Thomas Babington Macaulay, (1800 – 1859), britský historik
Inštitúcie úplne ovládané väčšinovou demokraciou nakoniec zničia buďto slobodu alebo civilizáciu.
Rožmberk nad Vltavou
Toho, kto len trochu pričuchol k tomu, ako v skutočnosti obstaráva štát, teda verejná správa v tom najširšom ponímaní, neprekvapí suché a strohé konštatovanie, že počas obdobia od roku 1989 sa nakupovalo pre štátnu správu vždy rovnako. A to od priateľov, kamarátov, bývalých spolužiakov, straníckych kolegov, známych alebo príbuzných a len v najnutnejšom prípade za bežné trhové ceny. A bolo skutočne jedno, či bol pri moci Pavel alebo Šavel. A vždy tak aj bude. Víťaz volieb vždy veľmi rýchlo získa pocit, že všetky zdroje štátu mu patria právom a nič na tom nezmenia ani predvolebné vyhlásenia. Podobne je to v celom stredoeurópskom regióne (skutočnou perlou bolo akože losovanie víťazov pri obstarávaní v Českej republike; jeden by neveril, že takéto niečo je možné v 21. storočí…) a veľa spoločných čŕt pri procese verejného obstarávania by sme našli v množstve ďalších krajín, ktoré sú inak považované za vzorové demokracie.
Bežný podnikateľ a bežná firma nemali pri obchodovaní so zástupcami spravujúcimi verejné financie šancu. Iba ak náhodou. Tak ako aj výhra v športke sa občas podarí, občas vyhral aj niekto, kto fakt nikoho v komisii nepoznal…
Súčasný boj na parlamentnej pôde (ak sa to vôbec bojom dá nazvať) o budúcu podobu zákona o verejnom obstarávaní budí istú pozornosť médií, menšiu však už u bežných občanov.
Plavčík kdesi na pobreží Mexika
Na vec by sa však dalo pozrieť aj z inej strany.
Napríklad z tejto: Súčasná vláda je prvá, ktorá sa chce vysporiadať s korupciou a rodinkárstvom pri verejnom obstarávaní zákonnou cestou. Nielen pre túto vládnu garnitúru, ale nepochybne aj pre jej nástupkyne bude lepšie, keď bude môcť v skutočnosti už takmer štvrťstoročie používané praktiky používať legálne, bez toho, aby sa musela strachovať, že po nej pôjdu médiá alebo opozícia. Keď budú môcť byť víťazi verejných obstarávaní vyberaní počas celého volebného obdobia víťazmi volieb, možno aj v pospolitom ľude disponujúcom volebným právom dôjde k mentálnemu posunu. Možno.
Každopádne by sa do istej miery odbúrali dohady, či niečo je, či nie je korupčným správaním, či štát zase raz niečo nakúpil predražené alebo nie. A možno by potom mali štátni úradníci čas aj na niečo iné (napríklad na skutočnú službu občanom) ako je kamuflovanie vopred dohodnutých verejných obstarávaní.
Milton Friedman, (1912 – 2006), americký ekonóm, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu
Nič nie je také trvácne ako dočasný vládny program.
V rušných uliciach Dillí (India)
Dwight D. Eisenhower, (1890 – 1969), 34. americký prezident
Náš vládny systém stratí zmysel, pokiaľ jeho základom nebude hlboko pociťovaná náboženská viera – nehľadiac na to aká.
Osvienčim – topánky obetí nacizmu
Alexis de Tocqueville, (1805 – 1859), francúzsky politik a historik
Jedným z najšťastnejších dôsledkov absencie vlády (pozn.: A.de T. tým myslí absenciu veľkej vlády s rozsiahlym aparátom, nie absenciu akejkoľvek vlády), keď teda má národ to šťastie, že sa môže bez vlády zaobísť, čo býva skôr výnimočné, je rozvoj individuality. Každý človek sa naučí premýšľať a konať sám za seba bez toho, aby sa spoliehal na podporu vonkajšej sily, ktorá – aj keď to môže na prvý pohľad vyzerať inak – nemôže nikdy vyhovieť všetkým spoločenským potrebám. Človek, ktorý si takto zvykne hľadať svoj blahobyt len prostredníctvom vlastného úsilia, stúpne vo svojich očiach rovnako ako v očiach ostatných ľudí. Jeho duša povyrastie a zosilnie.
V uliciach Londýna počas OH 2012
Jiří Menzel, (nar. 1938), filmový režisér a fejtonista
Myslím, že to, v čom žijeme, nie je dané tým, aká je práve vláda. Každá z tých minulých a aj tých nasledujúcich je zložená z ľudí, ktorí sú rovnakí ako my ostatní. Pohoršenie tých dole často podvedome skrýva závisť, že nemajú rovnaké príležitosti ako tí hore. Každý z nás je viac či menej náchylný podľahnúť zvádzaniu korupcie. Niektorí sú síce voči tomuto zvádzaniu imúnni, ale myslím, že ich nie je veľa. Dôležitý je pomer počtu tých slušných k tým neslušným. Väčšinou sme tu potomkovia nevoľníkov a v krvi nám zostáva neúcta k vrchnosti, nechuť k práci a potešenie z porušovania pravidiel.
Značka na ceste v Guatemale neďaleko Tikalu