Benátky

 Taliansko  Komentáre vypnuté na Benátky
júl 242013
 

Benátky (tal. Venezia, ang. Venice) sú hlavné mesto severotalianskeho regiónu Benátsko, ležiace v Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora. Táto lagúna kedysi chránila neprístupné a neobývateľné močariská. Pre Venetov však zrejme neboli dostatočne neobývateľné. Tí totiž dokázali nehostinné močariská vysušiť a vodu v nich skrotiť a na ich mieste vystavať nádheru, ktorú každý pozná pod menom Benátky.

BenátkyBenátky

Historické jadro Benátok sa nachádza na plytkej lagúne. Novšie časti mesta boli vybudované pozdĺž pobrežia medzi ústím rieky Pád a riekou Piava. V dňoch zvaných „aqua alta“ (vysoká voda), ktorých býva každoročne priemerne tak pol stovky, sa tu zvýši hladina mora takmer až o meter. V historickom centre mesta (centro storico) žije podľa sčítanie obyvateľov v roku 2004 celkom 62 tisíc obyvateľov. V Benátkach bývajú trvalo, alebo v čase turistickej sezóny, najmä miestni umelci a remeselníci.

Benátky sú medzi ich obdivovateľmi známe ako mesto vody a svetla. Od roku 1987 sú ako jedna z najnavštevovanejších talianskych destinácií zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Výhodná poloha dopomohla mestu k získaniu významného postavenia v obchode s Orientom, ktorý sa stal najdôležitejším zdrojom jeho prosperity. V roku 829 sa Benátky navždy spojili s menom svätého Marka a to vďaka lúpeži relikvií evanjelistu v Alexandrii. Odvtedy je tento svätec patrónom republiky a bdie nad jej ďalším rozkvetom. Najvyššiu moc dosiahla republika v 15. storočí.

S prenikaním Turkov od východu, objavením Ameriky a nových námorných ciest do Orientu stratilo mesto Benátky svoje výsadné postavenie a začalo upadať. Snaha udržať si rozsiahle územie odčerpávala množstvo síl v častých vojnových konfliktoch. Po postupnej strate majetkov nakoniec prišli v roku 1797 aj o samostatnosť; až nakoniec v roku 1866 boli pripojené k Talianskemu kráľovstvu.
Súčasnosť

Najznámejším obrazom Benátok je Námestie svätého Marka, kde sa nechávajú turisti fotografovať pri kŕmení holubov a stoja v dlhom rade na prehliadku Baziliky sv. Marka. Toto námestie je navonok veľmi pekne udržiavané, no skutočný stav budov v meste je podľa samotných Benátčanov žalostný.

Benátky - Námestie svätého MarkaKŕmenie holubov na Námestí svätého Marka

 

Ekonomika Benátok je, celkom pochopiteľne, postavená na turistike.

Hlavnou dopravnou tepnou mesta je Canal Grande, asi 4 km dlhý a asi 70 m široký kanál, ktorý prechádza priamo stredom mesta. Jeden z najznámejších mostov je Ponte di Rialto, ktorý ako jeden z troch spája obe časti mesta rozdelené kanálom. Mramorový oblúk 48 m dlhý dopĺňajú dva rady obchodov. V meste zaisťujú dopravu motorové lode, ktoré brázdia kanály, pre turistov sú k dispozícii klasické gondoly.

Benátky - gondolaPlavba na gondole

Gondoly tvoria neodmysliteľnú časť života v Benátkách už od 11. storočia. Štíhlym trupom a plochým dnom sú prispôsobené pre plavbu úzkymi a plytkými kanálmi. Gondola je smerom k prove mierne zahnutá doľava, čo zabraňuje tomu, aby sa točila stále dookola.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“12″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Venice, Italy{}apartment-3.png{}Venice, Italy“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Kaunertal Gletscher

 Lyžiarske strediská, Rakúsko  Komentáre vypnuté na Kaunertal Gletscher
mar 072013
 

Ľadovec Kaunertal (orig. Kaunertal Gletscher) patrí k piatim ľadovcom v rakúskom Tirolsku, na ktorých sa nachádza lyžiarske stredisko. Lyžovať sa tu teda dá takmer celý rok. Oblasť Kaunertal sa nachádza necelých 700 kilometrov od Bratislavy s dobrým prístupom po rakúskych diľniciach. Tie zavedú lyžovania chtivých dovolenkárov až do západnej časti Rakúska, v ktorej sa stretajú hranice troch krajín – Rakúska, Švajčiarska a Talianska.

