november 2012 – Peter Rudzan

Právo a spravodlivosť

Spoločnosť, Súdnictvo Komentáre vypnuté

nov 292012

Neprešiel ani mesiac a stali sme sa svedkami troch široko medializovaných prípadov vykonania akéhosi svojpomocného druhu spravodlivosti.

Stav vymáhateľnosti práva a realizácie spravodlivosti málokoho zaujíma do chvíle, kedy sa sám cíti v istom vzťahu (je jedno, či v obchodnom, súkromnom a pod.) v práve, ale tohoto práva sa nemôže na Slovensku domôcť. Nemôže sa ho domôcť v primeranom čase. A keď sa ho aj domôže, tak jeho realizácia a vykonateľnosť je ďalšia tortúra, ktorá často zmarí aj tú poslednú iskierku nádeje na spravodlivosť v našom justičnom systéme.

Vo väčšine prípadov sa však bežný človek musí pozerať do očí realite omnoho krutejšej. Na druhej strane v jeho spore totiž väčšinou stojí niekto, kto je zhodou okolností členom rovnakého golfového (či akéhokoľvek iného) klubu ako sudca alebo je členom silno pri sebe držiacej jazykovej menšiny alebo je náhodou bývalým spolužiakom sudcu či bývalým spolužiakom bývalého spolužiaka sudcu. Alebo je čírou náhodou v takomto prepojení jeho právny zástupca.

V takomto prípade si o objektívnej spravodlivosti môže nechať zdať a po takejto skúsenosti už pochopí, že Súdna sieň je síce pekný seriál priťahujúci možno milióny ľudí k svetielkujúcej obrazovke na bezúročné splátky, ale k realite priebehu súdneho sporu a konečného víťazstva spravodlivosti na Slovensku sa limitne blíži k nekonečnu.

Tulum (Mexiko), pozostatky Ríše Mayov

A po zážitku so skutočným uplatňovaním práva a spravodlivosti na Slovensku sa nikto súdny nemôže čudovať, že sa postupne vyčleňuje v spoločnosti istá skupina ľudí, ktorá je ochotná vziať spravodlivosť do svojich rúk. A to aj za cenu následkov, ktoré takéto konanie prinesie.

Títo ľudia navzájom o sebe nevedia a v žiadnom prípade nespolupracujú. Sami seba by nikdy nenazvali skupinou s rovnakým cieľom či poslaním. Avšak z dlhodobého pohľadu, pokiaľ tento trend bude pokračovať, títo ľudia môžu postupne spoločnosti otvoriť oči a vyvolať istý tlak, ktorý následne môže viesť k zlepšeniu situácie v budúcnosti.

Či trend, kedy spravodlivosť slúži iba bohatým, vplyvným a ich známym bude pokračovať, rozhodne už blízka budúcnosť. Ekonomická situácia bude eskalovať napätie v spoločnosti a postupne sa takto môže stať nepríjemnou aj pre politikov a oligarchov. A možno sa pokúsia tento trend zastaviť už v zárodku. Následky nielen pre spoločnosť, ale i pre nich samotných, by mohli byť fatálne.

Alexander Hamilton – Človek

Citáty, Politika, Spoločnosť Komentáre vypnuté

nov 262012

Alexander Hamilton, (1755/7 – 1804), americký politik a finančník

Každého človeka by sme mali pokladať za nečestné stvorenie a mali by sme predpokladať, že svojim konaním nesleduje žiadny iný cieľ iba svoj súkromný záujem. Podľa tohoto záujmu mu musíme vládnuť a nehľadiac na jeho neukojiteľnú hrabivosť a ambície ho prinútiť k účasti na verejnom prospechu.

Plastika v soľnej bani Wieliczka (Poľsko)

Bez eurofondov existuje jediná cesta – do recesie

Financie, Krajiny Komentáre vypnuté

nov 222012

Eurofondy sú pre Slovensko životne dôležité.

Autorom vyššie uvedeného výroku nie je nikto iný ako Robert Fico.

Je zaujímavé, že diskusiu o tom, aké životne dôležité sú eurofondy pre každú politickú reprezentáciu, ktorá je práve pri moci, veľmi nepočuť. A pritom je to práve eurofondová miazga, ktorá dáva život nášmu hospodárstvu a lesk našim štatistikám. Samozrejme, väčšia časť miazgy sa rozkradne a nikdy nepoužije na pôvodný účel – ale aj tak je pre hospodárstvo neoceniteľná. Peňazí je totiž dostatočne veľa na to, aby nám dokázali vytrhnúť tŕň z päty. Teda aspoň doposiaľ.

