Peter Rudzan

Alexis de Tocqueville – Vláda

Citáty, Spoločnosť Komentáre vypnuté

jan 112013

Alexis de Tocqueville, (1805 – 1859), francúzsky politik a historik

Jedným z najšťastnejších dôsledkov absencie vlády (pozn.: A.de T. tým myslí absenciu veľkej vlády s rozsiahlym aparátom, nie absenciu akejkoľvek vlády), keď teda má národ to šťastie, že sa môže bez vlády zaobísť, čo býva skôr výnimočné, je rozvoj individuality. Každý človek sa naučí premýšľať a konať sám za seba bez toho, aby sa spoliehal na podporu vonkajšej sily, ktorá – aj keď to môže na prvý pohľad vyzerať inak – nemôže nikdy vyhovieť všetkým spoločenským potrebám. Človek, ktorý si takto zvykne hľadať svoj blahobyt len prostredníctvom vlastného úsilia, stúpne vo svojich očiach rovnako ako v očiach ostatných ľudí. Jeho duša povyrastie a zosilnie.

V uliciach Londýna počas OH 2012

Atlantické spojenectvo

Európa, Geopolitika, USA Komentáre vypnuté

jan 052013

Atlantické, presnejšie povedané severoatlantické, spojenectvo dvoch veľmocí – USA a Veľkej Británie – vzniklo na Štedrý deň roku 1814 v belgickom Gente.

Vojna za nezávislosť, ktorú USA viedli v rokoch 1812 až 1814, nezničila navždy spojenectvo materskej krajiny – Anglicka s novou, rodiacou sa veľmocou Spojenými štátmi, ale naopak. Ich puto od okamihu podpisu mierovej dohody sa časom viac a viac upevňovalo. Do tohoto dvoj-lístka čoskoro pribudla Kanada a vznikol tak pevný, veľmi pevný trojlístok.

Kanada sa síce pridala veľmi nenápadne, ale o to pevnejšie a trvácnejšie. Netreba zabudnúť, že tak ako prvé štáty, ktoré neskôr stáli pri zrode Spojených štátov, aj veľká časť obyvateľov Kanady má svoje korene na Britských ostrovoch. V roku 1814 to bola práve Veľká Británia, ktorá si na Spojených štátoch vymohla bezpečnosť a samostatnosť Kanady. Spojené štáty boli v tom čase pevne rozhodnuté anektovať územie Kanady a začleniť ju do svojej únie. Ich cieľom bolo zabrať celú Severnú Ameriku. To sa síce nepodarilo, ale podaril sa zrod priateľstva medzi krajinami, aké nemá na Zemi obdobu.

A práve spomínané priateľstvo, ktoré prežilo už bezmála dve storočia (od roku 1814 sa nikdy medzi USA a Britániou neviedla vojna a tak spomínaná zmluva z Gentu ostala prvou a súčasne poslednou dohodou o ukončení vojny, ktorú obe krajiny medzi sebou museli podpisovať), rozhodlo o výsledkoch Prvej aj Druhej svetovej vojny.

Trafalgar Square v Londýne

V decembri 2012 britský premiér Cameron začal vypúšťať balóniky o tom, že Veľká Británia nemusí byť členom Európskej únie naveky. Je do istej miery prekvapivé, ako dlho sa dokázala Británia nečinne pozerať na socialistický experiment, ktorý prebieha na kontinente a neozývať sa. Avšak s tradičnými vzťahmi, ktorými Británia disponuje, nie je možné dúfať, že by sa niekedy Británia (či Anglicko) mohlo stať pevnou súčasťou Zväzu európskych socialistických republík. Atlantické spojenectvo a poloha na ostrovoch predurčuje Británii inú cestu budúcnosťou ako majú krajiny, ktoré ležia na pevnine.

To, že sa Británia nakoniec vráti ku svojim najlepším priateľom – USA a Kanade (nesmieme zabúdať ani na tradičného spojenca Austráliu), bude dobré aj pre samotnú Európu. Bude mať po ruke niekoho, kto jej v čase, keď socializmus definitívne skrachuje, pomôže z bahna von.

