Slovensko – Peter Rudzan

22 tisíc pracovných miest: Zoznámte sa s mágmi z Národnej banky

Financie, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

apr 102015

Na konci marca, teda presne vtedy, keď si firmy po prvýkrát vychutnali platenie daňových licencií, verejnosť bola oboznámená s predpoveďou tvorby nových pracovných miest na rok 2015:

Pozitívny vývoj nastáva aj v oblasti zamestnanosti. „Tento rok pribudne 22 tisíc pracovných miest, reálne vo februári vzniklo 6000 pracovných miest, trend je veľmi pozitívny,“ informoval Róbert Fico. Prognóza predpokladá, že nezamestnanosť na Slovensku v roku 2015 klesne na 12% a pokles bude pokračovať aj v rokoch 2016 a 2017. „Vracia sa ochota zamestnávateľov zamestnávať ľudí a potvrdzuje sa to, že ľudia sa nebudú musieť obávať o svoju prácu a budú ju oveľa jednoduchšie nachádzať,“ povedal minister financií. Cieľ vlády bol dosiahnuť nezamestnanosť na úrovni priemeru krajín eurozóny. „Tento cieľ vnímame ako veľmi reálny,“ potvrdil premiér.

Vláda pri svojom odhade vychádzala z optimistickej prognózy analytikov z NBS. Tí odhadujú, že HDP tento rok narastie o 3,2% a budúci dokonca o 4%. Ostáva záhadou, odkiaľ čerpali pracovníci NBS údaje do svojich tabuliek. Žeby v Bulharsku? To je známe tým, že do prognóz väčšiny provládnych ekonómov dodáva svoje konštanty. Tieto sú jeho najväčším exportným artiklom a odberateľmi sú také stálice ako Medzinárodný menový fond čo Európska centrálna banka…

Keďže mágovia z NBS vedia, akú pesničku majú spievať, marketingovo podkutý premiér neváhal a oznámil nám, že bude vytvárať nové pracovné miesta. A keďže premiér je šéf vlády, a teda šéf všetkých úradníkov a štátom platených zamestnancov, dozvedeli sme sa takto, koľko v tomto segmente pribudne nových zamestnancov. Veď vieme pochopiť, že nikde inde (teda ani v súkromnom sektore) ani vláda zamestnanosť reálne zvýšiť nedokáže. Skutočne zvýšiť zamestnanosť. Lebo zvyšovanie zamestnanosti dotáciou vybraných podnikateľov a firiem teda za vytváranie pracovných miest rozhodne považovať nemožno. To tie peniaze rovno môže vláda poslať tým šťastlivcom – akože zamestnancom, ktorí majú vytvorené pracovné miesto, a ešte aj ostane v štátnej kase dosť na iné, užitočnejšie veci.

Takže si zrekapitulujme. 22 tisíc pracovných miest určite pribudne. Kde? Napríklad na školách. Každá predsa potrebuje IT techniku na údržbu počítačov. Ďalej budeme priebežne zvyšovať počet asistentov, ktorí budú pomáhať deťom pri dosahovaní priemerných, častejšie však podpriemerných, školských výsledkov. Nepochybne sa podarí zamestnať ďalších ľudí na úradoch, ktoré budú kontrolovať úrady, ktoré majú na starosti kontrolu úradov. A tak podobne. Zdravotníctvo určite nevynecháme. Peňazí v ňom síce ostáva stále menej a menej, ale zopár ľudí ešte pohltí. Nemalú pomoc môžeme očakávať aj od našich zrúcanín z 13. storočia. Na opravu bývalých hradov, kedysi hrdých dominánt našich kopcov, môžeme nasadiť desiatky, možno i stovky pracovníkov.

Krásna Hôrka tesne potom, ako poskytla strechu na zvýšenie teploty svojho okolia

No a samozrejme – na zvyšujúcu sa zamestnanosť je naviazaný rast platov. Štátom priamo či nepriamo platení zamestnanci sa majú na čo tešiť:

Zo mzdy si budeme môcť kúpiť viac. „V roku 2015 očakávame rast reálnych miezd o 2,7%,“ povedal predseda vlády. Reálny nárast príjmov by mal tiež pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Veď samozrejme. Ako inak? Voľby sú tu predsa už o rok.

Ďakujeme za divadelné predstavenie. Právom si zaslúži standing ovation.

Financie, Podnikanie, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

nov 092014

Tak nám teda odstúpila ministerka zdravotníctva. Ukážkovo rýchlo ako sa na vzornú demokratickú krajinu patrí. A nielen ona, aby toho nebolo málo, pridala sa k nej i podpredsedníčka parlamentu a zopár nižších šarží na rentiérskych stoličkách. Ale nemohli by sme byť na Slovensku, aby sme tomu všetkému len tak ľahko uverili.

