cestovanie – Peter Rudzan

Benátky

Taliansko Komentáre vypnuté

júl 242013

Benátky (tal. Venezia, ang. Venice) sú hlavné mesto severotalianskeho regiónu Benátsko, ležiace v Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora. Táto lagúna kedysi chránila neprístupné a neobývateľné močariská. Pre Venetov však zrejme neboli dostatočne neobývateľné. Tí totiž dokázali nehostinné močariská vysušiť a vodu v nich skrotiť a na ich mieste vystavať nádheru, ktorú každý pozná pod menom Benátky.

Benátky

Historické jadro Benátok sa nachádza na plytkej lagúne. Novšie časti mesta boli vybudované pozdĺž pobrežia medzi ústím rieky Pád a riekou Piava. V dňoch zvaných „aqua alta“ (vysoká voda), ktorých býva každoročne priemerne tak pol stovky, sa tu zvýši hladina mora takmer až o meter. V historickom centre mesta (centro storico) žije podľa sčítanie obyvateľov v roku 2004 celkom 62 tisíc obyvateľov. V Benátkach bývajú trvalo, alebo v čase turistickej sezóny, najmä miestni umelci a remeselníci.

Benátky sú medzi ich obdivovateľmi známe ako mesto vody a svetla. Od roku 1987 sú ako jedna z najnavštevovanejších talianskych destinácií zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Výhodná poloha dopomohla mestu k získaniu významného postavenia v obchode s Orientom, ktorý sa stal najdôležitejším zdrojom jeho prosperity. V roku 829 sa Benátky navždy spojili s menom svätého Marka a to vďaka lúpeži relikvií evanjelistu v Alexandrii. Odvtedy je tento svätec patrónom republiky a bdie nad jej ďalším rozkvetom. Najvyššiu moc dosiahla republika v 15. storočí.

S prenikaním Turkov od východu, objavením Ameriky a nových námorných ciest do Orientu stratilo mesto Benátky svoje výsadné postavenie a začalo upadať. Snaha udržať si rozsiahle územie odčerpávala množstvo síl v častých vojnových konfliktoch. Po postupnej strate majetkov nakoniec prišli v roku 1797 aj o samostatnosť; až nakoniec v roku 1866 boli pripojené k Talianskemu kráľovstvu.
Súčasnosť

Najznámejším obrazom Benátok je Námestie svätého Marka, kde sa nechávajú turisti fotografovať pri kŕmení holubov a stoja v dlhom rade na prehliadku Baziliky sv. Marka. Toto námestie je navonok veľmi pekne udržiavané, no skutočný stav budov v meste je podľa samotných Benátčanov žalostný.

Kŕmenie holubov na Námestí svätého Marka

Ekonomika Benátok je, celkom pochopiteľne, postavená na turistike.

Hlavnou dopravnou tepnou mesta je Canal Grande, asi 4 km dlhý a asi 70 m široký kanál, ktorý prechádza priamo stredom mesta. Jeden z najznámejších mostov je Ponte di Rialto, ktorý ako jeden z troch spája obe časti mesta rozdelené kanálom. Mramorový oblúk 48 m dlhý dopĺňajú dva rady obchodov. V meste zaisťujú dopravu motorové lode, ktoré brázdia kanály, pre turistov sú k dispozícii klasické gondoly.

Plavba na gondole

Gondoly tvoria neodmysliteľnú časť života v Benátkách už od 11. storočia. Štíhlym trupom a plochým dnom sú prispôsobené pre plavbu úzkymi a plytkými kanálmi. Gondola je smerom k prove mierne zahnutá doľava, čo zabraňuje tomu, aby sa točila stále dookola.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“12″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Venice, Italy{}apartment-3.png{}Venice, Italy“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Koncentračný tábor Osvienčim – Auschwitz

Cestovanie, Krakov, Poľsko Komentáre vypnuté

aug 082012

Koncentračný tábor Osvienčim – Auschwitz v Poľsku. Symbol surových vrážd a neopísateľného utrpenia počas 2. svetovej vojny. Koncentračný tábor neďaleko malebného Krakova (presnejší názov by mal znieť Vyhladzovací tábor) bol založený na rozkaz šéfa jednotiek SS Heinricha Himmlera (jedného z najmocnejších mužov nacistického Nemecka).

