Výroba nových áut. Kedy zastavíme to šialenstvo

 Financie, Politika, Priemysel  Komentáre vypnuté na Výroba nových áut. Kedy zastavíme to šialenstvo
jún 232014
 

Málokto pochybuje o tom, že prosperita Západu sa odvíjala po línii: fosílne palivá – automobilová doprava (a preprava). Ekonomický boom, ktorý so sebou priniesla masová automatizovaná výroba cenovo dostupných automobilov sa nad očakávanie prejavila silnou pozitívnou (posilňujúcou) spätnou väzbou. Ľudia získali prácu v celom cykle výroby a predaja automobilov a za svoj plat si mohli dovoliť kúpiť auto. Na pomoc rýchlo pribehli finančné inštitúcie a tak sa zrodili úver na kúpu auta a leasingová zmluva.

Množstvo sektorov v rôznych krajinách naviazaných na výrobu automobilov sa začalo nezastaviteľne rozvíjať. Veľká hŕba krajín (s nimi aj Slovensko) stavilo všetky drobné na jednu kartu – automobilovú. Dlhé roky tento model fungoval. Až kým si všetci nekúpili autá dve a nezaparkovali k nim ešte aj jedno firemné. Zrazu sa už na parkoviskách a cestách takmer niet kam pohnúť a často už na to ani nie sú dôvody. Parkoviská sú plné na prasknutie, križovatky už dávno neposkytujú vodičom zamýšľaný komfort.

Pásová výroba dielov a následná kompletizácia áut zamestnala množstvo nekvalifikovanej pracovnej sily. Možno práve preto si málokto zo zamestnancov ktorejkoľvek subdodávateľskej spoločnosti kladie otázku, kam putujú tie milióny a milióny dielov, ktoré sa každoročne v každom závode vyrobia.

Nepredané nákladné autáNepredané nákladné autá (Veľká Británia, zdroj: Google Maps)

Vďaka Google Maps však už vieme potvrdiť to, čo si zopár odvážlivcov iba nesmelo myslelo. Novovyrobené tisícky, desiatky tisíc, státisíce ba milióny áut končia na obrovských parkoviskách, nevyužívaných testovacích okruhoch a opustených letiskách. Množstvo takýchto skladovacích priestorov (sú ich doslova tisíce) sa nachádzajú na Britských ostrovoch, v Spojených štátoch a v tejto oblasti nezaostáva ani Čína. Jej stredná trieda, podobne ako tá na Západe, pomaly ale isto stráca kúpyschopnosť, vďaka ktorej u plynulých dvoch desaťročiach dokázala meniť vozy každé dva, tri roky.

Kam z týchto obrovských skladovacích plôch autá potom putujú? Do predaja to určite nie je. Nové modely, ktoré automobilky každoročne predstavujú, pochovajú aj tú malú nádej na to, že sa tieto vozy s preležaninami niekedy predajú. Nehovoriac o ich technickom stave – keď bez akýchkoľvek najazdených kilometrov skončia na dlhé mesiace, často aj na roky, na vzduchu. Často neďaleko morského pobrežia. Aj menej skúsený motorista si vie domyslieť, v akom technickom stave sú po chvíli takéto autá.

Nepredané autáSkladisko nepredaných áut (Zdroj: Google Maps)

Neuveriteľnou a o to smutnejšou správou pre našu civilizáciu je, že tieto nepredané autá končia postupne v recyklačnom stredisku a rozoberú sa na diely. Tie sa spracujú na suroviny do výrobného procesu a výrobný cyklus sa môže začať odznova. Ale dokedy? Na dlho to už určite nebude.

Samozrejme, zatiaľ sa tento výrobno-recyklačný cyklus nedotýka luxusných značiek. Tie si svojich kupujúcich medzi kontinuálne bohatnúcou elitou naďalej nachádzajú. Avšak značky určené pre strednú triedu sú už pomaly na konci dychu. Zatiaľ ich nad vodou drží nekontrolovateľné neobmedzené tlačenie nových peňazí… Ale dokedy to môže trvať? Kým stredná trieda nezanikne úplne. Potom bude nasledovať – Game over!

