V čase Vietnamskej vojny bola Kambodža pre bojujúcich Vietnamcov dôležitou oblasťou, ktorou viedli zásobovacie trasy a tiež slúžila ako útočisko pre vojakov v čase ťažkých útokov Američanov. Princ Sihanuk, ktorý v tom čase krajine vládol, bol 18.3.1970 zvrhnutý. Prevrat viedol proamericky naladený Lon Nol.
Sihanuk sa však nemienil vzdať a tak sa, osudovo, spojil s kambodžskými komunistami – Červenými Khmérmi. To bola pre Červených Khmérov netušená a nevídaná príležitosť. Vietnamská armáda, presnejšie povedané Severovietnamská, dokázala nielen odolávať Američanom, ale popri tom si ešte aj poradila s armádou Lon Nola. Americké bombardovanie iba naháňalo ďalších a ďalších dobrovoľníkov do rúk Červených Khmérov, ktorí po odchode Vietnamcov zo severu nabrali odvahu a pomerne jednoducho prevzali krajinu do svojich rúk.
Tuol Sleng – nádvorie bývalej hrôzostrašnej väznice
Saloth Sar, neskôr známy ako Pol Pot, sa stal komunistom v priebehu svojho štúdia v Paríži. Phnom Penh padol do jeho rúk dňa 17.4.1975 a od toho okamihu nechal voľný priebeh svojej chladnokrvnosti a bezbrehej bezohľadnosti voči svojim nepriateľom.
Pol Potov režim sa rozhodol v Kambodži vybudovať pred-industriálnu a predkapitalistickú utópiu. Vyhlásil „rok nula“, nechal vyprázdniť mestá, zrušiť všetky trhy a obchody a prikázal zabudnúť na peniaze. Všetci mali pracovať na vidieku v spoločných poľnohospodárskych družstvách. Súkromné vlastníctvo prestalo existovať. Aj v obliekaní začala vládnuť uniformita. Všetci mali chodiť v čiernom a jesť spoločne. Kampučia – premenovaná Kambodža – sa mala stať komunistickou poľnohospodárskou krajinou.
Tuol Sleng v Kambodži – pravidlá správania sa vo väznici S-21
Všetko, čo len trochu pripomínalo Západ, malo byť zničené, zrušené a zakázané. Medicínu nevynímajúc. Červeným Khmérom ani na sekundu nezáležalo, koľko ľudí pri ich budovaní krajších zajtrajškov zomrie. Odhaduje sa, že ich bolo 1,5 až 2 milióny, teda takmer štvrtina vtedajšej populácie Kambodže.
Pop Potovou silnou stránkou bola skaza. Hlavní predstavitelia a prívrženci bývalého režimu spolu so všetkými vrstvami inteligencie boli popravení alebo umreli pri „prevýchove“. Krutosť Červených Khmérov nemala hranice. Keď sa minuli guľky, zabíjalo sa sekerami, bambusovými palicami i motykami. Deti sa vraždili úderom o kmeň stromu. Vražedné polia boli rozosiate po celej krajine a dodnes vydávajú svoje otrasné svedectvá.
Väzenie Tuol Sleng v Kambodži – obete genocídy
Pol Potovi však nešlo iba o triedny boj vo vnútri Kambodže. Išlo mu aj o vytvorenie homogénnej spoločnosti, v ktorej by bol iba jeden národ a jeden jazyk. Toto pocítili všetky menšiny v krajine, najmä čínska, vietnamská a čamská. No v bezpečí neboli ani Kambodžania zmiešaných manželstvách.
Režim Červených Khmérov ukončil vpád Vietnamcov v roku 1979. Genocída vlastného obyvateľstva pod vedením Pol Pota bola skutočne rýchla, neuveriteľne masová a takmer dokonaná.
Nezamýšľanou iróniou osudu je, že po ovládnutí Kambodže vietnamskými komunistami začali partizánske jednotky Červených Khmérov podporovať ich dovtedajší nepriatelia – Američania.