Únia rozdáva miliardy ako zmyslov zbavená

 Banky, Euro, Európa, Európa, Financie, Geopolitika, Krajiny, Politika  Komentáre vypnuté na Únia rozdáva miliardy ako zmyslov zbavená
máj 182013
 

Trinásty máj rozhodne nebol dňom nešťastným. Teda aspoň pre niektorých vyvolených. Veď prečo aj. Nebol piatok,  ale pondelok, a navyše sa opäť stretli všetci Santa Clausovia prezlečení za ministrov financií z celej Európy. A tak sa popri ochutnávke bruselských špecialít servírovaných na prehýbajúcich sa švédskych stoloch opäť raz rozdávalo a rozdávalo. Z cudzieho, pochopiteľne. Opäť si na svoje prišlo Grécko, Cyprus a Portugalsko. Podľa rečí naokolo sa zdá, že okruh prijímateľov novovytlačených peňazí sa miesto redukcie bude skôr zväčšovať. Na bohatú hostinu by nedbalo zavítať i také Slovinsko.

Dnes sa už málokto zamyslí alebo opýta, kam všetky tie (spolu už) stovky miliárd euro doputovali. Dnes si už vôbec nevieme predstaviť nič za tými obrovskými číslami s množstvom núl. A práve preto sa tak jednoducho tým, čo sú pri moci, rozdávajú. V skutočnosti by také malé krajiny ako je Grécko či Cyprus mohli žiť desiatky rokov z tých obrovských súm, ktoré boli použité na oddlženie. A to by ich občania celé tie roky nemuseli doslova pohnúť ani len prstom. Napriek tomu sa zdá, že studňa je bezodná a pýta si ešte viac. Prečo sa nepýtame, že prečo sa toto všetko deje?

Nechce sa veriť, že Nemecko je ochotné platiť celú ten žúr okolo oddlžovania problémových krajín len tak pre nič za nič. Napriek tomu, že podmieňuje svoju pomoc ozdravnými krokmi, je to celé iba ilúzia. Je nepredstaviteľné, že krajiny, ktoré si zvykli na vysoký životný štandard, krajiny, ktoré nemajú žiadny priemysel, žiadnu komoditu a slabé poľnohospodárstvo, by sa niekedy mohli dostať na úroveň sebestačnosti. Mohli, ale nie pri európskej životnej úrovni. A keďže právo na vysokú životnú úroveň majú európske krajiny vpísané pomaly do ústav, nie je možné očakávať, že životná úroveň krajín, ktoré si ju vybudovali na dlh, klesne mávnutím čarovného prútika. Tejto rozprávke veria snáď už len deti v Nemecku. A možno ešte v rodinách euroúradníkov…

Thanjavur - čerpacia stanicaThanjavur (India) – čerpacia stanica

Kam to všetko smeruje však zrejme nie je jasné ani súčasnej vládnucej elite. To, že po tejto ceste bez jasného smerovania či cieľa zmenia miliardy eur svojich majiteľov je však isté. Veď postupne už presakujú na svetlo aj informácie, kto sa po pri tej ohromnej socializácii strát pekne nabalil. Neboli to jednoduchí (i keď nepochybne roky veľmi dobre platení) ľudia z Grécka alebo Cypru. Boli to najmä silné finančné skupiny, ktoré presunuli svoje nezvládnuté finančné a podnikateľské riziko na občanov Európskej únie. Tie isté finančné skupiny, ktoré sa teraz chystajú na posilňovanie kapitálu tých istých gréckych bánk, ktoré mali svoju existenciu ukončiť v etape oddlžovania Grécka. Nestalo sa tak a dnes už tušíme prečo. Ďalšie kolo privatizácie ziskov a presunu obrovských miliárd do vreciek rôznych fondov, investičných bánk a im podobných skupín sa sľubne rozbieha.