Všetko najlepšie do nového roku 2013 a poďakovanie MUDr. Dušanovi Hícovi

Spoločnosť Komentáre vypnuté

jan 012013

Dejiny neskončili rokom 2012 tak, ako si to viacerí mysleli, niektorí dúfali a zopár sa na to dokonca aj pripravovalo. Ide sa bez prestávky ďalej.

Do nového roka 2013 prajem čitateľom mojich príspevkov všetko najlepšie, veľa zdravia ako i rodinnej a pracovnej pohody. Ďakujem všetkým, ktorí si urobili čas a prečítali si v uplynulom roku moje postrehy a názory. Verím, že tak urobia aj v roku nasledujúcom.

Toto miesto by som chcel spolu s mojou manželkou využiť aj na veľké poďakovanie chirurgickému oddeleniu nemocnice v Leviciach, na ktorého čele stojí primár MUDr. Dušan Híc. Primár MUDr. Dušan Híc uskutočnil na sklonku minulého roka – presne 29.12. – úspešnú, život zachraňujúcu operáciu našej dcéry Diany. Za asistencie ďalších lekárov oddelenia a milých, čiperných sestričiek, sa z nej opäť stala usmievavá malá slečna plná života.

Diana

William Blackstone – Sudcovia

Citáty, Spoločnosť Komentáre vypnuté

dec 202012

William Blackstone, (1723 – 1780), anglický právnik a sudca

Pri zvažovaní jednotlivých prípadov v duchu spravodlivosti sa im (sudcom) nesmie nechať prílišná voľnosť, lebo by sa tým zrútil celý právny systém a rozhodovanie by bolo ponechané výhradne na citovom rozpoložení sudcu. A zákon bez spravodlivosti – aj keď ide o eventualitu tvrdú a nepríjemnú – je pre verejné dobro omnoho žiaducejší ako spravodlivosť bez zákona. Tá by učinila z každého sudcu zákonodarcu a spôsobila by neopísateľný zmätok.

Holub domáci

Podobnosti

Podnikanie, Priemysel Komentáre vypnuté

dec 142012

V istom období v minulosti nastal v USA extrémne vysoký nárast produktivity práce – vďaka novým technológiám sa zvýšila výkonnosť pracovníkov v niektorých odvetviach až o 40%. Príčinou tohoto nárastu bol najmä vysoký nárast kapitálových investícií. V sledovanom období rástli tieto investície vždy o viac ako 6% ročne.

Zvýšenie produktivity práce sa malo, podľa ekonomickej teórie, odraziť v rapídnom znižovaní cien produkovaných tovarov. A v nadväznosti na to i poľnohospodárskych produktov a služieb. Avšak ceny neklesali, ostávali na rovnakej úrovni, ba niektoré i narástli. Toto bolo zapríčinené ekonomickou reguláciou trhu zo strany štátu. Teda nie neviditeľnou rukou trhu, ktorá zlyhala, ako sa to snažili tvrdiť úradníci.

Bez regulácie by s poklesom cien priemyselných výrobkov takmer určite poklesli i mzdy pracovníkov, ale pokles miezd by bol miernejší ako pokles cien. Reálne mzdy (a s nimi i reálna kúpyschopnosť ľudí), ktoré by odrážali skutočný nárast produktivity, by rástli napriek tomu, že v nominálnej hodnote by klesli. Zamestnanci by si mohli kúpiť väčší počet spotrebných tovarov, potravín, či čohokoľvek iného ako doposiaľ.

Avšak v prostredí regulácie a prílivu obrovského množstva nových peňazí do finančného systému sa udalosti vyvíjali inak. Zamestnanci si vďaka plazivému zvyšovaniu životných nákladov sotva mohli dovoliť to, čo by im mala zvyšujúca sa produktivita umožniť. Konjunktúra, ktorá v tomto období prebiehala, bola založená najmä na rozširujúcom sa automobilovom priemysle a zvyšujúcom sa počte predaných automobilov.

Parný stroj (Múzeum vedy v Londýne)

V Amerike sa v roku 1929 vyrobil takmer rovnaký počet áut za rok ako sa vyrábalo ešte po 2. svetovej vojne začiatkom päťdesiatych rokov (číslo sa pohybovalo medzi 5 a 6 miliónmi vozidiel).

