september 2012 – Peter Rudzan

Zákon o verejnom obstarávaní

Financie, Krajiny, Obchod, Podnikanie, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

sep 262012

Parlament má v súčasnosti v aktuálnej agende aj novelu Zákona o verejnom obstarávaní. Akosi sa v tom šume okolo Európskej únie a jej rôznych stabilizačných mechanizmov a celoúnijných regulácií a dohľadov stráca význam a dosah zmien, ktoré sa Smer pokúša do zákona dostať.

O tom, o aké zmeny ide, hovorí napríklad Lucia Žitňanská.

Nás by však malo najmä zaujímať, prečo sa tieto zmeny pokúša Smer-SD presadiť do zákona?

Podľa doterajších pravidiel je umožnené takmer komukoľvek zúčastniť sa na výberových konaniach, ktoré chtiac nechtiac (niekedy sa totiž zákon už naozaj nedá povykrúcať tak, aby sa obstarávalo priamym zadaním alebo prieskumom trhu) občas vypisuje štátna správa. A vtedy nastávajú spravidla tri situácie.

V prvom prípade vyhrá firma, ktorá vyhrať má. V tedy však môžu začať ostatní uchádzači vŕtať do rozhodnutia (podávať námietky a pod.) a takto otravovať úspešného uchádzača a odďaľovať realizáciu kontraktu a tým pádom odďaľovať spustenie vodopádu životodarných finančných tokov. V konečnom dôsledku však sú (za asistencie úslužných úradníkov) oligarchovia spokojní.

Vietnamské porcelánové figúrky

V druhom prípade firma, ktorá vyhrať mala, dala ponuku vyššiu (nie vždy sa obálka dá otvoriť pred samotným verejným otváraním tak , aby sa dala zistiť ponúkaná cena a niektoré firmy svoje ponuky už balia tak, aby ani mikro-kamera nebola úspešná), ako iná, konkurenčná firma. V tomto prípade (ak ešte k tomu navyše aj zlyhajú pokusy o vylúčenie víťaza z formálnych dôvodov), prichádza firma, ktorá mala podľa dohody oligarchov a úradníkov vyhrať, o zákazku a všetci naokolo o provízie. Navyše v systéme vzniká nervozita.

V treťom prípade sa súťaže zúčastní iba firma vlastnená oligarchom a dá ponuku, ktorá vyhovuje obom stranám – teda úradníkom (a za nimi schovaným politickým stranám) ako aj oligarchom. Jediný, kto by snáď mohol byť nespokojný, je občan platiaci dane, ale ten sa spravidla o takto vysúťaženom kontrakte nikdy nedozvie.

Takže prečo zmena zákona? Preto, lebo tí hore sa už nemôžu pozerať na to, že nie celý štátny rozpočet patrí im. A keďže peňazí nikdy nie je dosť (a špeciálne počas krízy ich je všade pomenej), nehodlajú sa oligarchovia pozerať ani len na jediné euro, ktoré nepoputuje z rozpočtu cez ich ruky, účty či peňaženky. A tak je ideálne zmeniť zákon tak, aby sa konala verejná súťaž systémom popísaným vyššie – v treťom prípade.

Smer so svojimi 83 hlasmi momentálne nie je odkázaný na podporu kohokoľvek a preto by bolo veľmi neuvážené predpokladať, že tento rozhodujúci gól (teda schválenie zmien), dokonca do opustenej brány, nezvládne dať.

Jaromír Jágr – 10 rokov

Citáty Komentáre vypnuté

sep 252012

Jaromír Jágr, (nar. 1972), český hokejista

Kto sa za 10 rokov nezmenil, stratil ich.

Každý z nás

Podnikanie, Politika, Slovensko, Spoločnosť Komentáre vypnuté

sep 192012

Asi každý z nás zažil situáciu, keď človek pokorne sedí na úrade alebo v čakárni do ambulancie s poradovým číslom, na ktoré si ráno pekne privstal a kľučku si pred ním podávajú ľudia s odzbrojujúcim úsmevom a vhodnými známosťami. A tak je deň dovolenky fuč a spolu s ním i pocit o rovnoprávnosti všetkých občanov.Každý z nás pozná vo svojom okolí niekoho, kto dal lekárovi všimné alebo ďakovné (v reči práva je to, žiaľ, úplatok). Občas dokonca poďakujeme kyticou aj učiteľom svojich detí.