 

Trhové manipulácie

 Banky, Financie, Investovanie  Komentáre vypnuté na Trhové manipulácie
aug 182012
 

V posledných dňoch sa prepiera kauza manipulácie s jednou z najdôležitejších sadzieb na svete – s LIBOR. LIBOR, teda London Interbank Offer Rate, predstavuje kľúčovú sadzbu na medzibankovom trhu. Poskytuje svojmu okoliu informáciu o tom, za koľko, teda za akú úrokovú sadzbu, si peniaze požičiavajú veľké a teda pre svetový finančný systém významné banky navzájom.

A táto sadzba má dopad nielen na úvery v Londýne. Od tejto sadzby totiž odvodzujú svoje vzťahy (vo forme úverov, hypoték, leasingov, úrokových derivátov a podobne) finančné i nefinančné inštitúcie ako v Európe tak i po celom svete.

A ako sa tak manipulácia s LIBOR v médiách (a i na iných fórach) prepiera, na povrch vyplávava ďalšia a ďalšia špina, ktorú nezainteresovaný divák doposiaľ nemohol vidieť.

Vrak lietadla - Royal Air Force Museum v Londýne

Obr.: Vrak lietadla (Roal Air Force múzeum v Londýne)

Nakoniec sa ešte dočkáme priznania (alebo skôr zistenia, keďže dobrovoľne priznávať sa, prirodzene, nikomu nechce), že do manipulácie nie sú zapletené len tie obrovské banky, ktoré daňovníci práve zachraňujú, ale priamo politici prostredníctvom centrálnych bánk. Veď čo už by politici pre svojich mecenášov neurobili…?

V tejto situácii totiž nie je možné len tak jednoducho uveriť, že pri trhových (či lepšie povedané netrhových) manipuláciách ostalo práve len pri LIBOR. Pochybovačov sa nájde vždy dosť. Najmä keď ide o konšpiratívne teórie. Otvorene sa tak už hovorí o čiernom zlate, teda o rope.

Pri pohľade na vývoj ceny drahých kovov a teda i skutočného zlata človeka s trochu väčšou fantáziu opäť napadne myšlienka, že ceny sa hýbu viac tak, ako niekomu vyhovuje a menej tak, aby učebnice ekonómie píšu o stretávaní sa kriviek dopytu a ponuky. Indexy akciových trhov, ceny štátnych dlhopisov a výmenné kurzy by asi tiež vydali pre mnohých prekvapivé svedectvo, keby len vedeli hovoriť. Našťastie pre politikov a oligarchov hovoriť nevedia.

Najobľúbenejšia športová disciplína z posledných rokov (a v niektorých krajinách dokonca desaťročí) – Tlačenie nabaľujúcej sa snehovej gule pod heslom „Zisky sú súkromné a straty verejné.“ – už čoraz rýchlejšie stráca svojich priaznivcov a fanúšikov. Jej atraktívnosť pre isté záujmové skupiny je však pochopiteľná.

Investovanie v časoch bankrotov

 Investovanie, Správcovské spoločnosti  Komentáre vypnuté na Investovanie v časoch bankrotov
júl 302012
 

Investičné stratégie ľudí, ktorí si mohli (a môžu) v poslednom desaťročí odkladať peniaze na neskôr, do budúcnosti, boli založené na snahe dostať sa  svojim investovaním a šetrením do bodu, v ktorom sa stanú rentiérmi poberajúcimi výnos zo svojich ťažko ušetrených peňazí.

Masívna masáž životných poisťovní, dôchodkových fondov či investičných fondov kreovala nakoniec v spoločnosti očakávania, ktoré nebude možné splniť. To, že z drobného, každomesačného investovania relatívne zanedbateľnej čiastky (v tomto článku sa nehovorí o ľuďoch, ktorí dokážu mesačne sporiť rádovo stovky alebo až tisíce eur) môže vzniknúť kapitál poskytujúci od istého veku rentiéra doživotnú rentu zaručujúcu požadovaný životný štandard, neverí ani finančný poradca predávajúci jednotlivé investičné produkt. Nieto ešte jeho šéf.