Prvých väzňov, ktorými boli predovšetkým Poliaci väznení z politických dôvodov, sem zavliekli v júni 1940. Neskôr sa dôvody na uväznenie rozšírili na celú škálu. Väzňov (spravidla až do ich smrti vyhladovaním, vysilením alebo splynením) využívali na ťažkú, ba priam otrockú prácu. Posledná veľká vlna transportov na jar a v lete roku 1944 priniesla so sebou zase obrovské množstvo nevinných maďarských Židov.

Na jar roku 1941 bol niekoľko kilometrov vedľa postavený rozsiahlejší komplex, ktorý niesol názov Birkenau (alebo Osvienčim II.). Ten sa nakoniec stal najväčším vyhladzovacím centrom Židov v Európe. Na jar (v marci) nasledujúceho roku (1942) sa neďaleko zriadil ďalší tábor – Osvienčim III. Ten dodával pracovnú silu pri výstavbe a nábehu továrne na výrobu syntetického kaučuku nemeckej firmy I.G. Farben (I.G. Farben bol jeden z hlavných dodávateľov syntetických látok pre nemeckú vojnovú mašinériu v II. svetovej vojne). Pod vedenie táborov v Osvienčime spadalo ďalších viac ako 40 pracovných táborov, medzi ktorými boli väzni presúvaní podľa potreby.

Ako taký príchod nováčika do tábora prebiehal? Po príchode transportu (išlo o dlhé vlaky s vozňami pre dobytok, do ktorých boli väzni natlačení) na rampu v Birkenau sa konala selekcia (hovoríme o časoch, keď už tábor plnil najmä vyhladzovaciu funkciu), pri ktorej sa rozhodovalo o tom, ktorí väzni budú ešte pred smrťou ťažko pracovať a ktorí pôjdu rovno do plynu. Rozhodnutie o živote a smrti často podliehalo momentálnej nálade SS-ákov či aktuálnej požiadavke na počet ľudí, ktorí majú byť okamžite splynení, lebo niet pre nich v tábore miesta.

Samotné plynové komory boli maskované ako sprchy, ktoré mali zabezpečiť relatívne pokojný priebeh akcie. Obete samé vchádzali do podzemných útrob, samé sa vyzliekali a išli pod sprchy. Do tých však netiekla voda, ale prúdil nimi jedovatý, smrteľný plyn.

Z Osvienčimu utieklo iba veľmi málo väzňov. Vždy, keď sa tak stalo, boli tí, čo ostali, kruto trestaní, mnohí často priamo zabití. To, samozrejme, čakalo i toho, kto sa o útek pokúsil neúspešne. Podmienky okolo tábora taktiež neboli veľmi vhodné na útek. Z týchto dôvodov bolo skutočne veľmi málo pokusov o ukončenie neúnosných strastí útekom.

Koncentračný tábor Osvienčim – Auschwitz bol oslobodený dňa 27. januára 1945 Červenou armádou (konkrétne to bola 60. armáda 1. ukrajinského frontu). V tábore našla 7 650 opustených, ale žijúcich úbožiakov, o ktorých život už fašisti nestáli.

Veliteľov tábora Rudolfa Höß-a (písaného aj ako Hössa) a Arthura Liebehenschela ako aj 22 bývalých dozorcov poľský súd po skončení vojny odsúdil na smrť a v roku 1947 ich popravili. Rudolf Höß bol obesený priamo v areáli koncentračného tábora Osvienčim. Vo Frankfurte nad Mohanom bolo v rokoch 1963 – 1966 odsúdených ďalších 22 Nemcov za zločiny spáchané v Osvienčime. Z celkového počtu tyranov, ktorí sa aktívne podieľali na chode tábora počas rokov jeho existencie, bola potrestaná zanedbateľná časť.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“12″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Osvienčim, Poľsko{}powerlinepole.png{}Osvienčim, Poľsko“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Múzeum genocídy Tuol Sleng v Kambodži

Cestovanie, Kambodža, Phnom Penh Komentáre vypnuté

jún 272012

Múzeum genocídy Tuol Sleng sa nachádza v hlavnom meste Kambodže – Phnom Penh. Múzeum sa nachádza v mieste, kde bola kedysi stredná škola. Areál v tom čase obyčajnej, ničím nevýznamnej strednej školy bol zvolený za miesto, kde bola zriadená väznica a mučiareň v jednom. Väzenie sa neskôr stalo známym aj pod svojim krycím názvom S-21. Komunistický režim Červených Khmérov pod vedením Pol Pota sa dostal v Kambodži k moci v roku 1975 a vyčíňal až do roku 1979. Tuol Sleng znamená v preklade „vrch s jedovatými stromami“.

