jan Zahradil – ODS

 Citáty, Politika, Spoločnosť  Komentáre vypnuté na Jan Zahradil – ODS
dec 092012
 

Jan Zahradil, (nar. 1963), český politik

Nie je to napríklad práve Vaša oblasť, Váš región, kde sa symbolom ODS stala napríklad tučná býčia šija opásaná zlatou reťazou, či za podvod odsúdený vekslák alebo tzv. podnikateľ s európskymi fondmi a verejnými peniazmi, poprípade miestny don Vito Corleone, bez súhlasu ktorého nie je možné vymenovať ani hajzel-babu na verejnom záchode?

Muzikant - Londýn (2012)Pouličný muzikant v Londýne

Alexander Hamilton – Človek

 Citáty, Politika, Spoločnosť  Komentáre vypnuté na Alexander Hamilton – Človek
nov 262012
 

Alexander Hamilton, (1755/7 – 1804), americký politik a finančník

Každého človeka by sme mali pokladať za nečestné stvorenie a mali by sme predpokladať, že svojim konaním nesleduje žiadny iný cieľ iba svoj súkromný záujem. Podľa tohoto záujmu mu musíme vládnuť a nehľadiac na jeho neukojiteľnú hrabivosť a ambície ho prinútiť k účasti na verejnom prospechu.

Plastika v soľnej bani Wieliczka (Poľsko)Plastika v soľnej bani Wieliczka (Poľsko)

Bez eurofondov existuje jediná cesta – do recesie

 Financie, Krajiny  Komentáre vypnuté na Bez eurofondov existuje jediná cesta – do recesie
nov 222012
 

Eurofondy sú pre Slovensko životne dôležité.

Autorom vyššie uvedeného výroku nie je nikto iný ako Robert Fico.

Je zaujímavé, že diskusiu o tom, aké životne dôležité sú eurofondy pre každú politickú reprezentáciu, ktorá je práve pri moci, veľmi nepočuť. A pritom je to práve eurofondová miazga, ktorá dáva život nášmu hospodárstvu a lesk našim štatistikám. Samozrejme, väčšia časť miazgy sa rozkradne a nikdy nepoužije na pôvodný účel – ale aj tak je pre hospodárstvo neoceniteľná. Peňazí je totiž dostatočne veľa na to, aby nám dokázali vytrhnúť tŕň z päty. Teda aspoň doposiaľ.

Pozrime sa na čísla. Investície, ktoré sú financované Európskou úniou, tvoria na Slovensku celých 76% investícií, ktoré financuje verejná správa a samospráva. V postkomunistických  krajinách je to veľmi podobné. Poľsko – 52%, Maďarsko – neuveriteľných 97%, pobaltské krajiny 2/3 investícií. Áno, obrovská časť investícií samospráv skončila v betónových námestiach s honosnými fontánami a lavičkami obsadenými ľudmi bez práce, v nevyužívaných chodníkoch po celých dedinách, v kanalizáciách, na ktoré sa obyvatelia odmietajú pripojiť a na ktorých konci občas chýba čistička a v priemyselných parkoch, do ktorých nie je možné zohnať investorov.

Ruku na srdce – bez eurofondov by sa realizovalo len veľmi málo z tých projektov, ktoré sa vďaka nim uskutočnili. A to nie preto, že by sa na takéto projekty peniaze nenašli. Je to preto, lebo väčšina týchto projektov je ekonomicky neobhájiteľná, extrémne predražená a najmä zbytočná.

Olympiáda pred Hampton Court PalaceOlympijské hry 2012 pred Hampton Court Palace

Eurofondy sú však v každom prípade záchrancom našej ekonomiky. Bez nich by Slovensko už dávno bolo v recesii a táto recesia by tu prebiehala už niekoľko rokov. Nie je jednoduché odpovedať na otázku, ako by Slovensko vyzeralo bez každoročného prílevu stoviek miliónov eur z EÚ. A ešte ťažšie je predstaviť si situáciu, keď by sa tento príliv peňazí nebodaj zastavil.

Toto vytrvalé kupovanie si politických bodov a politického kapitálu je však z oboch strán (teda ako zo strany byrokratov z Bruselu, tak i zo strany našej politickej garnitúry) pokrytecké. Pochopiteľné, zdôvodniteľné, obhájiteľné, ale extrémne pokrytecké. Nemôže totiž fungovať donekonečna. Iste, nikto zo súčasných politikov nikde na svete nevidí ďalej ako po svoje funkčné obdobie, avšak dopad ich konania bude musieť na svoje koži znášať roky, ak nie desiatky, obyčajný občan tohoto štátu. Zlé časy ešte len prídu.