Takýto model šetrenia a žitia z renty nefungoval nikdy. A je isté, že po mnohé generácie ľudia po takom túžili. Je však možné skutočné fungovanie takéhoto systému rént či pasívnych príjmov? Systému, kde sa desiatky rokov šetrí do investičných nástrojov, ktoré spravidla sotva pokrývajú infláciu a poplatky a kde takmer nič nie je stabilné a predvídateľné…

Chlapček z vidieka (oblasť Luang Prabang, Laos)

Súčasný stav (trvajúci už po mnoho rokov) v jednotlivých krajinách, medzi ktoré sa zaraďuje aj Slovensko, je nasledovný:

1. štát (teda politici a úradníci) každoročne míňa viac ako dokáže vtiahnuť z vrecák občanov, ktorí v krajine tvoria hodnoty

2. štát (a teda politici a nimi ovládaní úradníci) sa každoročne zadlžuje viac a viac a každoročne ho platenie úrokov z týchto dlhov stojí viac peňazí, ktoré musia vytiahnuť z vrecák občanov

3. keďže z peňaženiek občanov (z dôvodov uvedených v bodoch 1. a 2.) je potrebné vyťahovať stále viac peňazí, štát priebežne zvyšuje dane, až sa nakoniec chtiac či nechtiac, skôr či neskôr dostane do bodu, kedy ďalšie zvyšovanie daní neprinesie ďalšie zvýšenie príjmov štátu

4. zmenu fungovania takéhoto štátu nie je možné očakávať, keďže kapry si svoj rybník ešte nikdy nevypustili a ani štátni úradníci spolu s politikmi to neurobia

Ku vyššie uvedenému by sa dalo ešte pridať, že o krajinách rozhoduje malá vrstva ľudí, ktorí žijú zo štátneho rozpočtu a efektívne ovláda úzku skupinu politikov, ktorú dovoľuje vo voľbách zvoliť do výkonných funkcií.

V takto definovanom štáte naozaj nie je možné očakávať pozitívnu zmenu. Avšak v takomto systéme fungovania je takmer nemožné dočkať sa žitia z renty akejkoľvek finančnej investície. Iba nevyliečiteľný optimista môže dúfať, že desiatky rokov (bežný občan by potreboval fungovanie systému bez resetu najmenej 30 až 40, ideálne ešte o dve dekády viac) môže systém fungovať bez šokového skoku.

Šokové skoky v ekonomike (a teda v peňaženke) sa, ako nás história učí, odohrávajú pravidelne. Prevrat v roku 1989 taktiež vymazal všetky úspory, ktoré si občania krvopotne našetrili za predchádzajúceho režimu.

Zdá sa, že je vhodný čas na zmenu investičných stratégií. Stará, osvedčená rada znie, že nie je dobré dávať všetky vajíčka do jedného košíka. Investovanie do finančných nástrojov je správaním, ktoré je v príkrom rozpore s radami našich starých mám. A vôbec nezáleží na tom, že v koľkých bankách či fondoch investovanie prebieha. Všetky sú totiž zložkami jedného systému. Ktorý raz nepochybne zlyhá. Je lepšie nemať v ňom v tom čase všetky svoje celoživotné úspory.

Inflácia alebo kam až siaha ekonomická pamäť človeka?

 Euro, Financie, Krajiny, Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Inflácia alebo kam až siaha ekonomická pamäť človeka?
jún 162012
 

Situácia na trhu štátnych dlhov (a dlhopisov) sa naďalej búrlivo vyvíja. Európska centrálna banka (ECB) stále vymýšľa ako upokojiť investorov a finančné trhy. Grécko už s úspechom veľkú časť svojich dlhov zmazalo a ďalšie krajiny sa na to ešte len chystajú.

Stále jasnejšie sa zdá, že lídri európskych štátov (možno s výnimkou Angely Merkelovej) už definitívne vylúčili všetky neinflačné riešenia a scenáre (tu musia platiť dva predpoklady – či vôbec také existujú a či tí, ktorí o tom rozhodujú, o nich vedia). Má to však fundamentálnu logiku. Bez zásadnej zmeny okolností sú dlhy (a nielen) v Eurozóne nesplatiteľné.