Väzenie Tuol Sleng - ostnatý drôt (Phnom Penh, Kambodža)

V čase vládnutia Červených Khmérov (teda od roku 1975 do roku 1979) bolo vo väzení S-21 uväznených a umučených odhadom 14 až 17 tisíc ľudí (niektoré odhady uvádzajú číslo vyššie ako 20 tisíc, skutočný počet však nie je a nikdy nebude presne známy). V jednej chvíli bolo v tomto pomerne malom areáli v neľudských podmienkach väznených až 1.500 väzňov.

Väzni boli v S-21 opakovane mučení a boli nútení k tomu, aby prezradili členov rodiny a blízkych spolupracovníkov, ktorí spolupracujú so zahraničnými rozviedkami na zničení režimu. Títo boli následne zatknutí, mučení a zavraždení. A cyklus sa stále opakoval.

V prvých mesiacoch existencie S-21 najviac obetí pochádzalo z radov predstaviteľov predchádzajúceho režimu Lon Nola (bývalý prezident Kambodže) režimu. ďalšími obeťami boli vojaci, vládni úradníci, lekári, učitelia, študenti, mnísi, inžinieri. Každý, kto hovoril francúzsky alebo iným cudzím jazykom bol v extrémnom nebezpečenstve.

Väzenie Tuol Sleng (S-21, Phnom Penh, Kambodža)

V čase, keď vedenie strany bolo zachvátené touto špionážnou paranojou (teda, že veľká väčšina národa, najmä intelektuálov, je zapojená do protištátnej činnosti), mnoho straníckych aktivistov a ich rodín bolo zatýkaných a dovážaných do Tuol Sleng. Zatknutiu a mučeniu sa nevyhli ani niektorí z najvyššie postavených komunistických politikov režimu Červených Khmérov. Hoci oficiálnym dôvod ich zatknutia bola „špionáž“, mohli byť títo muži v očiach Pol Pota skôr potenciálnymi vodcovia prevratu proti nemu a preto sa stali pre neho nepohodlnými. S väzňami končili v Tuol Sleng vždy aj ich rodiny, často aj malé deti. Väznenie bolo málokedy dlhodobejšie. Väčšinou boli väzni veľmi rýchlo zavraždení.

Väzni v Tuol Sleng (S-21, Phnom Penh, Kambodža)

Apokalyptické väzenie S-21 bolo odhalené inváznymi jednotkami vietnamskej armády v roku 1979. V roku 1980 bol areál väzenia vládou Kambodže znovu otvorený a stal sa mementom pre budúce generácie.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“14″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Tuol Sleng Prison Museum, 113, Phnom Penh, Cambodia{}animal-shelter-export.png{}Tuol Sleng Prison Museum, Phnom Penh, Cambodia“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Ríša Mayov – Xunantunich v Belize

Belize, Cestovanie, Stredná Amerika Komentáre vypnuté

jún 082012

Okolo roku 900 n.l. dosiahla Mayská civilizácia svoj vrchol a až do roku 1200 n.l. postupne upadala. Oblasť, ktorú si Mayská civilizácia vybrala pre svoj život a existenciu, nazývame dnes poetickým názvom Ríša Mayov. Ríša Mayov sa tiahne cez južné Mexiko, Belize, Salvádor, Honduras a Guatemalu.

Cez zelené kryštalické vody rieky Mopan v štáte Belize sa návštevník dostane k najväčšiemu ceremoniálnemu centrum Ríše Mayov. Necelý jeden kilometer severne od dedinky Benque Viejo sa nachádzajú ruiny, ktoré nemožno pri návšteve obísť – Xunantunich.

Ríša Mayov - Mayská civilizácia v Strednej Amerike

Zrúcaniny kedysi slávneho centra mayskej kultúry Xunantunich sú dostupné pešo od rieky Mopan alebo osobnou dopravou (v takomto prípade si prívozom cez rieku treba previezť bicykel či automobil). Cesta k ruinám sa od rieky pozvoľna dvíha a preto sa väčšina návštevníkov zapotí skôr, než príde do prekrásneho areálu dýchajúceho slávnou históriou.