Pripomeňme si, že za pád ministerky môže odhalenie, na ktorom sa veľkou mierou spolupodielal denník SME. Áno, ten denník SME, ktorého spoluvlastníkom sa za čiastočne dramatických okolností stala skupina PENTA. Teda tá istá skupina (nie hudobná, ale finančná), pre ktorú roky verne a zrejme sledujúc jej kariérny postup veľmi dobre, pracovala pani Zvolenská. Teraz je už teda jasnejšie, prečo tá kúpa podielu v najuznávanejšom a najkritickejšom denníku, keďže už v prvom kole vypadli dôvody finančné a teda tvorba zisku. Teda toho zisku, ktorý je s istotou pri rozhodovaní o realizácii obchodov vždy a len a len vždy na prvom mieste. Dôvodom kúpy je teda zrejme to, aby sa špina v politike a v štátom riadených organizáciách a firmách rýchlejšie dostala na povrch a odhalila, jednoducho aby dobro zvíťazilo nad zlom ako je to iba v rozprávkach a aby dvojhlavú dračicu zoťal statočný, nikým neohroziteľný premiér.

Takže zhrnuté a podčiarknuté – príkladné verejné obstarávanie, ktoré sa papierovo pravdepodobne v ničom nelíši od stoviek iných obstarávaní, pri ktorých nebol porušený žiadny zákon, zapôsobilo pred komunálnymi voľbami presne tak ako to marketingový poradcovia naplánovali: premiér si pripísal nezanedbateľné množstvo kladných bodov vo svojom ťažkom boji s korupciou.

Ozaj, skutočne je to pád ministerky, ktorý sa nečakal, alebo len dopredu dohodnutá výmena ministra s divadelným predstavením s dramatickými vložkami pre občanov – voličov? Smer by si rád podržal kreslo primátora v Košiciach, ale rozhodne to nebude ľahké ani s kampaňou, v ktorej sa pán Raši div že nie dištancuje od Smeru. Možno preto to rýchle vymenovanie nového ministra. Ale vlastne to je všetko jedno. Kdesi v hustnúcej hmle ze divadelnými figúrkami sa nám vyškierajú do očí tí, ktorí skutočne riadia slovenské zdravotníctvo.

Je nepochybné, že v doterajšej histórii Slovenska je súčasný marketingový tím kresliaci auru okolo premiéra ten najschopnejší. Klobúk dole. O to viac sa tisne na pery otázka, prečo máme za prezidenta práve pána Kisku a nie niekoho úplne iného…

Spiaca mačka kdesi v Aténach

Slovensko cez palubu

Európa, Financie, Geopolitika, Krajiny, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

okt 262014

V ére, ktorá nasledovala po období tvorby „kapitálotvornej vrstvy“ na Slovensku, ktorá, mimochodom, bola úspešná až priveľmi, nastúpila počas vlády M. Dzurindu éra predaja kľúčového majetku krajiny do rúk západných vlastníkov, často len naoko súkromných, keďže zase ich vlastníkmi bola neraz vláda príslušnej krajiny, z ktorej investor pochádzal. Ale to nie je teraz podstatné.

To najdôležitejšie posolstvo – posolstvo o tom, že chceme patriť na Západ a Západ na oplátku skonsoliduje naše firmy a vezme si za to primeraný podiel na zisku, tým bolo naplnené. Veľké korporácie i menšie firmičky si kúpili od prvoprivatizérov, vybraných vládami V. Mečiara, ako aj nemalé zvyšky od pravicových vlád ideologicky vedených Miklošom a Dzurindom, všetko cenné, čo bolo v tom čase na malom Slovensku k dispozícii.

Za to, a potom aj za lacnú pracovnú silu do montážnych dielní, sme mohli začať nielen platiť eurom ale aj plakať nad rozliatym mliekom celosvetovej hospodárskej krízy, ktorá tak krásne začala v predvečer prijatia eura u nás.

Avšak doba, kedy vlastníctvo našich veľkých firiem a aspoň trochu nezávislých médií, ktoré si dovolili byť kritické k vláde či finančným skupinám s vládou spriaznenými (rovnako tak i k excesom, ktoré robili menšie ryby s nemenšími peniazmi na regionálnej úrovni), sa práve skončila. Akúsi záverečnú bodku, po ktorej bude vhodné už len zatiahnuť oponu, urobil predaj Petit Pressu a s ním i mienkotvorného denníka SME. Nemá zmysel opisovať nedávny predaj novín a časopisov sústredených okolo občas až smelo hryzúceho týždenníka PLUS 7 DNÍ. Mnohí už za tých pár mesiacov, ktoré ubehli od úteku Francúzov a Nemcov z SPP, zabudli, že chvíľu za nás dodávky plynu z Ruska nechodil vyjednávať predseda vlády so zástupcami „“kapitálotvornej vrstvy“ zrodenej v divokej privatizácii temných 90. rokov.