Lyžiarske stredisko KaunertalLyžiarske stredisko Kaunertal

Do strediska vedie nádherná alpská cesta Kaunertaler Panoramastraße, ktorá začína pri mýtnej bráne neďaleko maličkej dedinky Feichten. Cesta sa potom vlní a kľukatí z nadmorskej výšky zhruba 1400 mnm až do výšky 2150 mnm. V tejto výške vyčerpaný skibus (do skipasu sa jeho služby započítajú a tak lístok pre  lyžiara bez vlastnej dopravy zdražie z 36 až na 44 euro) vypľuje lyžiarov a tí presadnú na štvorsedačkovú lanovku, ktorá ich vyvezie priamo na ľadovec. Nádherná panoramatická cesta Kaunertaler Panoramastraße (ktorá je zároveň jedinou prístupovou cestou na ľadovec) plná nespočítateľného množstva serpentín a nebezpečných úsekov ponúka turistom čarokrásne výhľady na alpské končiare a vedie aj pozdĺž vodnej priehrady vybudovanej na zachytávanie alpských bystrín.

Samotné stredisko má 38 kilometrov zjazdových tratí. Väčšina z nich však je modrej farby (celkovo až 20 kilometrov), teda nenáročných. Ich profil je veľmi mierny a tak občas je dokonca nutné použiť paličky, aby lyžiar na svahu nezastal. Priamo na samotnom ľadovci je pekná jedna červená trať vedúca z výšky 3108 metrov nad morom. Tu sa dokonca nachádza hranica medzi Rakúskom a Talianskom.

Hranica medzi Rakúskom a TalianskomHranica medzi Rakúskom a Talianskom

Čiernou farbou je označená iba krátka časť jednej zo zjazdoviek, jej koniec je však opäť v kategórii modrých.

Skipas z Kaunertalu platí aj v stredisku Fendels, ležiacom asi 20 kilometrov nižšie v údolí. Aj tu je charakter zjazdoviek veľmi nenáročný a preto skôr vhodný pre rodiny s malými deťmi. Keďže zjazdovky Fendels ležia z časti pod úrovňou 1000 metrov nad morom, je aj teplota vzduchu v zimnom období prijateľnejšia ako na ľadovci, kde sa počas dňa ortuť teplomera často nevyšplhá nad mínus 15 stupňov.

Zjazdovky - ľadovec KaunertalZjazdovky – ľadovec Kaunertal

V stredisku sa nachádza 9 lyžiarskych vlekov. Je to dostatočný počet na to, aby nebolo nutné čakať v rade. Vzhľadom na náročný prístup do strediska a do istej miery nudné zjazdovky nie je nutné obávať sa veľkého množstva lyžiarov. Skôr naopak. Jeden deň strávený na ľadovci Kaunertal sa môže stať pre každého pekným, nezabudnuteľným zážitkom.

 

Kambodža a jej poľnohospodárstvo

 Cestovanie, Kambodža  Komentáre vypnuté na Kambodža a jej poľnohospodárstvo
dec 042012
 

Právo vlastníctva pôdy v Kambodži patrilo v minulosti vždy kráľovi. Obyčajní ľudia, keďže úrodnej pôdy bolo vždy dosť, mohli kamkoľvek, kde nikto iný nebol, prísť, zbúchať si svoj domček z dosák a sadiť. Prípadne rovno trhať úrodu z paliem naokolo. Tak vzniklo zvykové právo na užívanie pôdy.

Až v šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa vďaka kombinácii rozvoja modernejšieho spôsobu pestovania (zakladanie plantáží) a zavedeniu súkromného vlastníctva Francúzmi (toto sa udialo ešte na konci 19. storočia) sa začali poľnohospodári sústreďovať na koncentráciu väčších plôch do súkromných rúk. Došlo k zakladaniu bavlníkových a kaučukových plantáží na obrovských plochách a časom došlo k prirodzenému rozdeleniu majetku a moci. Tí bohatší dokázali zaberať úrodnejšiu pôdu a tí chudobnejší boli vytláčaní na pôdu menej úrodnú a tak chudobneli postupne viac a viac.

Kambodža sa však do istej miery odlišuje od iných ázijských krajín. Nie je (zatiaľ) preľudnená ani v oblastiach intenzívneho pestovania ryže či iných plodín a nezažila za posledné desaťročia žiadny fatálny hladomor. Teda s výnimkou toho umelo vyvolaného počas vládnutia Červených Khmérov.

V Kambodži dominuje tropická klíma. Počas celého roka je tu takmer rovnaká teplota a vyskytujú sa tu dve obdobia – obdobie dažďa a  obdobie sucha. V období dažďa rastú rastliny a stromy aj niekoľko centimetrov denne a preto pôvodne Kambodžu pokrývali najmä dažďové pralesy. Aby sa mohol začať rozvoj poľnohospodárstva, museli za ľudia občas s prírodou doslova pobiť.