Poloha chrámov na vrchole kopca poskytuje z ich vrcholov veľmi krásny panoramatický výhľad do okolia. Archeologické nálezisko Xunantunich sa skladá z troch na slávnosti využívaných námestí, kamenných pyramíd a palácov. Najväčší palác (ako jediný) ešte zdobia vlysy a masky z klasického obdobia Mayov.

Xunantunich - archeologická lokalita v Belize (Ríša Mayov)

Xunantunich je najstarším archeologickým náleziskom v Belize. Prístup do rezervácie je na základe nariadenia vlády možný výlučne so sprievodcom.

Xunantunich bolo hlavné ceremoniálne centrum počas klasického obdobia existencie Mayskej civilizácie. Pozostáva zo šiestich hlavných chrámov, ktoré sú obklopené viac ako 25 viac či menej zničenými chrámami a palácmi.

Najvýznamnejšia stavba v Xunantunich sa nachádza na južnom konci areálu. Je to pyramída s názvom „El Castillo“ (v preklade – Hrad). „El Castillo“ sa týči do výšky asi 40 metrov nad hlavným námestím.

Xunantunich - ruiny starobylých Mayských chrámov a pyramíd (Belize)

„El Castillo“, ktorý bol už viackrát detailne preskúmaný, bol najvyšším známym kamenným chrámom a najvyššou stavbou postavenou ľudskou rukou v celom Belize až do objavenia ďalšej veľmi známej archeologickej oblasti v Belize – Caracol.

Z dôvodu rozľahlosti a zároveň odľahlosti komplexu práce na objavovaní nových chrámov či iných artefaktov pokračujú veľmi pomaly. Aj v súčasnosti prebiehajú v Xunantunich (a nielen tu) archeologické práce pod vedením doktora Richarda Leventhala. Hlavným cieľom jeho výskumu je lepšie pochopiť históriu Mayskej civilizácie ako aj významného strediska Ríše Mayov – Xunantunich.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“12″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Xunantunich, Belize{}mountains.png{}Maya World – Xunantunich in Belize“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Vang Vieng – centrum tubingu a alkoholických orgií v Laose

Cestovanie, Laos Komentáre vypnuté

máj 122012

Vang Vieng, malá dedinka v Laose. Kedysi známa najmä svojim strategicky položeným letiskom, ktoré využívala Americká armáda. Neskôr zapadla do zabudnutia, z ktorého sa v posledných rokoch rýchlo pozviechala.

Vang Vieng sa nachádza na diaľnici číslo 13 (šťastné číslo v Laose) medzi mestami Luang Prabang na severe a Vientiane na juhu. Cesta autobusom trvá asi 8 hodín z Luang Prabang a okolo 4 hodín z Vientiane. Trochu rýchlejšie sa sem dá dostať prenajatým autom. Centrum batôžkárov v Laose – Vang Vieng – sa nachádza na romantickej rieke Nam Song.

Diaľnica číslo 13 je však niečo úplne iné, než cestovateľ z Európy očakáva. Táto diaľnica má len dva jazdné pruhy a pomaly, ale o to istejšie sa jej povrch rozpadáva. Jamy sú občas hlboké až po kolená. Všetci, ktorí túto cestu absolvovali však môžu pochváliť úžasnú scenériu krajiny, ktorú v časti medzi Vang Vieng a Luang Prabang. Časť cesty medzi Vang Vieng a Vientiane je rovinatejšia a tým zdanlivo menej zaujímavá. Cesta je väčšinou lemovaná malými ryžovými políčkami a vidieckymi domami.

Vang Vieng (Laos)

Vang Vieng je tak malé mestečko, že je všetko ľahko a pohodlne dosiahnuteľné pešo. Každopádne turisti si môžu prenajať bicykel (10.000 laoských kipov/deň prenájmu; všetky uvádzané ceny platili v roku 2011) alebo motorku (40.000 – 60.000 kipov/deň plus spotrebované palivo).