Pozrime sa na čísla. Investície, ktoré sú financované Európskou úniou, tvoria na Slovensku celých 76% investícií, ktoré financuje verejná správa a samospráva. V postkomunistických krajinách je to veľmi podobné. Poľsko – 52%, Maďarsko – neuveriteľných 97%, pobaltské krajiny 2/3 investícií. Áno, obrovská časť investícií samospráv skončila v betónových námestiach s honosnými fontánami a lavičkami obsadenými ľudmi bez práce, v nevyužívaných chodníkoch po celých dedinách, v kanalizáciách, na ktoré sa obyvatelia odmietajú pripojiť a na ktorých konci občas chýba čistička a v priemyselných parkoch, do ktorých nie je možné zohnať investorov.

Ruku na srdce – bez eurofondov by sa realizovalo len veľmi málo z tých projektov, ktoré sa vďaka nim uskutočnili. A to nie preto, že by sa na takéto projekty peniaze nenašli. Je to preto, lebo väčšina týchto projektov je ekonomicky neobhájiteľná, extrémne predražená a najmä zbytočná.

Olympijské hry 2012 pred Hampton Court Palace

Eurofondy sú však v každom prípade záchrancom našej ekonomiky. Bez nich by Slovensko už dávno bolo v recesii a táto recesia by tu prebiehala už niekoľko rokov. Nie je jednoduché odpovedať na otázku, ako by Slovensko vyzeralo bez každoročného prílevu stoviek miliónov eur z EÚ. A ešte ťažšie je predstaviť si situáciu, keď by sa tento príliv peňazí nebodaj zastavil.

Toto vytrvalé kupovanie si politických bodov a politického kapitálu je však z oboch strán (teda ako zo strany byrokratov z Bruselu, tak i zo strany našej politickej garnitúry) pokrytecké. Pochopiteľné, zdôvodniteľné, obhájiteľné, ale extrémne pokrytecké. Nemôže totiž fungovať donekonečna. Iste, nikto zo súčasných politikov nikde na svete nevidí ďalej ako po svoje funkčné obdobie, avšak dopad ich konania bude musieť na svoje koži znášať roky, ak nie desiatky, obyčajný občan tohoto štátu. Zlé časy ešte len prídu.

Ženy a muži v Mayskej kultúre

Cestovanie, Stredná Amerika Komentáre vypnuté

nov 152012

Okolo roku 900 n.l. dosiahla Mayská civilizácia svoj vrchol a až do roku 1200 n.l. postupne upadala. Ako každá z civilizácií mala svoje rituály, tradície i bohov. Pozrime sa bližšie, ako sa u Mayov vyvinuli rodové tradície, aké bol vzťahy medzi ženami a mužmi.

Mayovia mali všeobecnú rodovú sústavu. Za príbuznú sa pokladala len tá skupina Mayov, ktorá mala po otcovi zdedené meno; teda rovnaké. Medzi príbuznými po otcovi sa sobáše nepovoľovali. Medzi príbuznými po matke sa však sobáše povoľovali.

Syn si teda mohol vziať za ženu vlastnú sestru v prípade, ak mala iného otca.

V Mayskej kultúre existovala polygamia, hoci hlavná žena mala omnoho väčšie práva ako tzv. vedľajšie ženy. Dvojženstvo, teda manželstvo s dvoma rovnocennými ženami, sa trestalo vyhostením z rodiny.

Prostitúcia bola veľmi rozsiahla. Dievčatá bývali vo vlastných domoch, kde ich mohol navštíviť ktorýkoľvek muž. Najsevernejšia odnož Mayov – Huaxtékovia – mali povesť pohlavne veľmi živého národa. Zbožňovali bohyňu rozkoše Tlacolteotl, ale nespovedali sa jej zo svojho smilstva, keďže ho nepokladali za hriech.

Za ranného obdobia Mayov existovalo tzv. služobné manželstvo. Mládenec najskôr musel svokrovi slúžiť 5 rokov. Keď sa zdráhal, alebo dobu nedodržal, mohla mu rodina manželku odňať.

Ak žena nevedela svojmu mužovi porodiť dieťa, mohol ju bez akýchkoľvek obmedzení predať.

Dievčatko – potomok slávnych Mayov

Manželstvo u Mayov malo charakter manželstva kúpou. V tomto sa Mayovia nelíšili od mnohých iných civilizácií. Kúpna cena bola splácaná vo forme darov

Cudzoložstvo sa u Mayov trestalo smrťou v takom prípade, ak sa ženatý muž stýkal s vydatou ženou. Manžel však mal právo odpustiť milencovi svojej ženy a potom sa milencovi a ani manželke nič nestalo.