Durian - hľadanie plodov vo vnútriDurian – hľadanie jedlých plodov pod hrubou šupkou

V Kambodži sa pestuje množstvo rôzneho tropického ovocia, najrozšírenejšie sú banány a ananásy. Spektrum dopĺňa sladká oranžová papája, šťavnatý longan, žltá sapota, drobné liči so šťavnatou a sladkou dužinou, ostnatý, do červena sfarbený rambutan, fialový mangustan so silnou, hrubou šupkou, dračia pitahaya a rôzne druhy voňavého a sladučkého manga s elipsovitou kôstkou vo vnútri. Kambodžania taktiež obľubujú durian, ktorého chuť je zmesou cesnaku, cibule , mandlí a vanilky. Pre citlivejšie nosy však táto exotická vôňa pôsobí často trochu odpudzujúco. Samozrejmosťou sú rôzne druhy melónov.

Pitahaya - dračí plodPitahaya – dračí plod

S pomenovaním jednotlivých druhov zeleniny to je trošku zložitejšie. Množstvo rôznych bylín a tráv (s malými plodmi alebo bez), ktoré sú tu považované za zeleninu a hojne používané, nemá hraníc. Samozrejme sa tu pestujú nám všetky známe a dostupné druhy zeleniny – cibuľa, cesnak, paprika, paradajka a podobne.

Najzákladnejšou potravinou v Kambodži stáročia bola a zrejme to ešte tak dlho aj ostane – je ryža. Taktiež sa tu vyskytuje v množstve variácií – tlstá, tenká, dlhá, krátka, lepivá, tvrdá, mäkká, biela, hnedá a dokonca i čierna. Nízky stupeň mechanizácie núti roľníkov, aby na kyprenie pôdy používali pluhy ťahané byvolmi a na sadenie používajú vlastné pracovité ruky.

Ženy a muži v Mayskej kultúre

 Cestovanie, Stredná Amerika  Komentáre vypnuté na Ženy a muži v Mayskej kultúre
nov 152012
 

Okolo roku 900 n.l. dosiahla Mayská civilizácia svoj vrchol a až do roku 1200 n.l. postupne upadala. Ako každá z civilizácií mala svoje rituály, tradície i bohov. Pozrime sa bližšie, ako sa u Mayov vyvinuli rodové tradície, aké bol vzťahy medzi ženami a mužmi.

Mayovia mali všeobecnú rodovú sústavu. Za príbuznú sa pokladala len tá skupina Mayov, ktorá mala po otcovi zdedené meno; teda rovnaké. Medzi príbuznými po otcovi sa sobáše nepovoľovali.  Medzi príbuznými po matke sa však sobáše povoľovali.

Syn si teda mohol vziať za ženu vlastnú sestru v prípade, ak mala iného otca.

V Mayskej kultúre existovala polygamia, hoci hlavná žena mala omnoho väčšie práva ako tzv. vedľajšie ženy. Dvojženstvo, teda manželstvo s dvoma rovnocennými ženami, sa trestalo vyhostením z rodiny.

Prostitúcia bola veľmi rozsiahla. Dievčatá bývali vo vlastných domoch, kde ich mohol navštíviť ktorýkoľvek muž. Najsevernejšia odnož Mayov – Huaxtékovia – mali povesť pohlavne veľmi živého národa. Zbožňovali bohyňu rozkoše Tlacolteotl, ale nespovedali sa jej zo svojho smilstva, keďže ho nepokladali za hriech.

Za ranného obdobia Mayov existovalo tzv. služobné manželstvo. Mládenec najskôr musel svokrovi slúžiť 5 rokov. Keď sa zdráhal, alebo dobu nedodržal, mohla mu rodina manželku odňať.

Ak žena nevedela svojmu mužovi porodiť dieťa, mohol ju bez akýchkoľvek obmedzení predať.

Dievčatko - potomok slávnych MayovDievčatko – potomok slávnych Mayov

Manželstvo u Mayov malo charakter manželstva kúpou. V tomto sa Mayovia nelíšili od mnohých iných civilizácií. Kúpna cena bola splácaná vo forme darov

Cudzoložstvo sa u Mayov trestalo smrťou v takom prípade, ak sa ženatý muž stýkal s vydatou ženou. Manžel však mal právo odpustiť milencovi svojej ženy a potom sa milencovi a ani manželke nič nestalo.

Napriek tomu, že do Mayskej kultúry zahŕňame aj obyvateľov Guatemaly alebo Salvadoru, v týchto oblastiach sa zvyky odlišovali od Mayov v oblasti nachádzajúcej sa na polostrove Yucatán. Ich zvyky boli viac podobné obyvateľom súčasného Mexika.