Tubing - neviazaná zábava na rieke Nam Song (Vang Vieng, Laos)

Hlavnou atrakciou vo Vang Vieng je tubing. Malá kancelária s veľkým monopolom v centre mestečka ako jediná požičiava gumené kolesá na tubing. Prenájom pneumatiky stojí 55.000 kipov. Potrebné je navyše uhradiť aj depozit 60.000 kipov, ktorý sa v prípade straty kolesa alebo neskorého návratu plavcovi už nevracia. Tlstý monopolista zorganizuje niekoľko kilometrový prevoz na štart tubingu na rieke Nam Song.

Počas niekoľkých hodín plavby si úspešní (a na konci veľmi unavení) plavci môžu vychutnať nádherný výhľad na vápencové skaly vyrastajúce priamo nad riekou. Rieka Nam Song je po väčšinu roka pokojná. Bez alkoholického alebo marihuanového opojenia nie je nebezpečná. Najmä v období silného dažďa však občas môže pôsobiť desivo.

Štart tubingu na rieke Nam Song (Vang Vieng, Laos)

Počas plavby je možné absolvovať mnoho pivných (Beer Lao je najčastejšia, ak nie jediná dostupná značka piva), alkoholických alebo drogových zastávok. Kamery a inú elektroniku sa odporúča radšej nechať na brehu v suchu. Gumené kolesá sú niekedy terčom krádeží v čase, keď plavci pijú alebo fajčia joint v bare. V tomto prípade je depozit v čudu a jazda sa predčasne končí. Nie je nutné zastaviť sa hneď na začiatku, v prvých baroch, pretože na brehoch rieky ich existuje mnoho ďalších.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“12″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Vang Vieng, Laos{}bar_coktail.png{}Vang Vieng, Laos“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Dávny svet Mayov v Strednej Amerike

Cestovanie, Stredná Amerika Komentáre vypnuté

apr 252012

Zhruba pred troma (ale možno aj viac) tisíc rokmi sa kočovné kmene zo Severnej Ameriky začali usadzovať v hlbokých pralesoch Strednej Ameriky. Tieto kočovné kmene tak stáli pri vzniku jednej z najsofistikovanejších starovekých civilizácií na americkom kontinente. Hustá džungľa Strednej Ameriky tak poskytla domov civilizácii, ktorej korene, spôsob života i zánik s veľkým záujmom skúmajú vedci dodnes.

No parking

Oblasť, ktorú si budúca civilizácia vybrala pre život, nazývame dnes Ríša Mayov. Ríša Mayov sa tiahne cez južné Mexiko, Belize, Salvádor, Honduras a Guatemalu. Oblasť, v ktorej žili Mayovia sa tiahne cez rôznorodé prostredie. Ľudia dokázali žiť na vyprahnutej pôde polostrova Yucatán, v nepreniknuteľnej, vlhkej džungli i v horských oblastiach plných sopiek a kráterov sopečných jazier.

Do južného pobrežia ríše búšili mohutné vody Tichého oceánu. Východné brehy sa kamarátili s príjemnými vodami Karibského mora. Celé východné pobrežie je posypané krásnym, jemným bielym pieskom a tak na ňom vznikli nádherné piesočnaté pláže.

Tikal, Copán, Chichén Itzá, Uxmal a Palengue. Je to len zopár z množstva čarovných miest Ríše Mayov. Týmto miestam dominujú krásne chrámové pyramídy postavené v džungli. Šťastnejší cestovatelia sa tu stretnú s tukanmi (nazývanými aj lietajúce banány), papagájmi, pavúkmi a opicami (hlavne s vrešťanmi).

Vrešťan v lesoch Strednej Ameriky

Mestá Ríše Mayov boli doposiaľ záhadne opustené pred asi 1000 rokmi. Okolo roku 900 n.l. dosiahla civilizácia svoj vrchol a až do roku 1200 n.l. postupne upadala. Ale región, v ktorom vo svojej dobe rozkvitala Ríša Mayov, nebol nikdy úplne vyľudnený. V regióne v súčasnosti žije asi 8 miliónov Mayov (okolo 6 miliónov z nich žije v Guatemale, 2 milióny v Mexiku a ostalo ešte niekoľko malých komunít v Belize a v Hondurase).