Napriek tomu, že do Mayskej kultúry zahŕňame aj obyvateľov Guatemaly alebo Salvadoru, v týchto oblastiach sa zvyky odlišovali od Mayov v oblasti nachádzajúcej sa na polostrove Yucatán. Ich zvyky boli viac podobné obyvateľom súčasného Mexika.

Napríklad v Guatemale sa polygamia postupne zmenila na monogamiu (teda muž sa už ženil iba s jednou ženou) tým spôsobom, že vedľajšie ženy boli považované viac za otrokyne a teda za obyčajné súložnice tak sa s nimi aj zachádzalo. Kupovali a predávali sa často; slúžili aj ako obľúbené dary.

Žena so slávnymi mayskými predkami

Ursula LeGuin – Kniha

Citáty, Spoločnosť Komentáre vypnuté

nov 122012

Ursula K. LeGuin, (nar. 1929), americká spisovateľka

Kniha sama o sebe je zvláštny artefakt; nie je okázalý v technológii, ale je komplexný a veľmi účinný. Je to naozaj čistá, malá vecička, kompaktná, často veľmi príjemná na pohľad a manipuláciu. Vecička, ktorá môže pretrvať desaťročia, dokonca stáročia. Nemusí byť nikam zapojená ani aktivovaná, poskytuje všetko, čo potrebuje ľudské oko a ľudská myseľ. Ak vám kniha povedala niečo, keď ste mali pätnásť rokov, povie vám niečo znovu, keď budete mať päťdesiat. A možno sa vám pri tom bude aj zdať, že čítate úplne inú, novú knihu.

Mešita Jama Masjid – Dillí, India

Prečo je nutná nekonečná expandia finančného systému

Financie, Krajiny, Spoločnosť Komentáre vypnuté

nov 082012

Posledné roky (najzreteľnejšie od roku 2008) môžeme názorne sledovať ako svetový finančný systém funguje. To, že systém funguje na základe úverového financovania sme tušili. Veď neinak to bolo aj za socializmu. Aby si v tom čase chudobnejšie krajiny sveta (o ktoré mal záujem Sovietsky zväz) mohli dovoliť nakupovať technológie a spotrebný tovar z členských krajín RVHP, dostali spravidla k dispozícii úverovú linku, nazývanú tiež priateľská pomoc.

Splátky takto poskytnutých úverov boli väčšinou symbolické, splatnosť sa odsúvala stále ďalej a ďalej a to až do okamihu, kedy už presúvanie čísiel prestalo súdruhov baviť a tak dlh nakoniec odpustili. A išlo sa ďalej a znova. Dookola. Teda pokiaľ sa daná krajina náhodou nerozhodla socialistický tábor alebo jeho orbitálnu dráhu opustiť.

To, že podobne funguje a kooperuje i finančný systém s výrobou i v kapitalizme, nás naučili až posledné roky. I keď ostáva otvorenou otázkou, či sa bavíme o pôvodnom obsahu systému zvaného kapitalizmus alebo o aktuálne prebiehajúcom sociálnom experimente pod jeho dôkladne vyprázdnenou škrupinkou…

Záhrady Buckinghemského paláca

Tak či onak, súčasný systém nielen žije z kolobehu dlhov v jeho žilách, ale navyše je nutná ešte jedna zásadná podmienka: dlhy nemôžu ostať v rovnakej výške alebo sa znižovať. Veru nie, dlhy musia narastať. Ako nafukujúci sa vesmír, v ktorom žijeme, musí aj finančný systém, ktorého rukojemníkmi sme, stále expandovať. Pretože v okamihu, kedy sa expanzia zastaví, systém sa začne zmršťovať. Stabilný stav je z podstaty fungovania systému pravdepodobne nedosiahnuteľný. A preto mocní, ktorí z takto fungujúceho systému profitujú, nechcú zastavenie nafukovania finančného balóna dopustiť.

Aké iné možnosti sú však na výber? Špirála zmršťujúcich sa dlhov je niečo, s čím moderný človek nemá skúsenosť. Psychologicky sa vždy lepšie prijímalo pravidelné malé zvyšovanie cien a následne i platov. To akosi väčšina občanov prijíma bez reptania. Platy (a iné príjmy) sú však vo svojom raste stále v omeškaní za infláciou a tak sa úspory ako i dlhy relatívne jednoducho zmenšovali (pomerne k niečomu – väčšinou k budúcim očakávaným príjmom po zvyšovaní – pochopiteľne, keďže inflácia spôsobuje najmä pri veľkých záväzkoch najmä pomerné zníženie, nie zníženie vyjadrené v absolútnej hodnote).

