V dávnych dobách, pred niekoľkými storočiami, vydali sa indickí pútnici, mnísi a obchodníci na ďalekú cestu. Keď sa dostali do podbrušia velikánskej Číny, našli bohatý kraj s veľkými riekami plnými hnedastej vody.
Muži z Indie tam, do kambodžskej zeme, so sebou priniesli myšlienky budhizmu a hinduizmu. Mali so sebou veľkolepé plány chrámov a bohaté skúsenosti s odvodňovaním močiarov a so zavlažovaním ryžových a zeleninových polí.
Králi ich vítali a vytvárali pre nich dobré podmienky. Jedným s týchto kráľov bol Jayavarman VII. Už jeho predchodcovia stavali chrámy a mestá, vedeli dobre pracovať s drevom, kameňom aj tehlami. Ale on túžil dokázať viac.
Začal vymýšľať, plánovať a dohliadať na gigantické stavebné práce. V meste Angkor začali vznikať kanály, prieplavy a nádrže nad ktorými sa začali vztyčovať kamenné chrámy. Dal postaviť cesty, ktoré k týmto chrámom začali privádzať pútnikov.
A keď on sám stúpal po vysokých schodoch terás a chrámov, za ním sa tiahla suita jeho dvora ako dlhá vlečka na jeho rúchu. Hlboko dole, pod ním, hučalo v meste ako v úli, kde každý pracuje usilovne ako včelička. Kráľ bol ako boh a ako boh bol aj uctievaný.
Keď kráľ umrel, nenašiel sa nasledovník, ktorý bol schopný pokračovať v jeho diele. Krajina bola ohrozovaná zo všetkých strán. Po nájazdoch nepriateľov pustli polia, ľudia utekali, všetko vysychalo. Tam, kde boli kvitnúce záhrady, bola teraz vysoká suchá tráva. Kde ešte aj táto tráva uschla, ostal okolo mohutných stromov už len suchý, nepríjemný a všetko pokrývajúci prach.
Prieplavy boli prachom zanesené, záhrady zdiveli a džungľa sa začala vracať. Stromy, liany a kríky sa začali šplhať po kamenných schodoch všetkých chrámov. Neodolali steny, neodolali tanečnice, neodolali levy. Všetci sa utopili vo vlhkej pažravej zeleni. Obrovské korene sa zahryzli do kameňa, stláčali chodby, objali tanečnice. Našli aj tú najmenšiu štrbinu a trpezlivo ju začali rozširovať. Veď času je dosť.
Len divoké zvieratá sa mohli pokochať na dlhé obdobie skvostami vytvorenými zručnými ľudskými rukami. Všetko sa potopilo na dlhé storočia pod hladinou nenásytnej džungle.
Všetky tieto krásy pre súčasné generácie objavil v rokoch 1858 – 1861 vedec a archeológ Henri Mohout.
[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“12″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Angkor Wat{}castle-2.png{}Angkor Wat“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]