Xunantunich - archeologická lokalita v Belize (Ríša Mayov)

Pre moderných Mayov je španielčina druhým jazykom. Mayovia sú tradične katolíci. Ich katolícka viera je silno popretkávaná s ich tradičnými náboženskými zvykmi. Niektoré malé obce a usadlosti sa i naďalej riadia 260-dňovým starobylým kalendárom, ktorý nazývame Tzolk’inov kalendár.

Tzolk’inov kalendár kombinuje cyklus dvadsiatich dní (každý deň má svoj vlastný znak) s cyklom trinástich čísel, čosi ako dnes mesiace (trecena). Takýmto spôsobom vzniká pre rok 260 unikátnych dní (20 × 13 = 260). Každý deň podľa gregoriánskeho kalendára (teda nami používaného) je možné takto previezť na deň podľa mayského kalendára. Napríklad deň 12.12.2012 (teda 21. december 2012), sa zapisuje ako 13.0.0.0.0 podľa mayského kalendára.

Mayská civilizácia bola známa v rozsiahlom používaní matematiky (Mayovia dokonca zaviedli číslo 0 – nula; dovtedy neznámu vec), astronómie a písania.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“3″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Guatemala{}riparianhabitat.png{}Central America“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Český Krumlov – hrdá UNESCO pamiatka

Česká republika, Cestovanie Komentáre vypnuté

apr 182012

Podľa dnešných mierok maličké, ale o to krajšie a romantickejšie je české mestečko Český Krumlov. Počet jeho obyvateľov osciluje okolo 15 tisíc. Mesto sa nachádza v kotline a je z jednej strany chránené Blanským lesom a z druhej zvlneným predhorím Šumavy.

Centrom mesta, ktoré si doteraz zachovalo stredoveký charakter, preteká rieka Vltava. V tejto časti svojho toku je Vltava slabým, krotkým prúdom vody, ktorý v sezóne využívajú tisíce vodákov na splavy nádherným prostredím. Rieka na svojom toku vytvára prekrásne meandre s neopakovateľnou atmosférou.

Český Krumlov - pohľad na zámok a Vltavu

Nad riekou Vltava sa do neba týči hrad i zámok, akési stredoveké dva v jednom. Tieto historické skvosty, ktorými sa Český Krumlov pýši už od prelomu 13. a 14. storočia, navštívi každoročne obrovské množstvo turistov a to nielen z Čiech. Obe pamiatky sú zapísané od roku 1992 aj do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Gotický Zámok Český Krumlov ponúka svojim návštevníkom druhý najrozsiahlejší (hneď po Pražskom hrade) areál. V ňom sa nachádza aj unikátne divadlo pod holým nebom s otáčavým hľadiskom, na ktorom uvádza v letnej sezóne svoje hry Jihočeské divadlo. V rozľahlom areály zámku nájdeme spolu 40 budov rôznej veľkosti. Záhrady zámku majú rozlohu 7 hektárov.

Český Krumlov - kanálový poklop

Celé historické centrum mesta je posiate malebnými domčekmi, ktoré sú všetky v súčasnosti krásne dobovo zrekonštruované a tak môžu návštevníkovi smelo ukazovať celú svoju krásu. V štýlových útrobách domčekov je možné nakúpiť si, zahĺbiť sa viac do histórie mesta alebo si len tak sadnúť na dobrú kávu či české pivo.

Český Krumlov - pohľad na strechy

Krumlov, ktorého najstaršie doložené osídlenie spadá až do roku 6000 pred naším letopočtom, v histórii pár krát zmenil majiteľov. Prvými známymi stredovekými majiteľmi boli Vítkovci. Po skone posledných dvoch z rodu Vítkovcov – Jindřichovi (1301) a Vokovi (1302), prechádza ich majetok začiatku 14. storočia do rúk Jindřicha z Rožnberku. Pred znárodnením v roku 1947 patril Krumlov rodu Schwarzenbergov. Meno Krumlov sa používalo pre sídlo až do 15. storočia, kedy k nemu pribudlo slovíčko Český a tak dalo mestečku jeho súčasný názov.

Český Krumlov - výhľad zo zámku

Českému Krumlovu sa dostalo v roku 2008 i medzinárodného ocenenia od časopisu National Geographic, ktorý ho zaradil do rebríčka najkrajších miest na svete.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“14″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Český Krumlov{}castle-2.png{}Český Krumlov“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Príbeh o Angkore

Cestovanie, Kambodža Komentáre vypnuté

apr 032012

V dávnych dobách, pred niekoľkými storočiami, vydali sa indickí pútnici, mnísi a obchodníci na ďalekú cestu. Keď sa dostali do podbrušia velikánskej Číny, našli bohatý kraj s veľkými riekami plnými hnedastej vody.