V tejto chvíli sa zdá, že sme narazili na akúsi hranicu. Skôr psychologickú ako materiálnu. Papier totiž znesie omnoho viac dlhov, záväzkov a povinností ako človek. Kardinálna otázka tak znie, či môže systém existovať od zajtra v takto dosiahnutom novom (rovnovážnom?) stave? Pravdepodobne nie. Hlavnou črtou finančných systémov je ich nestabilita a nepredvídateľnosť.

Ak je odpoveď nie správna, čaká nás dlhé obdobie obáv, strachu a zlej nálady. Koho by už bavilo chodiť do práce preto, aby splácal svoje minulé dlhy?

Vráťme učiteľom dôstojné miesto v spoločnosti

Školstvo, Spoločnosť Komentáre vypnuté

nov 012012

Vráťme učiteľom dôstojné miesto v spoločnosti, ktoré zastávali dlhé desaťročia. Tak takúto úlohu by zrejme podpísal každý doterajší minister školstva (a predseda vlády s ním). Žiaľ, iba podpísal. Ale nerealizoval.

V druhej polovici dvadsiateho storočia začal pomalý, ale zato trvalý, zosuv učiteľov na spoločenskom rebríčku. Učitelia všetkými desiatimi hlasujú za to, že sa tak stalo najmä finančným nedocenením ich povolania, ale príčiny sú isto hlbšie.

Zosun na spoločenskom a tým pádom i na platovom rebríčku však je potrebné v prvom kroku riešiť zvýšením disponibilných príjmov učiteľov. A kde nájsť na to peniaze? Stačí miesto školení, ktorými pravidelne prechádzajú učitelia (jazykové, počítačové,…), tieto peniaze presunúť na výplatné pásky. Učitelia, pokiaľ by mali na výber, by si zvolili zvýšenie platu a nie školenia. Ešte šťastie, že nemajú možnosť vidieť faktúry, koľko to ich zvyšovanie vzdelania stojí… Dá sa však pochopiť počínanie ministerstva. Je jednoduchšie a pre mnohých výhodnejšie obstarávať (služby v oblasti školenia) ako tieto peniaze pridať učiteľom. Na argumenty typu – Veď to platili z Bruselu a teda to bolo zadarmo! – dnes už nepočuje ani dieťa v predškolskej dochádzke.

Ďalším, relatívne rýchlym riešením, je postupné znižovanie počtu učiteľov. Prirodzeným úbytkom i núteným odchodom do penzie. Mnohí (najmä starší) učitelia prevažne na základných školách už nemajú energiu a silu na boj s mladou generáciou, ktorá dnes šúcha školské lavice. Títo učitelia by isto ocenili možnosť odísť do dôchodku. Na nejednej škole vie menej učiteľov v podstate bez problémov zvládnuť priebežne klesajúci počet žiakov.

Rozdiel medzi súčasným príjmom a dôchodkom penzionovaných učiteľov by mohol byť okamžite použitý na zvýšenie platov tých, ktorí ostanú. Zníženie celkového stavu o 10 až 15% by malo byť vo vnútorných silách učiteľov. Akokoľvek sa bude učiteľská komunita brániť (a možno sa ani nebude), inej cesty rýchleho zvýšenia miezd a kvality učiteľského stavu neexistuje.

Vyučovanie na dopravnom ihrisku

Do istej miery je prekvapivé, že učitelia nenašli odvahu nahlas pomenovať dôvody, pre ktoré nie sú v rozpočte peniaze na navýšenie miezd. Dôvody, ako sú nadmerné, nič okrem úzkej vrstvy bohatých neprodukujúce vládne investície a predražené verejné nákupy, z ktorých opäť profitujú tí istí. Miesto toho sa zdá, že rétorika vlády – nie je problém vo výdavkoch, máme len malé príjmy do rozpočtu – im nie je až tak proti srsti. Ak si však uvedomíme, že väčšinu učiteľského stavu tvoria ženy so silným pudom sebazáchovy a povinnosti voči rodine, dá sa ich mlčanie možno pochopiť.

No a po signifikantnom zvýšení platov by mal nasledovať rovnako signifikantne zvýšený tlak okolia (nielen rodičov) na zvýšenie kvality učiteľov, ich osobnej zainteresovanosti a vzdelávacieho procesu. Ale nie tak, aby to všetko prebiehalo iba na papieri. Papier znesie všetko, ale papierové zvyšovanie kvality nepomôže nikomu. Učiteľom treba dať dostatočný čas, aby v okamihu, kedy sa skončí ich (finančné) živorenie, začali uskutočňovať samo očisťovací proces a tým pádom návrat tam, kam patria. Na najvyššie schodíky spoločenského rebríčka.

Iná cesta k budovaniu vzdelanej a konkurencie schopnej spoločnosti, o ktorej tu všetci tak radi básnime, nevedie…