Napríklad v Guatemale sa polygamia postupne zmenila na monogamiu (teda muž sa už ženil iba s jednou ženou) tým spôsobom, že vedľajšie ženy boli považované viac za otrokyne a teda za obyčajné súložnice tak sa s nimi aj zachádzalo. Kupovali a predávali sa často; slúžili aj ako obľúbené dary.

Žena s mayskými koreňmiŽena so slávnymi mayskými predkami

Genocída v Kambodži

 Cestovanie, Kambodža  Komentáre vypnuté na Genocída v Kambodži
sep 122012
 

V čase Vietnamskej vojny bola Kambodža pre bojujúcich Vietnamcov dôležitou oblasťou, ktorou viedli zásobovacie trasy a tiež slúžila ako útočisko pre vojakov v čase ťažkých útokov Američanov. Princ Sihanuk, ktorý v tom čase krajine vládol, bol 18.3.1970 zvrhnutý. Prevrat viedol proamericky naladený Lon Nol.

Sihanuk sa však nemienil vzdať a tak sa, osudovo, spojil s kambodžskými komunistami – Červenými Khmérmi. To bola pre Červených Khmérov netušená a nevídaná príležitosť. Vietnamská armáda, presnejšie povedané Severovietnamská, dokázala nielen odolávať Američanom, ale popri tom si ešte aj poradila s armádou Lon Nola. Americké bombardovanie iba naháňalo ďalších a ďalších dobrovoľníkov do rúk Červených Khmérov, ktorí po odchode Vietnamcov zo severu nabrali odvahu a pomerne jednoducho prevzali krajinu do svojich rúk.

Tuol Sleng - nádvorie bývalej väzniceTuol Sleng – nádvorie bývalej hrôzostrašnej väznice

Saloth Sar, neskôr známy ako Pol Pot, sa stal komunistom v priebehu svojho štúdia v Paríži. Phnom Penh padol do jeho rúk dňa 17.4.1975 a od toho okamihu nechal voľný priebeh svojej chladnokrvnosti a bezbrehej bezohľadnosti voči svojim nepriateľom.

Pol Potov režim sa rozhodol v Kambodži vybudovať pred-industriálnu a predkapitalistickú utópiu. Vyhlásil „rok nula“, nechal vyprázdniť mestá, zrušiť všetky trhy a obchody a prikázal zabudnúť na peniaze. Všetci mali pracovať na vidieku v spoločných poľnohospodárskych družstvách. Súkromné vlastníctvo prestalo existovať. Aj v obliekaní začala vládnuť uniformita. Všetci mali chodiť v čiernom a jesť spoločne. Kampučia – premenovaná Kambodža – sa mala stať komunistickou poľnohospodárskou krajinou.

Tuol Sleng v Kambodži - pravidlá správania sa vo väznici

Tuol Sleng v Kambodži – pravidlá správania sa vo väznici S-21

Všetko, čo len trochu pripomínalo Západ, malo byť zničené, zrušené a zakázané. Medicínu nevynímajúc. Červeným Khmérom ani na sekundu nezáležalo, koľko ľudí pri ich budovaní krajších zajtrajškov zomrie. Odhaduje sa, že ich bolo 1,5 až 2 milióny, teda takmer štvrtina vtedajšej populácie Kambodže.

Pop Potovou silnou stránkou bola skaza. Hlavní predstavitelia a prívrženci bývalého režimu spolu so všetkými vrstvami inteligencie boli popravení alebo umreli pri „prevýchove“. Krutosť Červených Khmérov nemala hranice. Keď sa minuli guľky, zabíjalo sa sekerami, bambusovými palicami i motykami. Deti sa vraždili úderom o kmeň stromu. Vražedné polia boli rozosiate po celej krajine a dodnes vydávajú svoje otrasné svedectvá.

Tuol Sleng v Kambodži - obete genocídyVäzenie Tuol Sleng v Kambodži – obete genocídy

Pol Potovi však nešlo iba o triedny boj vo vnútri Kambodže. Išlo mu aj o vytvorenie homogénnej spoločnosti, v ktorej by bol iba jeden národ a jeden jazyk. Toto pocítili všetky menšiny v krajine, najmä čínska, vietnamská a čamská. No v bezpečí neboli ani Kambodžania  zmiešaných manželstvách.

Režim Červených Khmérov ukončil vpád Vietnamcov v roku 1979. Genocída vlastného obyvateľstva pod vedením Pol Pota bola skutočne rýchla, neuveriteľne masová a takmer dokonaná.

Nezamýšľanou iróniou osudu je, že po ovládnutí Kambodže vietnamskými komunistami začali partizánske jednotky Červených Khmérov podporovať ich dovtedajší nepriatelia – Američania.