Muži z Indie tam, do kambodžskej zeme, so sebou priniesli myšlienky budhizmu a hinduizmu. Mali so sebou veľkolepé plány chrámov a bohaté skúsenosti s odvodňovaním močiarov a so zavlažovaním ryžových a zeleninových polí.

Angkor Wat - Kambodža

Králi ich vítali a vytvárali pre nich dobré podmienky. Jedným s týchto kráľov bol Jayavarman VII. Už jeho predchodcovia stavali chrámy a mestá, vedeli dobre pracovať s drevom, kameňom aj tehlami. Ale on túžil dokázať viac.

Začal vymýšľať, plánovať a dohliadať na gigantické stavebné práce. V meste Angkor začali vznikať kanály, prieplavy a nádrže nad ktorými sa začali vztyčovať kamenné chrámy. Dal postaviť cesty, ktoré k týmto chrámom začali privádzať pútnikov.

Pútnici v Angkor Wat

A keď on sám stúpal po vysokých schodoch terás a chrámov, za ním sa tiahla suita jeho dvora ako dlhá vlečka na jeho rúchu. Hlboko dole, pod ním, hučalo v meste ako v úli, kde každý pracuje usilovne ako včelička. Kráľ bol ako boh a ako boh bol aj uctievaný.

Keď kráľ umrel, nenašiel sa nasledovník, ktorý bol schopný pokračovať v jeho diele. Krajina bola ohrozovaná zo všetkých strán. Po nájazdoch nepriateľov pustli polia, ľudia utekali, všetko vysychalo. Tam, kde boli kvitnúce záhrady, bola teraz vysoká suchá tráva. Kde ešte aj táto tráva uschla, ostal okolo mohutných stromov už len suchý, nepríjemný a všetko pokrývajúci prach.

Reliéf - Angkor Wat

Prieplavy boli prachom zanesené, záhrady zdiveli a džungľa sa začala vracať. Stromy, liany a kríky sa začali šplhať po kamenných schodoch všetkých chrámov. Neodolali steny, neodolali tanečnice, neodolali levy. Všetci sa utopili vo vlhkej pažravej zeleni. Obrovské korene sa zahryzli do kameňa, stláčali chodby, objali tanečnice. Našli aj tú najmenšiu štrbinu a trpezlivo ju začali rozširovať. Veď času je dosť.

Len divoké zvieratá sa mohli pokochať na dlhé obdobie skvostami vytvorenými zručnými ľudskými rukami. Všetko sa potopilo na dlhé storočia pod hladinou nenásytnej džungle.

Angkot Wat - Kambodža

Všetky tieto krásy pre súčasné generácie objavil v rokoch 1858 – 1861 vedec a archeológ Henri Mohout.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“12″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Angkor Wat{}castle-2.png{}Angkor Wat“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Lyžiarske stredisko Obertauern v Rakúsku

Cestovanie, Lyžiarske strediská, Rakúsko Komentáre vypnuté

mar 082012

Lyžiarske stredisko Obertauern je u našinca v tieni oveľa známejších lyžiarskych stredísk v Rakúsku. Neprávom.

Obertauern

Stredisko Obertauern sa nachádza v Salzbursku, zhruba 100 km južne od Salzburgu. Je pohodlne dosiahnuteľné z Bratislavy. Vzdialenosť necelých 400 km sa dá prekonať z väčšej časti po diaľnici.

Obertauern - centrum

Lyžiarsky raj víta svojich návštevníkov 26 lanovkami (z toho jedna 8-kabínková, štyri 6-sedačky, trinásť 4-sedačiek). Celková dĺžka zjazdoviek je okrúhlych 100 km (61 km ľahkých modrých, 35 km stredne ťažkých červených a 4 km ťažkých čiernych). Nadmorská výška zjazdových tratí sa pohybuje medzi 1630 až 2313 metrami. Práve vďaka svojej polohe je v stredisku obvyklá dlhá zimná sezóna, končiaca spravidla až s príchodom mája.

