Sloboda. Toto jednoduché slovíčko skladajúce sa zo 7 písmen dokáže popísať tak širokú škálu túžob a pocitov, že si v ňom každý nájde niečo pre seba. Mnoho predstáv je navzájom tak protichodných, že sa zdá, že nie je možné pomenovať ich tým istým slovom. No napriek tomu sa nám to darí.
Sloboda tak ako ju vnímame dnes, má už pramálo spoločného so slobodou, o ktorej hovorili naši rodičia a prarodičia.
Naša sloboda sa príliš rýchlo scvrkla na slobodu stláčať diaľkové ovládanie televízora frekvenciou rýchlejšou akou dokáže kmitať striedavý prúd oživujúci najmodernejšiu obrazovku obstaranú vďaka najnovšiemu splátkovému systému a dokonca bez navýšenia. Ale naša radosť z tejto nadobudnutej slobody je kalená strachom a obavou, že na inom kanály je ešte zábavnejšia relácia, ešte romantickejšia telenovela a ešte chutnejšie tou pravou celebritou uvarené jedlo. A tak prepíname a prepíname. Stále skúšame niečo iné. A to len preto, aby sme veľmi rýchlo zistili, že náš strach nikam nezmizol a naša sloboda nám nepriniesla nič nové a trvácne.
V našej neistote a krehkosti sme sa rozhodli nasledovať životný štýl, ktorý nám v žiarivých farbách ukazuje reklama a tak skvelo o ňom píšu ženské magazíny. Tieto novodobé biblie majú zaručený recept na všetko a preto sme do ich rúk vložili naše životy. To, čo deťom vštepovali rodičia po dlhé generácie, my sme sa rozhodli zavrhnúť. Časopisy, reklama a rôzne televízne relácie nás učia ako sa máme v rôznych situáciách správať, čo si máme na seba obliekať, v akom aute jazdiť a čím si plniť svoje chutne sa zaokrúhľujúce brušká. Vďaka jednoducho zapamätateľným a logicky znejúcim radám a reklamným sloganom sa dokážeme v tomto zložitom svete tak jednoducho zorientovať. Samozrejme nám naši noví pomocníci poradia, ako má vyzerať náš dom a čo pijú tí, ktorí sú „in“. Pretože byť „out“ nie je dosť „coolové“. Nasledujeme smotánku a módne trendy tak svedomito ako naši pradedovia nasledovali božie prikázania. Učíme sa spolu s nimi, že permanentnej zábave podľahneme všetci a už čoskoro. Bezmedzne holdovať, to je predsa také skvelé. Chcieť niečo tvrdou a trpezlivou prácou vytvoriť bolo nahradené chcieť si niečo užiť a popri tom si ešte aj niečo navyše dopriať, ak by samotné užitie si predsa len nestačilo nášmu očakávaniu.
Britské múzeum v Londýne (British Museum)
Životy sme si v mne fiktívnej slobody veľmi rýchlo premenili na jedno veľké očakávanie. Žijeme a pracujeme iba preň. Žijeme pre to, čo príde a nie pre to, čo bolo a je. Naša túžba kúpiť si niečo ďalšie, niečo nové, niečo moderné, niečo, čo nejakou nešťastnou náhodou už má aj náš sused, je silnejšia ako my. A zrejme je aj oveľa silnejšia ako naša túžba po skutočnej slobode.
V mene tejto novej, krajšej a ligotavejšej slobody sme postupne všetky spoločenské zvyky a rodinné a kultúrne tradície s ľahkosťou zahodili za hlavu. V našej novonadobudnutej slobode sa predsa nedáme ničím, navyše tak zbytočným a zastaraným, obmedzovať.
Akropola v Aténach