Kambodžské národné tance

 Cestovanie, Kambodža  Komentáre vypnuté na Kambodžské národné tance
aug 242012
 

Symbolom divadla je v Kambodži nepochybne tanec. Divadlo, a teda aj tanec, je najobľúbenejšou zábavou Kambodžanov. Najväčší stupeň dokonalosti dosiahli tzv. kráľovské tance, v ktorých účinkujú iba ženy.

Kráľovské tanečnice pochádzajú zo všetkých vrstiev spoločnosti. Sú starostlivo vyberané z najkrajších dievčat v krajine a sú rodičmi, dnes už len obrazne, darované kráľovi. Rodičia za to dostanú vyplatenú odmenu, ktorá sa odvíja od krásy ich dcéry.

Od ôsmeho roku veku dievčatka začína tvrdé a dennodenné cvičenie. Pre isté pohyby je totiž nevyhnutné, aby kĺby dosiahli veľkú, až neprirodzenú, ohybnosť. Celý kráľovský súbor je pod absolútnou vládou prvej kráľovej ženy. Tanečnice dostávajú mesačný plat odstupňovaný podľa ich dôležitosti.

Kambodža - tanečnice

Mimo kráľovských tanečníc sú v krajine aj druhoradé tanečnice, ktoré vystupujú na rôznych slávnostiach a dnes už najmä pre početných turistov prichádzajúcich do krajiny. Tieto sú vychovávané a trénované spravidla bývalou kráľovskou tanečnicou. Majú rovnaký repertoár, ale kritériá na kvalitu tanečného prevedenia nie sú zďaleka také prísne, ako je tomu u tanečníc, ktoré pôsobia na kráľovskom dvore.

Tanečné vystúpenie prebieha tak, že zbor dievčat alebo žien spieva obsah scény, ktorá sa deje na javisku. Drevenými paličkami udávajú takt spevu ako aj pohybu tanečníc. Pomáha im v tom aj malý orchester vybavený lokálnymi hudobnými nástrojmi.

Každému citu, ktorý tanečnica prejavuje, zodpovedá istý pohyb. Individualita dievčat sa však môže prejaviť iba v pružnosti tela, rúk alebo prstov. Jednotlivé gestá sú presne stanovené a nesmú sa meniť. Improvizácia nie je pri kambodžských národných tancoch vítaná. Jednotlivé pohyby prechádzajú z generácie na generáciu a sú výsledkom dlhej, stáročnej skúsenosti.

Kambodža - ruky tanečnice

Pri každom údere paličky sa tanečnica na krátky okamih zastaví v určitej polohe, ku ktorej dospela vďaka nádherným harmonickým pohybom.

Na basreliéfoch v Angkore nájdeme všetky hlavné gestá a pohyby, ktoré súčasné tanečnice predvádzajú. Už v dobe Angkoru sa tanec tešil veľkej úcte a priazni. Tradičné tance sú jedinou živou spomienkou na dávnu civilizáciu.

Kambodža - Angkor Wat - basreliéf - tanečnice

Na záver je ešte nutné poznamenať, že tanec v Kambodži je indického pôvodu.

Koncentračný tábor Osvienčim – Auschwitz

 Cestovanie, Krakov, Poľsko  Komentáre vypnuté na Koncentračný tábor Osvienčim – Auschwitz
aug 082012
 

Koncentračný tábor Osvienčim – Auschwitz v Poľsku. Symbol surových vrážd a neopísateľného utrpenia počas 2. svetovej vojny. Koncentračný tábor neďaleko malebného Krakova (presnejší názov by mal znieť Vyhladzovací tábor) bol založený na rozkaz šéfa jednotiek SS Heinricha Himmlera (jedného z najmocnejších mužov nacistického Nemecka).

Osvienčim - nápis nad vstupnou bránou "Arbeit macht frei"

Prvých väzňov, ktorými boli predovšetkým Poliaci väznení z politických dôvodov, sem zavliekli v júni 1940. Neskôr sa dôvody na uväznenie rozšírili na celú škálu. Väzňov (spravidla až do ich smrti vyhladovaním, vysilením alebo splynením) využívali na ťažkú, ba priam otrockú prácu. Posledná veľká vlna transportov na jar a v lete roku 1944 priniesla so sebou zase obrovské množstvo nevinných maďarských Židov.