V médiách čítame a počúvame úvahy ekonómov, analytikov, komentátorov a občas aj politikov (vždy tých aktuálne trčiacich v opozícii) o tom, že inflačný scenár likvidácie dlhov, resp. ich relatívneho poníženia voči HDP bude mať za následok zníženie kúpyschopnosti eura (a tým spotrebiteľov ako takých) a zároveň likvidácie úspor a potláčanie sporivosti u obyvateľov.

Vyvstáva tak zaujímavá otázka. Kam až siaha pamäť sporiteľa? Vníma sporiteľ naozaj pokles vlastných úspor tak, ako to ekonómovia predpokladajú?

Pre bežného občana, ktorý si pravidelne, mesiac čo mesiac, odkladá časť príjmu (najčastejšie na termínovaný účet, menej často po podielových fondov), je najdôležitejším faktom, že suma jeho úspor narastá. Z mesiaca na mesiac si sám niečo priloží a čosi malé mu pribudne na úrokoch. Môže sa takýto sporiteľ obávať znehodnotenia svojich úspor? Z najväčšou pravdepodobnosťou nie (!). Jeho empirická skúsenosť hovorí, že jeho úspory rastú. Rastú! Kedykoľvek sa cez internet pozrie na účet, nikdy tam nie je menej ako vložil (neberme teraz do úvahy stratový podielový fond). Vonku sa môžu aj čerti ženiť, biť hromy či lietať blesky, na účte naozaj nemá ani o cent menej. Tak aká strata úspor, prosím vás?

Výška inflácie na Slovensku v rokoch 1993 - 2011

V grafe, uvedenom vyššie, je prezentovaná výška inflácie na Slovensku v rokoch 1993 až 2011. Mnohých, ak nie väčšinu, bežných občanov by uvedené údaje veľmi prekvapili. Neúprosný čas dokáže nielen otupiť akékoľvek ostré hrany, ale aj úspešne zahladiť v mysliach občanov aj obrovské výkyvy v cenovej (a platovej) hladine.

A aj preto, že pamäť voličov (i publicistov) je v skutočnosti veľmi krátka, a napriek diskusiám ako riešiť dlhy, inflácia sa v tichosti pustila do svojej práce.

 

Investovanie v inflačných časoch

 Investovanie  Komentáre vypnuté na Investovanie v inflačných časoch
mar 212012
 

Kroky centrálnych bánk (ECB, FED, BoJ, BoE), ktoré trpezlivo a neúnavne posúvajú do obehu ďalšie a ďalšie peniaze, spôsobujú želaný (ale zapieraný a nepriznaný) efekt – infláciou mažú dlhy. Avšak súčasne úspešne mažú aj úspory.

Ako si uchrániť peniaze a ako investovať v takýchto časoch?

Na prvom mieste sú a víťazom sa v súčasnej dobe stávajú akcie. Stačí letmý pohľad na hlavné svetové indexy a je jasné, prečo. Rastú a rastú. Index Dow Jones Industrial Average (DJI) sa na začiatku krízy potácal na úrovni tesne nad hodnotou 6500. V týchto dňoch sa pozerá na zem z výšky 13000.

Je možné vysledovať až prekvapivo silnú koreláciu medzi rastom cien akcií (a tým aj indexov) a množstvom peňazí, ktoré centrálne banky vykazujú v bilancii (teda dali do obehu). Väčšina z čerstvých peňazí končí podľa všetkého na burzách. A tento trend bude nepochybne pokračovať. Tie stovky miliárd (akejkoľvek meny) nemajú takmer žiadnu inú alternatívu.

Jedným z úspešných požieračov peňazí, a teda dobrou ilustráciou uvedeného javu, sú akcie firmy Apple. Za posledné mesiace prekonali niekoľko psychologických hraníc – najskôr 400, potom 500 a v posledných dňoch i 600 dolárov za akciu.