Podobnosti

 Podnikanie, Priemysel  Komentáre vypnuté na Podobnosti
dec 142012
 

V istom období v minulosti nastal v USA extrémne vysoký nárast produktivity práce – vďaka novým technológiám sa zvýšila výkonnosť pracovníkov v niektorých odvetviach až o 40%. Príčinou tohoto nárastu bol najmä vysoký nárast kapitálových investícií. V sledovanom období rástli tieto investície vždy o viac ako 6% ročne.

Zvýšenie produktivity práce sa malo, podľa ekonomickej teórie, odraziť v rapídnom znižovaní cien produkovaných tovarov. A v nadväznosti na to i poľnohospodárskych produktov a služieb. Avšak ceny neklesali, ostávali na rovnakej úrovni, ba niektoré i narástli. Toto bolo zapríčinené ekonomickou reguláciou trhu zo strany štátu. Teda nie neviditeľnou rukou trhu, ktorá zlyhala, ako sa to snažili tvrdiť úradníci.

Bez regulácie by s poklesom cien priemyselných výrobkov takmer určite poklesli i mzdy pracovníkov, ale pokles miezd by bol miernejší ako pokles cien. Reálne mzdy (a s nimi i reálna kúpyschopnosť ľudí), ktoré by odrážali skutočný nárast produktivity, by rástli napriek tomu, že v nominálnej hodnote by klesli. Zamestnanci by si mohli kúpiť väčší počet spotrebných tovarov, potravín, či čohokoľvek iného ako doposiaľ.

Avšak v prostredí regulácie a prílivu obrovského množstva nových peňazí do finančného systému sa udalosti vyvíjali inak. Zamestnanci si vďaka plazivému zvyšovaniu životných nákladov sotva mohli dovoliť to, čo by im mala zvyšujúca sa produktivita umožniť. Konjunktúra, ktorá v tomto období prebiehala, bola založená najmä na rozširujúcom sa automobilovom priemysle a zvyšujúcom sa počte predaných automobilov.

Parný stroj používaný v mlyne vyrobený spoločnosťou Burnley Ironworks Company v roku 1903Parný stroj (Múzeum vedy v Londýne)

V Amerike sa v roku 1929 vyrobil takmer rovnaký počet áut za rok ako sa vyrábalo ešte po 2. svetovej vojne začiatkom päťdesiatych rokov (číslo sa pohybovalo medzi 5 a 6 miliónmi vozidiel).

Nikto, dokonca ani Ford, ktorý si na tom dlhé roky zakladal, už neznižoval ceny. Ba naopak. Napriek nárastu produktivity ceny áut rástli. Nárast sa odôvodňoval zvyšovaním bezpečnosti (a tým pádom zväčšovaním áut až na rozmer malých lodí) a pridávaním nových a nových doplnkov (najmä pochrómovaných).

Pri kúpe takýchto automobilov však už dochádzalo k pnutiu medzi mužmi – automobilovými nadšencami a ženami – strážkyňami rodinnej kasy. General Motors však rýchlo prišiel na to ako si poradiť. Od roku 1925 umožňoval kúpu svojich vozidiel zložením iba 1/3 ceny auta. Zvyšnú časť ceny platil zákazník v pravidelných splátkach. Začala sa tým však len ďalšia masívna vlna z nikdy nekončiaceho zadlžovania spotrebiteľov…

Obdobie, o ktorom hovoríme, je obdobie rokov 1921 až 1929, teda obdobie medzi dvoma finančnými krízami medzivojnového obdobia. Až príliš sa tento vývoj podobá na prvú dekádu 21. storočia…

Totiž priemysel založený na produkcii automobilov má jednu veľkú nevýhodu. Pokiaľ je spotrebiteľ vo finančných problémoch, nemá istotu v zamestnaní alebo len má z jeho pohľadu momentálne nedostatok peňazí, dokáže si vystačiť ešte niekoľko rokov so svojim starým autom. Prípadne bude chvíľu využívať verejnú dopravu. A následný pokles priemyselnej výroby môže mať potom fatálne následky pre väčšinu subjektov trhu.