Na jar roku 1941 bol niekoľko kilometrov vedľa postavený rozsiahlejší komplex, ktorý niesol názov Birkenau (alebo Osvienčim II.). Ten sa nakoniec stal najväčším vyhladzovacím centrom Židov v Európe. Na jar (v marci) nasledujúceho roku (1942) sa neďaleko zriadil ďalší tábor – Osvienčim III. Ten dodával pracovnú silu pri výstavbe a nábehu továrne na výrobu syntetického kaučuku nemeckej firmy I.G. Farben (I.G. Farben bol jeden z hlavných dodávateľov syntetických látok pre nemeckú vojnovú mašinériu v II. svetovej vojne). Pod vedenie táborov v Osvienčime spadalo ďalších viac ako 40 pracovných táborov, medzi ktorými boli väzni presúvaní podľa potreby.

Osvienčim - ubytovacie baraky

Ako taký príchod nováčika do tábora prebiehal? Po príchode transportu (išlo o dlhé vlaky s vozňami pre dobytok, do ktorých boli väzni natlačení) na rampu v Birkenau sa konala selekcia (hovoríme o časoch, keď už tábor plnil najmä vyhladzovaciu funkciu), pri ktorej sa rozhodovalo o tom, ktorí väzni budú  ešte pred smrťou ťažko pracovať a ktorí pôjdu rovno do plynu. Rozhodnutie o živote a smrti často podliehalo momentálnej nálade SS-ákov či aktuálnej požiadavke na počet ľudí, ktorí majú byť okamžite splynení, lebo niet pre nich v tábore miesta.
Samotné plynové komory boli maskované ako sprchy, ktoré mali zabezpečiť relatívne pokojný priebeh akcie. Obete samé vchádzali do podzemných útrob, samé sa vyzliekali a išli pod sprchy. Do tých však netiekla voda, ale prúdil nimi jedovatý, smrteľný plyn.
Osvienčim - príchod transportu
Z Osvienčimu utieklo iba veľmi málo väzňov. Vždy, keď sa tak stalo, boli tí, čo ostali, kruto trestaní, mnohí často priamo zabití. To, samozrejme, čakalo i toho, kto sa o útek pokúsil neúspešne. Podmienky okolo tábora taktiež neboli veľmi vhodné na útek. Z týchto dôvodov bolo skutočne veľmi málo pokusov o ukončenie neúnosných strastí útekom.

Koncentračný tábor Osvienčim – Auschwitz bol oslobodený dňa 27. januára 1945 Červenou armádou (konkrétne to bola 60. armáda 1. ukrajinského frontu). V tábore našla 7 650 opustených, ale žijúcich úbožiakov, o ktorých život už fašisti nestáli.

Osvienčim - označenie jednotlivých barakov pre väzňov

Veliteľov tábora Rudolfa Höß-a (písaného aj ako Hössa) a Arthura Liebehenschela ako aj 22 bývalých dozorcov poľský súd po skončení vojny odsúdil na smrť a v roku 1947 ich popravili. Rudolf Höß bol obesený priamo v areáli koncentračného tábora Osvienčim. Vo Frankfurte nad Mohanom bolo v rokoch 1963 – 1966 odsúdených ďalších 22 Nemcov za zločiny spáchané v Osvienčime. Z celkového počtu tyranov, ktorí sa aktívne podieľali na chode tábora počas rokov jeho existencie, bola potrestaná zanedbateľná časť.
[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“12″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Osvienčim, Poľsko{}powerlinepole.png{}Osvienčim, Poľsko“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Múzeum genocídy Tuol Sleng v Kambodži

 Cestovanie, Kambodža, Phnom Penh  Komentáre vypnuté na Múzeum genocídy Tuol Sleng v Kambodži
jún 272012
 

Múzeum genocídy Tuol Sleng sa nachádza v hlavnom meste Kambodže – Phnom Penh. Múzeum sa nachádza v mieste, kde bola kedysi stredná škola. Areál v tom čase obyčajnej, ničím nevýznamnej strednej školy bol zvolený za miesto, kde bola zriadená väznica a mučiareň v jednom. Väzenie sa neskôr stalo známym aj pod svojim krycím názvom S-21. Komunistický režim Červených Khmérov pod vedením Pol Pota sa dostal v Kambodži k moci v roku 1975 a vyčíňal až do roku 1979. Tuol Sleng znamená v preklade „vrch s jedovatými stromami“.

Väzenie Tuol Sleng - ostnatý drôt (Phnom Penh, Kambodža)

V čase vládnutia Červených Khmérov (teda od roku 1975 do roku 1979) bolo vo väzení S-21 uväznených a umučených odhadom 14 až 17 tisíc ľudí (niektoré odhady uvádzajú číslo vyššie ako 20 tisíc, skutočný počet však nie je a nikdy nebude presne známy). V jednej chvíli bolo v tomto pomerne malom areáli v neľudských podmienkach väznených až 1.500 väzňov.