Nikto, dokonca ani Ford, ktorý si na tom dlhé roky zakladal, už neznižoval ceny. Ba naopak. Napriek nárastu produktivity ceny áut rástli. Nárast sa odôvodňoval zvyšovaním bezpečnosti (a tým pádom zväčšovaním áut až na rozmer malých lodí) a pridávaním nových a nových doplnkov (najmä pochrómovaných).

Pri kúpe takýchto automobilov však už dochádzalo k pnutiu medzi mužmi – automobilovými nadšencami a ženami – strážkyňami rodinnej kasy. General Motors však rýchlo prišiel na to ako si poradiť. Od roku 1925 umožňoval kúpu svojich vozidiel zložením iba 1/3 ceny auta. Zvyšnú časť ceny platil zákazník v pravidelných splátkach. Začala sa tým však len ďalšia masívna vlna z nikdy nekončiaceho zadlžovania spotrebiteľov…

Obdobie, o ktorom hovoríme, je obdobie rokov 1921 až 1929, teda obdobie medzi dvoma finančnými krízami medzivojnového obdobia. Až príliš sa tento vývoj podobá na prvú dekádu 21. storočia…

Totiž priemysel založený na produkcii automobilov má jednu veľkú nevýhodu. Pokiaľ je spotrebiteľ vo finančných problémoch, nemá istotu v zamestnaní alebo len má z jeho pohľadu momentálne nedostatok peňazí, dokáže si vystačiť ešte niekoľko rokov so svojim starým autom. Prípadne bude chvíľu využívať verejnú dopravu. A následný pokles priemyselnej výroby môže mať potom fatálne následky pre väčšinu subjektov trhu.

Jan Zahradil – ODS

Citáty, Politika, Spoločnosť Komentáre vypnuté

dec 092012

Jan Zahradil, (nar. 1963), český politik

Nie je to napríklad práve Vaša oblasť, Váš región, kde sa symbolom ODS stala napríklad tučná býčia šija opásaná zlatou reťazou, či za podvod odsúdený vekslák alebo tzv. podnikateľ s európskymi fondmi a verejnými peniazmi, poprípade miestny don Vito Corleone, bez súhlasu ktorého nie je možné vymenovať ani hajzel-babu na verejnom záchode?

Pouličný muzikant v Londýne

Kambodža a jej poľnohospodárstvo

Cestovanie, Kambodža Komentáre vypnuté

dec 042012

Právo vlastníctva pôdy v Kambodži patrilo v minulosti vždy kráľovi. Obyčajní ľudia, keďže úrodnej pôdy bolo vždy dosť, mohli kamkoľvek, kde nikto iný nebol, prísť, zbúchať si svoj domček z dosák a sadiť. Prípadne rovno trhať úrodu z paliem naokolo. Tak vzniklo zvykové právo na užívanie pôdy.

Až v šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa vďaka kombinácii rozvoja modernejšieho spôsobu pestovania (zakladanie plantáží) a zavedeniu súkromného vlastníctva Francúzmi (toto sa udialo ešte na konci 19. storočia) sa začali poľnohospodári sústreďovať na koncentráciu väčších plôch do súkromných rúk. Došlo k zakladaniu bavlníkových a kaučukových plantáží na obrovských plochách a časom došlo k prirodzenému rozdeleniu majetku a moci. Tí bohatší dokázali zaberať úrodnejšiu pôdu a tí chudobnejší boli vytláčaní na pôdu menej úrodnú a tak chudobneli postupne viac a viac.

Kambodža sa však do istej miery odlišuje od iných ázijských krajín. Nie je (zatiaľ) preľudnená ani v oblastiach intenzívneho pestovania ryže či iných plodín a nezažila za posledné desaťročia žiadny fatálny hladomor. Teda s výnimkou toho umelo vyvolaného počas vládnutia Červených Khmérov.

V Kambodži dominuje tropická klíma. Počas celého roka je tu takmer rovnaká teplota a vyskytujú sa tu dve obdobia – obdobie dažďa a obdobie sucha. V období dažďa rastú rastliny a stromy aj niekoľko centimetrov denne a preto pôvodne Kambodžu pokrývali najmä dažďové pralesy. Aby sa mohol začať rozvoj poľnohospodárstva, museli za ľudia občas s prírodou doslova pobiť.