Všetky vyššie spomenuté udalosti sú sprievodnými znakmi sťahovania sa Západu zo Slovenska. Toho Západu, ktorý zistil, že má dosť svojich starostí a Slovensko vlastne ani nepotrebuje. Vyžmýkal ho už viac než citrón a zo skaly voda nepotečie. ENEL by na túto tému mohol rozprávať tisíc a jednu noc…

Slovensko, hodené cez palubu, si snáď zachová ešte istú dobu príslušnosť k západnej civilizácii. Ale nebude to jednoduché. Okrem histórie (väčšinu modernej histórie bolo územie, ktoré dnes pokrýva Slovensko, súčasťou západných ríš, kráľovstiev a cisárstiev) a náboženstva (pravoslávne kresťanstvo začína až tesne za našim plotom) hrá momentálne všetko proti nemu.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Eurovoľby skončili. Zase máme na 5 rokov pokoj

Európa, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

máj 312014

Eurovoľby, alebo inak povedané voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali uplynulú sobotu jasne ukázali, čo si Slováci myslia o projekte, ktorý je dirigovaný z Bruselu.

Rekordná, 13% účasť, je neuveriteľná, ale pochopiteľná. Keď vezmeme do úvahy, že na 13 voľných miest kandidovalo úctyhodných 333 záujemcov, tak volieb sa v podstate zúčastnili iba štyri skupiny voličov.

Prvá skupina, ktorá poctivo prišla k urnám, je skupina blízkych príbuzných, kolegov, súdruhov v jednotlivých politických stranách, podriadených, kamarátov a kamarátov kamarátov všetkých kandidátov, ktorí si o sebe myslia, že sú niečím výnimoční a nechali sa zapísať na volebné hárky. Matematika už pred voľbami našepkávala, že pri malom zázraku a veľkom šťastí sa do Europarlamentu môže veľmi ľahko prepracovať aj nímand s veľkou rodinou.

Druhá skupina, nemenej početná najmä na Východnom Slovensku (eurá za účasť v komisii sa vždy zídu a pri počte kandidujúcich strán sa ujde na každého, kto má záujem prečítať si noviny, zahrať si počítačové hry či pripraviť sa na maturitu v kolektíve podobne postihnutých) sú samotní členovia volebných komisií a ich rodinní príslušníci.

Treťou skupinou, na ktorú sa dá vždy spoľahnúť, sú dôchodcovia, čo si poctivo plnia svoje povinnosti. Títo sú vždy pripravení hodiť do urny obálku s lístkom, na ktorom sú kandidáti, ktorí sa vyskytujú na bilbordoch s predsedom vlády.

A štvrtou, poslednou skupinou, s ktorou sa dalo počítať pri volebnej účasti, sú príjemcovia štedrých dotácií z eurofondov. Do tejto skupiny spadajú tak podnikatelia, ktorí presvedčili komisie o nenahraditeľnosti svojho projektu pre rozvoj regiónu, tak i starostovia a primátori, ktorí dozerali na realizáciu betónových námestí, ktoré rapídne zvýšili šance ich obcí a miest, že k nim zablúdi dvojnásobok turistov ako predtým. V mnohých obciach sa tak udeje už pri čísle dva… Snáď to nebudú iba dvaja kontrolóri z Bruselu…

Predseda našej vlády, intenzívne realizujúcej úspory vďaka reforme ESO, sa vyjadril, že nerozumie tomu, prečo Slováci nešli voliť, keď Slovensko dostáva „miliardy z Európskej únie„. Ale oni v skutočnosti išli. Len ich nie je toľko (teda tých šťastných príjemcov spomínaných miliárd), aby sa volebná účasť prehupla aspoň nad tú českú.

Avšak volebná účasť nebude nikoho zo zainteresovaných dlho mátať. Všetci na ňu rýchlo zabudneme a pripomenieme si ju opäť až po nasledujúcich (pre europoslancov – sladkých, sladučkých) piatich rokoch. A aby v roku 2020 nespadla účasť pod 10%, budeme, samozrejme, že v našom vlastnom záujme, chodiť k volebnej urne povinne.

Mnísi dostávajú stravu od veriacich – Luang Prabang (Laos)

Čaká nás zmenšujúca sa ekonomika

Financie, Komunálna sféra, Krajiny, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

apr 242013

Už dlhšiu dobu sledujeme márny zápas politikov o zastavenie zmenšovania ekonomiky a ekonomickej výkonnosti. Tento proces prebieha na všetkých úrovniach – na úrovni štátov, i na úrovni Európskej únie ako takej. Verbálne politici oznamujú stále pozitívne čísla rastu HDP. V skutočnosti už ani sami nemôžu veriť tomu, že niekto tým ich vyhláseniam a štatistikám verí. V skutočnosti tie smiešne desatinné nárasty (v percentách!) nie sú nič iné, iba zbožné priania politikov a kreatívne účtovníctvo štatistikov nimi platenými.