Väzni boli v S-21 opakovane mučení a boli nútení k tomu, aby prezradili členov rodiny a blízkych spolupracovníkov, ktorí spolupracujú so zahraničnými rozviedkami na zničení režimu. Títo boli následne zatknutí, mučení a zavraždení. A cyklus sa stále opakoval.

V prvých mesiacoch existencie S-21 najviac obetí pochádzalo z radov predstaviteľov predchádzajúceho režimu Lon Nola (bývalý prezident Kambodže) režimu. ďalšími obeťami boli vojaci, vládni úradníci, lekári, učitelia, študenti, mnísi, inžinieri. Každý, kto hovoril francúzsky alebo iným cudzím jazykom bol v extrémnom nebezpečenstve.

Väzenie Tuol Sleng (S-21, Phnom Penh, Kambodža)

V čase, keď vedenie strany bolo zachvátené touto špionážnou paranojou (teda, že veľká väčšina národa, najmä intelektuálov, je zapojená do protištátnej činnosti), mnoho straníckych aktivistov a ich rodín bolo zatýkaných a dovážaných do Tuol Sleng. Zatknutiu a mučeniu sa nevyhli ani niektorí z najvyššie postavených komunistických politikov režimu Červených Khmérov. Hoci oficiálnym dôvod ich zatknutia bola „špionáž“, mohli byť títo muži v očiach Pol Pota skôr potenciálnymi vodcovia prevratu proti nemu a preto sa stali pre neho nepohodlnými. S väzňami končili v Tuol Sleng vždy aj ich rodiny, často aj malé deti. Väznenie bolo málokedy dlhodobejšie. Väčšinou boli väzni veľmi rýchlo zavraždení.

Väzni v Tuol Sleng (S-21, Phnom Penh, Kambodža)

Apokalyptické väzenie S-21 bolo odhalené inváznymi jednotkami vietnamskej armády v roku 1979. V roku 1980 bol areál väzenia vládou Kambodže znovu otvorený a stal sa mementom pre budúce generácie.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“14″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Tuol Sleng Prison Museum, 113, Phnom Penh, Cambodia{}animal-shelter-export.png{}Tuol Sleng Prison Museum, Phnom Penh, Cambodia“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Ríša Mayov – Xunantunich v Belize

 Belize, Cestovanie, Stredná Amerika  Komentáre vypnuté na Ríša Mayov – Xunantunich v Belize
jún 082012
 

Okolo roku 900 n.l. dosiahla Mayská civilizácia svoj vrchol a až do roku 1200 n.l. postupne upadala. Oblasť, ktorú si Mayská civilizácia vybrala pre svoj život a existenciu, nazývame dnes poetickým názvom Ríša Mayov. Ríša Mayov sa tiahne cez južné Mexiko, Belize, Salvádor, Honduras a Guatemalu.

Cez zelené kryštalické vody rieky Mopan v štáte Belize sa návštevník dostane k najväčšiemu ceremoniálnemu centrum Ríše Mayov. Necelý jeden kilometer severne od dedinky Benque Viejo sa nachádzajú ruiny, ktoré nemožno pri návšteve obísť – Xunantunich.

Ríša Mayov - Mayská civilizácia v Strednej Amerike

Zrúcaniny kedysi slávneho centra mayskej kultúry Xunantunich sú dostupné pešo od rieky Mopan alebo osobnou dopravou (v takomto prípade si prívozom cez rieku treba previezť bicykel či automobil). Cesta k ruinám sa od rieky pozvoľna dvíha a preto sa väčšina návštevníkov zapotí skôr, než príde do prekrásneho areálu dýchajúceho slávnou históriou.

Poloha chrámov na vrchole kopca poskytuje z ich vrcholov veľmi krásny panoramatický výhľad do okolia. Archeologické nálezisko Xunantunich sa skladá z troch na slávnosti využívaných námestí, kamenných pyramíd a palácov. Najväčší palác (ako jediný) ešte zdobia vlysy a masky z klasického obdobia Mayov.

Xunantunich - archeologická lokalita v Belize (Ríša Mayov)

Xunantunich je najstarším archeologickým náleziskom v Belize. Prístup do rezervácie je na základe nariadenia vlády možný výlučne so sprievodcom.

Xunantunich bolo hlavné ceremoniálne centrum počas klasického obdobia existencie Mayskej civilizácie. Pozostáva zo šiestich hlavných chrámov, ktoré sú obklopené viac ako 25 viac či menej zničenými chrámami a palácmi.

Najvýznamnejšia stavba v Xunantunich sa nachádza na južnom konci areálu. Je to pyramída s názvom „El Castillo“ (v preklade – Hrad). „El Castillo“  sa týči do výšky asi 40 metrov nad hlavným námestím.