Pri investovaní do akcií je potrebné brať na zreteľ fakt, že veľké množstvo akciových spoločností napriek ziskom a voľným peniazom nevypláca pravidelne dividendu (niektoré tak neurobili nikdy vo svojej existencii!) a preto akcionár má jedinú šancu zúročiť svoju investíciu. Predať akcie inému záujemcovi za ešte vyššiu cenu. A to už do istej miery potláča princípy, na ktorých je (či už len bolo?) investovanie do akcií založené.

Rakúsko-české pohraničie

Ďalej tu máme zlato a striebro. Investovanie do drahých kovov ostáva alternatívou pre menších investorov. Viac ako 5 tisíc ročná história hovorí o tom, že kúpna sila zlata a striebra si v dlhodobom horizonte zachováva stabilitu. Nie je dôvod obávať sa radikálnej zmeny. Samozrejme, pravdepodobné sú prudké výkyvy hore i dole, investora, ktorého zaujíma primárne uchovanie hodnoty a nie kladný cash-flow z investície, by to však nemalo prekvapiť a ani vystrašiť. Dobrá rada našich dedov by znela asi takto: Nakúp, zabudni a potom poklad odovzdaj svojim deťom.

Rozumnou investičnou alternatívou sa javia nehnuteľnosti. Najmä bonitnej pôdy nebude nikdy dosť. Je veľmi pravdepodobné, že majitelia nehnuteľností budú prví na rane, keď sa (ktorákoľvek) vláda rozhodne nahnať ďalšie peniaze do (bezodnej) štátnej kasy. Ceny nehnuteľného majetku však tento fakt okamžite zohľadnia. Časy, kedy ceny nehnuteľností rástli dvojciferným percentuálnym tempom sa už asi nevrátia, ale triezvym očakávaním je ich mierny nárast v intenciách inflácie (priemerne za dlhšie obdobie, pochopiteľne).

A priam ideálnou pre malého investora sa javí kombinácia vyššie uvedených možností.

 

Dlhodobé versus krátkodobé investovanie

 Cenné papiere, Investovanie  Komentáre vypnuté na Dlhodobé versus krátkodobé investovanie
jan 272012
 

Dlhé desaťročia kraľovali v učebniciach investovania poučky o dlhodobom a pravidelnom investovaní do jednotlivých nástrojov trhu. Krátkodobé investovanie bolo pokladané za špekuláciu. A slovo špekulácia vyvolávalo skôr tie negatívne pocity a špekulanti neboli považovaní za prospešnú a plnohodnotnú súčasť trhu.

Teória dlhodobého investovania učila najskôr o investovaní priamo do akcií, neskôr do podielových listov investičných fondov. Ideálne bolo pravidelné investovanie typu – nakúp a zabudni.

Muchotrávka červená

Avšak takéto investovanie prestáva byť efektívne v čase, keď:

1. je extrémne turbulentná doba

2. je takmer nepredvídateľná výška skutočnej inflácie

Obe podmienky sú splnené v súčasnosti. To sa prejavuje aj na burzách. Úspech slávi krátkodobé investovanie, častokrát extrémne krátkodobé. Najúspešnejšími investormi sa stávajú obchodníci schopní predať a nakúpiť jednotlivý CP aj niekoľkokrát denne za pomoci sofistikovaných počítačových programov.

Investor sa preto musí riadiť viac náladou na trhu, momentálnym sentimentom a krátkodobými poklesmi a nárastmi titulov ako hospodárskymi výsledkami.

Aktuálne ceny cenných papierov sa na burzách menia prudko a náhle. Zmeny už takmer nereflektujú fundamentálne ukazovatele emitenta CP, ale podliehajú množstvu často nepodstatných informácií.

Investovanie do virtuálnej reality je nebezpečné. Je preto vhodné odporučiť drobnému investorovi, ktorý nemá možnosti denného sledovania vývoja a obchodovania nezúčastňovať sa aktuálneho investičného šialenstva.