Durian – hľadanie jedlých plodov pod hrubou šupkou

V Kambodži sa pestuje množstvo rôzneho tropického ovocia, najrozšírenejšie sú banány a ananásy. Spektrum dopĺňa sladká oranžová papája, šťavnatý longan, žltá sapota, drobné liči so šťavnatou a sladkou dužinou, ostnatý, do červena sfarbený rambutan, fialový mangustan so silnou, hrubou šupkou, dračia pitahaya a rôzne druhy voňavého a sladučkého manga s elipsovitou kôstkou vo vnútri. Kambodžania taktiež obľubujú durian, ktorého chuť je zmesou cesnaku, cibule , mandlí a vanilky. Pre citlivejšie nosy však táto exotická vôňa pôsobí často trochu odpudzujúco. Samozrejmosťou sú rôzne druhy melónov.

Pitahaya – dračí plod

S pomenovaním jednotlivých druhov zeleniny to je trošku zložitejšie. Množstvo rôznych bylín a tráv (s malými plodmi alebo bez), ktoré sú tu považované za zeleninu a hojne používané, nemá hraníc. Samozrejme sa tu pestujú nám všetky známe a dostupné druhy zeleniny – cibuľa, cesnak, paprika, paradajka a podobne.

Najzákladnejšou potravinou v Kambodži stáročia bola a zrejme to ešte tak dlho aj ostane – je ryža. Taktiež sa tu vyskytuje v množstve variácií – tlstá, tenká, dlhá, krátka, lepivá, tvrdá, mäkká, biela, hnedá a dokonca i čierna. Nízky stupeň mechanizácie núti roľníkov, aby na kyprenie pôdy používali pluhy ťahané byvolmi a na sadenie používajú vlastné pracovité ruky.

Právo a spravodlivosť

Spoločnosť, Súdnictvo Komentáre vypnuté

nov 292012

Neprešiel ani mesiac a stali sme sa svedkami troch široko medializovaných prípadov vykonania akéhosi svojpomocného druhu spravodlivosti.

Stav vymáhateľnosti práva a realizácie spravodlivosti málokoho zaujíma do chvíle, kedy sa sám cíti v istom vzťahu (je jedno, či v obchodnom, súkromnom a pod.) v práve, ale tohoto práva sa nemôže na Slovensku domôcť. Nemôže sa ho domôcť v primeranom čase. A keď sa ho aj domôže, tak jeho realizácia a vykonateľnosť je ďalšia tortúra, ktorá často zmarí aj tú poslednú iskierku nádeje na spravodlivosť v našom justičnom systéme.

Vo väčšine prípadov sa však bežný človek musí pozerať do očí realite omnoho krutejšej. Na druhej strane v jeho spore totiž väčšinou stojí niekto, kto je zhodou okolností členom rovnakého golfového (či akéhokoľvek iného) klubu ako sudca alebo je členom silno pri sebe držiacej jazykovej menšiny alebo je náhodou bývalým spolužiakom sudcu či bývalým spolužiakom bývalého spolužiaka sudcu. Alebo je čírou náhodou v takomto prepojení jeho právny zástupca.

V takomto prípade si o objektívnej spravodlivosti môže nechať zdať a po takejto skúsenosti už pochopí, že Súdna sieň je síce pekný seriál priťahujúci možno milióny ľudí k svetielkujúcej obrazovke na bezúročné splátky, ale k realite priebehu súdneho sporu a konečného víťazstva spravodlivosti na Slovensku sa limitne blíži k nekonečnu.

Tulum (Mexiko), pozostatky Ríše Mayov

A po zážitku so skutočným uplatňovaním práva a spravodlivosti na Slovensku sa nikto súdny nemôže čudovať, že sa postupne vyčleňuje v spoločnosti istá skupina ľudí, ktorá je ochotná vziať spravodlivosť do svojich rúk. A to aj za cenu následkov, ktoré takéto konanie prinesie.

Títo ľudia navzájom o sebe nevedia a v žiadnom prípade nespolupracujú. Sami seba by nikdy nenazvali skupinou s rovnakým cieľom či poslaním. Avšak z dlhodobého pohľadu, pokiaľ tento trend bude pokračovať, títo ľudia môžu postupne spoločnosti otvoriť oči a vyvolať istý tlak, ktorý následne môže viesť k zlepšeniu situácie v budúcnosti.

