Venezuela je krajina v Južnej Amerike, ktorá má zhruba 30 miliónov obyvateľov. Nebola by ničím zaujímavá, možno ešte tak plážami, nebyť jedného kľúčového faktoru. Má najväčšie potvrdené zásoby ropy na svete. Väčšie dokonca ako Saudská Arábia.
Keďže fungovanie ani jednej vyspelej ekonomiky si už dávno nie je možné predstaviť bez lacnej energie, rozhodujúce geopolitické strety sa odohrávajú v oblastiach, ktoré sú bohaté na fosílne palivá, a špeciálne na ropu.
Preto po exporte demokracie na Blízky Východ a sever Afriky sa stala Venezuela tou krajinou, ktorá sa teraz môže tešiť na balík plný demokracie.
Ropu však okrem USA v súčasnosti najviac potrebuje Čína. Áno, tá Čína, ktorá už preinvestovala vo Venezuela miliardy dolárov, aby si zabezpečila prístup k nerastnému bohatstvu krajiny. Áno, tá Čína, ktorá už poslala do Venezuely nejakých 400 tisíc Číňanov, aby tam pracovali či podnikali.
Venezuelské ropné polia už boli kedysi pod patronátom amerických korporácii, avšak po nástupe Huga Cháveza k moci sa produkcia dostala pod kontrolu štátu. Vďaka tomu sa podarilo Chávezovi dlhé roky snívať svoj sen o zavedení socializmu v krajine.
Avšak Chávez a zdá sa že najmä jeho nástupca Nicolás Maduro podcenili silu USA a veľkosť tlaku, ktorý vedia vyvinúť. Keď sa Venezuela začala postupne ponárať do biedy, uzatvoril Maduro alianciu s Čínou a Ruskom. Krajinami, ktoré ako jediné by mu mohli pomôcť udržať sa pri moci.
Samozrejme aj dvojblok Čína-Rusko hrá na geopolitickej šachovnici predovšetkým o svoje ciele. Čína si nemôže dovoliť riskovať, že USA v boji o budúceho hegemóna by mohli ohroziť jej hospodárstvo obyčajnou blokádou dodávok tekutého zlata a preto sa bude pochopiteľne brániť. A jednou z dobrých obrán je partnerstvo s Venezuelou.
Venezuela sa nachádza v Amerike. A to je svojim spôsobom už za plotom USA. A tam sa USA v žiadnom prípade nebudú chcieť vzdať svojej vízie svetového policajta a univerzálneho exportéra demokracie. Maduro by sa mal mať veľmi na pozore. Inak dopadne ako Saddam Hussein či Muammar Kaddáfí.