Takmer každý z nás má v okolí niekoho, kto sa hrdí vysokoškolským diplomom a ani len netuší, kde sa aula alebo učebne jeho alma mater nachádzajú. V tom horšom prípade ani len netuší, že kvôli univerzitnému diplomu je potrebné prejsť niekoľkoročným vzdelávacím procesom a príslušným počtom kontrolných stanovíšť (teda skúšok).

Každý z nás pozná aspoň z televízie príbeh o tom, ako lož, záujmy mocnejších a peniaze zvíťazili v súdnom spore nad krištáľovo čistou pravdou.

Snáď každý z nás má vo svojom okolí niekoho, kto je vďaka kamarátom na polícii imúnny voči zákonu o cestnej premávke a môže si dovoliť jazdiť s alkoholom v krvi a neprimeranou rýchlosťou. Aby nám to bolo vždy jasné, arogantne zvýrazňujú svoj status rozlíšiteľným EČV. Nestačí im vedomie, čo všetko si dokážu vybaviť, potrebujú o tom nepretržite informovať svoje okolie.

Neďaleko každého z nás býva niekto, komu je kamarátov kamarát prokurátorom, vďaka ktorému je možné zastaviť (alebo rozbehnúť voči niekomu, kto nám leží v žalúdku) trestné stíhanie na základe jediného telefonátu.

Regent´s park v Londýne

Pravdepodobne každý z nás pozná príbehy právnikov, sudcov, policajtov a prokurátorov, ktorých deti a manželia a manželky detí ako aj manželia a manželky ich bratov a sestier sa stali právnikmi, sudcami, vysokými policajnými funkcionármi a prokurátormi a už dopredu sa vie, že právnikmi, sudcami, prokurátormi a policajtmi budú i všetci vnuci a vnučky vnučky. A budú pôsobiť presne na tých istých miestach a v tých istých kanceláriách a vybavovať agendu rovnako, ako to robili ich rodičia a starí rodičia.

Každý z nás už určite počul celé romány o tom, ako to funguje pri prerozdeľovaní peňazí z európskych fondov. Kto a ako a za koľko je ochotný pomôcť, podpísať, prižmúriť oči.

Pravdepodobne každý z nás využije situáciu, keď mu jeho príbuzný, priateľ, či len obchodný partner môže pomôcť s niečím, čo vyžaduje väčšie či menšie ohnutie paragrafov, „odlišný“ právny názor alebo len jednoducho „iný pohľad na vec“.

Každý, kto len trochu pričuchol k tomu, ako štát a samospráva obstarávajú tovary a služby, môže oprávnene pochybovať, či zo stavu, v ktorom sa nachádza súčasná slovenská spoločnosť, existuje evolučné východisko smerujúce k lepšiemu a zdravšiemu usporiadaniu. A dôležitou otázkou je aj to, či vôbec táto spoločnosť, a teda neanonymní jednotlivci v nej zoskupení, má záujem o zmenu status quo.

Jiří Menzel – Život

Citáty, Politika, Spoločnosť Komentáre vypnuté

sep 152012

Jiří Menzel, (nar. 1938), filmový režisér a fejtonista

Myslím, že to, v čom žijeme, nie je dané tým, aká je práve vláda. Každá z tých minulých a aj tých nasledujúcich je zložená z ľudí, ktorí sú rovnakí ako my ostatní. Pohoršenie tých dole často podvedome skrýva závisť, že nemajú rovnaké príležitosti ako tí hore. Každý z nás je viac či menej náchylný podľahnúť zvádzaniu korupcie. Niektorí sú síce voči tomuto zvádzaniu imúnni, ale myslím, že ich nie je veľa. Dôležitý je pomer počtu tých slušných k tým neslušným. Väčšinou sme tu potomkovia nevoľníkov a v krvi nám zostáva neúcta k vrchnosti, nechuť k práci a potešenie z porušovania pravidiel.