Obertauern - Schaidberg

Najvyššími alpskými vrchmi, ktoré sa týčia nad lyžiarmi, sú Gr. Kesselspitz (2538 m) a Gurpitscheck (2526 m).

Obertauern - zjazdovky

Celé lyžiarske stredisko je možné prejsť dvoma protismernými okruhmi bez potreby absolvovať rovnaký svah viac ako raz. Dva takéto okruhy denne rozdelené niekoľkými prestávkami v občerstvovacích staniciach sú pre väčšinu návštevníkov zväčša aj postačujúce.

Obertauern - relax

Legenda o vrátenom meči

Cestovanie, Vietnam Komentáre vypnuté

feb 092012

Bolo to dávno, v roku 1418. V malej dedinke na brehu Juhočínskeho mora, v provincii Thanh Hóa býval jednoduchý vietnamský rybár Le Loi. Deň čo deň sa plavil po mori, vhadzoval do vody svoje site a vyťahoval raz väčší a inokedy menší úlovok.

Le Loi sa popri práci čoraz viac zaoberal myšlienkou vykonať niečo pre oslobodenie svojej rodnej vlasti trpiacej pod nadvládou Číňanov. Sprvoti uvažoval o zavraždení cudzieho mandarína v meste Thang Long. Vtedajšie mesto Thang Long v súčasnosti nesie meno Hanoj. Čoskoro zistil, že to nie je také jednoduché ako si myslel. Do strážených palácov sa nedalo preniknúť.

Nevrátil sa na vidiek, ale ostal v meste. Pokračoval vo svojom remesle – v rybárčení. Usadil sa na brehu Malého jazera v centre.

Raz ráno nevládal vytiahnuť z jazera svoju sieť. Pomaly ju vyťahoval, až zbadal pod hladinou zlatistú farbu. Myslel, že chytil nejakú výnimočnú rybu, ale až na brehu sa poriadne pozrel, čo je to medzi malými rybkami zamotané. Bol to meč. Nádherný ligotavý meč.

Odvtedy Le Loi už nemohol dlhé hodiny nečinne sedieť pri vode. Zrazu ho bolo vidieť všade naokolo. Všetky uličky ho boli plné. Sediac na pätách burcoval ľudí do boja pri utláčateľom. Najmä na Ulici kováčov bol stálym návštevníkom. Každé ráno si odtiaľ odnášal ťažkú nošu. Iba tí najzasvätenejší vedeli, že noša bola vždy plná mečov.

Svoje myšlienky vysvetľoval a rozširoval aj medzi ľuďmi ťažko žijúcimi na vidieku.

V čase monzúnov voda zaplavila aj ulice hlavného mesta. Čínske hliadky preto nemohli vykonávať strážnu službu. To stačilo ľuďom, aby priložili rebríky k vysokým múrom Citadely. A v následnej bitke ju dobili. Thang Long patril vietnamskému ľudu.

Ale nepriateľ sa nevzdal. Jeho vojsko vtrhlo do krajiny a ukrutný boj muža proti mužovi trval predlhých 6 rokov.

Keď boli všetci čínski vojaci definitívne preč, Le Loi si obliekol hodvábne, pestro zdobené cisárske rúcho a zložil prísahu.

Pagoda na jazere Hoan Kiem (Hanoj)

Vzápätí sa nový cisár nechal odniesť k jazeru Hoan Kiem (jazero v skutočnosti ešte stále nieslo meno Malé jazero). Chcel sa poďakovať silám, ktoré mu svojim darom pomohli k víťazstvu. Keď ľud vzdával hold svojmu novému panovníkovi, stalo sa niečo nečakané. Cisárov meč vyskočil z pošvy, vzniesol sa do neba a premenil sa na šarkana zo zeleného jadeitu. Šarkan sa zrazu nečakane zrútil do jazera. Pazúrmi sa vryl do chrbta korytnačky plávajúcej medzi nádhernými lotosovými kvetmi. Potom sa obaja náhle stratili z dohľadu.

Na druhý deň sa z vôd jazera vynoril malý ostrov v tvare korytnačky. Z radosti a vďačnosti dal Le Loi postaviť na ostrovčeku pagodu. Jazero od tej chvíle nieslo svoje nové meno, ktoré má až doteraz – Hoan Kiem – Jazero vráteného meča.