Xunantunich - ruiny starobylých Mayských chrámov a pyramíd (Belize)

„El Castillo“, ktorý bol už viackrát detailne preskúmaný, bol najvyšším známym kamenným chrámom a najvyššou stavbou postavenou ľudskou rukou v celom Belize až do objavenia ďalšej veľmi známej archeologickej oblasti v Belize – Caracol.

Z dôvodu rozľahlosti a zároveň odľahlosti komplexu práce na objavovaní nových chrámov či iných artefaktov pokračujú veľmi pomaly. Aj v súčasnosti prebiehajú v Xunantunich (a nielen tu) archeologické práce pod vedením doktora Richarda Leventhala. Hlavným cieľom jeho výskumu je lepšie pochopiť históriu Mayskej civilizácie ako aj významného strediska Ríše Mayov – Xunantunich.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“12″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Xunantunich, Belize{}mountains.png{}Maya World – Xunantunich in Belize“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Vang Vieng – centrum tubingu a alkoholických orgií v Laose

 Cestovanie, Laos  Komentáre vypnuté na Vang Vieng – centrum tubingu a alkoholických orgií v Laose
máj 122012
 

Vang Vieng, malá dedinka v Laose. Kedysi známa najmä svojim strategicky položeným letiskom, ktoré využívala Americká armáda. Neskôr zapadla do zabudnutia, z ktorého sa v posledných rokoch rýchlo pozviechala.

Vang Vieng sa nachádza na diaľnici číslo 13 (šťastné číslo v Laose) medzi mestami Luang Prabang na severe a Vientiane na juhu. Cesta autobusom trvá asi 8 hodín z Luang Prabang a okolo 4 hodín z Vientiane. Trochu rýchlejšie sa sem dá dostať prenajatým autom. Centrum batôžkárov v Laose – Vang Vieng – sa nachádza na romantickej rieke Nam Song.

Diaľnica číslo 13 je však niečo úplne iné, než cestovateľ z Európy očakáva. Táto diaľnica má len dva jazdné pruhy a pomaly, ale o to istejšie sa jej povrch rozpadáva. Jamy sú občas hlboké až po kolená. Všetci, ktorí túto cestu absolvovali však môžu pochváliť úžasnú scenériu krajiny, ktorú v časti medzi Vang Vieng a Luang Prabang. Časť cesty medzi Vang Vieng a Vientiane je rovinatejšia a tým zdanlivo menej zaujímavá. Cesta je väčšinou lemovaná malými ryžovými políčkami a vidieckymi domami.

Vang Vieng (Laos)

Vang Vieng je tak malé mestečko, že je všetko ľahko a pohodlne dosiahnuteľné pešo. Každopádne turisti si môžu prenajať bicykel (10.000 laoských kipov/deň prenájmu; všetky uvádzané ceny platili v roku 2011) alebo motorku (40.000 – 60.000 kipov/deň plus spotrebované palivo).

Tubing - neviazaná zábava na rieke Nam Song (Vang Vieng, Laos)

Hlavnou atrakciou vo Vang Vieng je tubing. Malá kancelária s veľkým monopolom v centre mestečka ako jediná požičiava gumené kolesá na tubing. Prenájom pneumatiky stojí 55.000 kipov. Potrebné je navyše uhradiť aj depozit 60.000 kipov, ktorý sa v prípade straty kolesa alebo neskorého návratu plavcovi už nevracia. Tlstý monopolista zorganizuje niekoľko kilometrový prevoz na štart tubingu na rieke Nam Song.

Počas niekoľkých hodín plavby si úspešní (a na konci veľmi unavení) plavci môžu vychutnať nádherný výhľad na vápencové skaly vyrastajúce priamo nad riekou. Rieka Nam Song je po väčšinu roka pokojná. Bez alkoholického alebo marihuanového opojenia nie je nebezpečná. Najmä v období silného dažďa však občas môže pôsobiť desivo.

Štart tubingu na rieke Nam Song (Vang Vieng, Laos)

Počas plavby je možné absolvovať mnoho pivných (Beer Lao je najčastejšia, ak nie jediná dostupná značka piva), alkoholických alebo drogových zastávok. Kamery a inú elektroniku sa odporúča radšej nechať na brehu v suchu. Gumené kolesá sú niekedy terčom krádeží v čase, keď plavci pijú alebo fajčia joint v bare. V tomto prípade je depozit v čudu a jazda sa predčasne končí. Nie je nutné zastaviť sa hneď na začiatku, v prvých baroch, pretože na brehoch rieky ich existuje mnoho ďalších.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“12″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Vang Vieng, Laos{}bar_coktail.png{}Vang Vieng, Laos“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]