Značka na ceste v Guatemale neďaleko Tikalu

Genocída v Kambodži

Cestovanie, Kambodža Komentáre vypnuté

sep 122012

V čase Vietnamskej vojny bola Kambodža pre bojujúcich Vietnamcov dôležitou oblasťou, ktorou viedli zásobovacie trasy a tiež slúžila ako útočisko pre vojakov v čase ťažkých útokov Američanov. Princ Sihanuk, ktorý v tom čase krajine vládol, bol 18.3.1970 zvrhnutý. Prevrat viedol proamericky naladený Lon Nol.

Sihanuk sa však nemienil vzdať a tak sa, osudovo, spojil s kambodžskými komunistami – Červenými Khmérmi. To bola pre Červených Khmérov netušená a nevídaná príležitosť. Vietnamská armáda, presnejšie povedané Severovietnamská, dokázala nielen odolávať Američanom, ale popri tom si ešte aj poradila s armádou Lon Nola. Americké bombardovanie iba naháňalo ďalších a ďalších dobrovoľníkov do rúk Červených Khmérov, ktorí po odchode Vietnamcov zo severu nabrali odvahu a pomerne jednoducho prevzali krajinu do svojich rúk.

Tuol Sleng – nádvorie bývalej hrôzostrašnej väznice

Saloth Sar, neskôr známy ako Pol Pot, sa stal komunistom v priebehu svojho štúdia v Paríži. Phnom Penh padol do jeho rúk dňa 17.4.1975 a od toho okamihu nechal voľný priebeh svojej chladnokrvnosti a bezbrehej bezohľadnosti voči svojim nepriateľom.

Pol Potov režim sa rozhodol v Kambodži vybudovať pred-industriálnu a predkapitalistickú utópiu. Vyhlásil „rok nula“, nechal vyprázdniť mestá, zrušiť všetky trhy a obchody a prikázal zabudnúť na peniaze. Všetci mali pracovať na vidieku v spoločných poľnohospodárskych družstvách. Súkromné vlastníctvo prestalo existovať. Aj v obliekaní začala vládnuť uniformita. Všetci mali chodiť v čiernom a jesť spoločne. Kampučia – premenovaná Kambodža – sa mala stať komunistickou poľnohospodárskou krajinou.

Tuol Sleng v Kambodži – pravidlá správania sa vo väznici S-21

Všetko, čo len trochu pripomínalo Západ, malo byť zničené, zrušené a zakázané. Medicínu nevynímajúc. Červeným Khmérom ani na sekundu nezáležalo, koľko ľudí pri ich budovaní krajších zajtrajškov zomrie. Odhaduje sa, že ich bolo 1,5 až 2 milióny, teda takmer štvrtina vtedajšej populácie Kambodže.

Pop Potovou silnou stránkou bola skaza. Hlavní predstavitelia a prívrženci bývalého režimu spolu so všetkými vrstvami inteligencie boli popravení alebo umreli pri „prevýchove“. Krutosť Červených Khmérov nemala hranice. Keď sa minuli guľky, zabíjalo sa sekerami, bambusovými palicami i motykami. Deti sa vraždili úderom o kmeň stromu. Vražedné polia boli rozosiate po celej krajine a dodnes vydávajú svoje otrasné svedectvá.

Väzenie Tuol Sleng v Kambodži – obete genocídy

Pol Potovi však nešlo iba o triedny boj vo vnútri Kambodže. Išlo mu aj o vytvorenie homogénnej spoločnosti, v ktorej by bol iba jeden národ a jeden jazyk. Toto pocítili všetky menšiny v krajine, najmä čínska, vietnamská a čamská. No v bezpečí neboli ani Kambodžania zmiešaných manželstvách.