Či trend, kedy spravodlivosť slúži iba bohatým, vplyvným a ich známym bude pokračovať, rozhodne už blízka budúcnosť. Ekonomická situácia bude eskalovať napätie v spoločnosti a postupne sa takto môže stať nepríjemnou aj pre politikov a oligarchov. A možno sa pokúsia tento trend zastaviť už v zárodku. Následky nielen pre spoločnosť, ale i pre nich samotných, by mohli byť fatálne.

Alexander Hamilton – Človek

Citáty, Politika, Spoločnosť Komentáre vypnuté

nov 262012

Alexander Hamilton, (1755/7 – 1804), americký politik a finančník

Každého človeka by sme mali pokladať za nečestné stvorenie a mali by sme predpokladať, že svojim konaním nesleduje žiadny iný cieľ iba svoj súkromný záujem. Podľa tohoto záujmu mu musíme vládnuť a nehľadiac na jeho neukojiteľnú hrabivosť a ambície ho prinútiť k účasti na verejnom prospechu.

Plastika v soľnej bani Wieliczka (Poľsko)

Bez eurofondov existuje jediná cesta – do recesie

Financie, Krajiny Komentáre vypnuté

nov 222012

Eurofondy sú pre Slovensko životne dôležité.

Autorom vyššie uvedeného výroku nie je nikto iný ako Robert Fico.

Je zaujímavé, že diskusiu o tom, aké životne dôležité sú eurofondy pre každú politickú reprezentáciu, ktorá je práve pri moci, veľmi nepočuť. A pritom je to práve eurofondová miazga, ktorá dáva život nášmu hospodárstvu a lesk našim štatistikám. Samozrejme, väčšia časť miazgy sa rozkradne a nikdy nepoužije na pôvodný účel – ale aj tak je pre hospodárstvo neoceniteľná. Peňazí je totiž dostatočne veľa na to, aby nám dokázali vytrhnúť tŕň z päty. Teda aspoň doposiaľ.

Pozrime sa na čísla. Investície, ktoré sú financované Európskou úniou, tvoria na Slovensku celých 76% investícií, ktoré financuje verejná správa a samospráva. V postkomunistických krajinách je to veľmi podobné. Poľsko – 52%, Maďarsko – neuveriteľných 97%, pobaltské krajiny 2/3 investícií. Áno, obrovská časť investícií samospráv skončila v betónových námestiach s honosnými fontánami a lavičkami obsadenými ľudmi bez práce, v nevyužívaných chodníkoch po celých dedinách, v kanalizáciách, na ktoré sa obyvatelia odmietajú pripojiť a na ktorých konci občas chýba čistička a v priemyselných parkoch, do ktorých nie je možné zohnať investorov.

Ruku na srdce – bez eurofondov by sa realizovalo len veľmi málo z tých projektov, ktoré sa vďaka nim uskutočnili. A to nie preto, že by sa na takéto projekty peniaze nenašli. Je to preto, lebo väčšina týchto projektov je ekonomicky neobhájiteľná, extrémne predražená a najmä zbytočná.

Olympijské hry 2012 pred Hampton Court Palace

Eurofondy sú však v každom prípade záchrancom našej ekonomiky. Bez nich by Slovensko už dávno bolo v recesii a táto recesia by tu prebiehala už niekoľko rokov. Nie je jednoduché odpovedať na otázku, ako by Slovensko vyzeralo bez každoročného prílevu stoviek miliónov eur z EÚ. A ešte ťažšie je predstaviť si situáciu, keď by sa tento príliv peňazí nebodaj zastavil.

Toto vytrvalé kupovanie si politických bodov a politického kapitálu je však z oboch strán (teda ako zo strany byrokratov z Bruselu, tak i zo strany našej politickej garnitúry) pokrytecké. Pochopiteľné, zdôvodniteľné, obhájiteľné, ale extrémne pokrytecké. Nemôže totiž fungovať donekonečna. Iste, nikto zo súčasných politikov nikde na svete nevidí ďalej ako po svoje funkčné obdobie, avšak dopad ich konania bude musieť na svoje koži znášať roky, ak nie desiatky, obyčajný občan tohoto štátu. Zlé časy ešte len prídu.

Older Entries Newer Entries