Režim Červených Khmérov ukončil vpád Vietnamcov v roku 1979. Genocída vlastného obyvateľstva pod vedením Pol Pota bola skutočne rýchla, neuveriteľne masová a takmer dokonaná.

Nezamýšľanou iróniou osudu je, že po ovládnutí Kambodže vietnamskými komunistami začali partizánske jednotky Červených Khmérov podporovať ich dovtedajší nepriatelia – Američania.

Rast HDP sa nám zasekol

Euro, Financie, Krajiny, Spoločnosť Komentáre vypnuté

sep 042012

Rast sa nám zasekol. Dokonca sa k nám, do niektorých z „vyspelých“ krajín, nasťahoval doteraz nevídaný pokles. Pochopiteľne sa myslí pokles HDP. Zjednodušene možno povedať, že ide o pokles súčtu toho, čo spotrebujeme (teda občania ako aj vláda), čo investujeme a čo exportujeme.

Aby sme mohli investovať, investícia spravidla musí mať plán, víziu, ako sa k majiteľovi vráti a v lepšom prípade prinesie aj nejaký výnos (táto podmienka väčšinou neplatí pre vládne investície, tu sa pôvodná investícia, ako aj zisk, obvykle presúvajú do rúk s vládou spriaznených oligarchov). Aby sa však investícia za normálnych okolností vrátila, na konci celého cyklu musí existovať niekto, kto si výrobok alebo službu, na ktoré sa investícia v procese transformácie zhmotnila, kúpi. A tu nastáva problém. Stále musí do systému prúdiť veľké množstvo zákazníkov, ktorí si niečo zakúpia. Problém sa čiastočne rieši exportom, teda predajom výrobkov a služieb (tých už menej) zákazníkom mimo územie Slovenska.

Angela Merkelová, nemecká kancelárka (múzeum Madame Tussauds v Londýne)

Nikto z nás však nechce, aby sa problém časom zväčšoval. Počúvame teda rady múdrych euroúradníkov a všemocných bankárov, aby sme priložili ruku k dielu. A aby sa dielo podarilo, musíme podľa všetkého naďalej nakupovať tovary a veci, ktoré v skutočnosti nepotrebujeme a využívať služby, ktoré sú nám v skutočnosti na nič. Veď už aj samotné výrobky so stále sa opakujúcimi inovatívnymi funkciami sú už zopár rokov vyrábané tak, aby svoju funkčnosť výrazne obmedzili deň po skončení záručnej doby a takto nám pomohli udržiavať rasť.

A aby sme pomáhali zvyšovať HDP, chodíme do práce, ktorú nemáme radi, trávime dlhé hodiny s ľuďmi, na ktorých nám z dlhodobého hľadiska nezáleží a ktorým naopak nezáleží na nás. Keď niekto stratí schopnosť prinášať profit ostatným, vypadáva bez milosti z obchodných a sociálnych sietí. A prečo do takejto práce chodíme? Iná nie je a peniaze potrebujeme. Stále viac a viac. Na nákup tovarov, ktoré nám šetria čas, poskytujú nám okamžitú instantnú zábavu a vraj pomáhajú nám relaxovať.

Mladí ľudia sú motivovaní (napr. jednoduchým prístupom k hypotékam, mediálnymi masážami a pod.) k tomu, aby opustili rodičov čím skôr a popritom sa zadĺžili na čo najdlhšie. Tých rodičov, o ktorých sa už po ich zvyšok života budú zaujímať iba cez prizmu plnú peňazí. Koľko nás to preboha bude stáť, keď ho (alebo ju, najlepšie oboch) odložíme do domova sociálnych služieb a podobne…

Asi však je už len otázkou času, kedy to všetkých tých operátorov výroby (teda robotníkov) v automobilovom priemysle a account manažérov (teda tých, čo pracne dennodenne naháňajú zákazky) zatiaľ neskrachovaných malých a stredných firiem prestane baviť. Život a životný cyklus ľudí a rodín sa nevyhnutne bude musieť upraviť. Tak, ako to funguje posledné desaťročia, to už ďalej nepôjde.