O tom, aká je naozaj skutočnosť, však najlepšie občanovi povie krátka cesta do práce alebo na úrad práce. Rozbité cesty, ktoré sa len veľmi pomaly opravujú (teraz neberme do úvahy tých pár ulíc a ciest, na ktorých bývajú politici, vysokopostavení štátni úradníci a tí, ktorí túto krajinu v skutočnosti ovládajú) a množstvo štrku zo zimnej posypovej sezóny, ktoré sa ešte ani nezačalo zametať, svedčí o všetkom. Na základné služby, ktoré má štát poskytovať a na ktoré netreba žiadne sofistikované odborné znalosti alebo stoje, sa nedostáva. Bežný daňový poplatník by mal (žiaľ) očakávať, že o pár rokov bude normálne, ak výtlky zo zimy budú opravené v júli, či v auguste a na severe Slovenska možno zmiznú až vtedy, keď ich zasype nový sneh.

Delo – Tower of London

Ekonomika sa jednoducho scvrkáva a scvrkávať bude. O to viac, že väčšina investičných stimulov skončí svoju púť bez naplnenia verbálne deklarovaného cieľa – teda investíciou vyvolať tvorbu nových pracovných miest, rozbehnúť ekonomiku regiónu, do ktorého investícia smeruje. V skutočnosti sa tak dočkáme (určite ešte najbližšie roky) len a len zmenšujúcich sa ekonomík jednotlivých krajín. Paradoxne práve to môže byť živou vodou, ktoré preberie Slovensko a EÚ. Pri zmenšovaní objemu ekonomiky, objemu peňazí a výroby, dôjde prirodzene a nezadržateľne k znižovaniu objemu financií, s ktorými budú štáty hospodáriť. A to napriek nárastu daní, ktoré zďaleka neskončilo (politici dali znamienko rovná sa medzi konsolidáciu verejných financií a zvyšovanie príjmov do rozpočtu a teda zvyšovaniu daní, a u občanov im to z nejakého záhadného dôvodu prešlo bez reptania). A tu nepôjde len o to, že chtiac – nechtiac budú štáty znižovať počet pracujúcich závislých na štátnom rozpočte (postupne sa aj tak budú musieť redukovať počty vojakov, policajtov, učiteľov, lekárov a nakoniec, keď už nebude kam siahnuť aj počet úradníkov), ale štát nebude môcť financovať ani ďalšie výdaje, na ktoré sme si zvykli. Obrovským problémom najbližšieho desaťročia tak bude údržba infraštruktúry, ktorú máme, nieto ešte budovanie novej, ktorú politici pred voľbami nikdy nezabudnú nasľubovať.

Väčšina prisatá na štátnom prsníku

Európa, Politika, Reformy, Slovensko Komentáre vypnuté

apr 052013

Krajiny nachádzajúce sa na európskom kontinente sa desiatkami rokov budovania sociálnych štátov po II. svetovej vojne postupne prepracovali k tomu, že väčšina obyvateľov Európy je viac či menej svojim príjmom a teda aj životnou úrovňou priamo závislých na svojich vládach a samosprávach.

Obyvateľstvo každej krajiny, Slovensko nevynímajúc, je rozdelené do viac či menej početných skupín. Členov týchto skupín charakterizuje rovnaký sociálny status, rovnaké zmýšľanie, podobnosť v túžbe po istých druhoch statkov a podobne. Takto sformované skupiny si, v celku pochopiteľne, svoju účasť v takejto skupine strážia a rovnako si členovia takýchto skupín svorne chránia existenciu samotnej skupiny pred vonkajšími nepriateľmi.

Keďže doktrínu etatizmu si osvojila už väčšia časť obyvateľstva, dostávajú sa krajiny chtiac nechtiac do špirály s pozitívnou – posilňujúcou – spätnou väzbou pri voľbách, ktoré sa každú chvíľu všade konajú. Skupiny obyvateľov závislé od štátu – štátni úradníci, štátni zamestnanci, policajti, vojaci, učitelia, lekári, zdravotníci, dôchodcovia, nezamestnaní a popri nich i ďalšie menšie skupiny sú veľmi jednoducho ovplyvniteľní aktuálnym držiteľom moci v krajine. Pre žiadnu vládu nie je ani zložité ani nemorálne zadĺžiť krajinu len z toho dôvodu, že vyplatí dôchodcom trinásty dôchodok alebo v správnom čase zvýši učiteľom platy.

Na vysvetlenie a upresnenie treba povedať, že štátni zamestnanci neplatia zo svojich príjmov skutočné, reálne dane. Dane z príjmov by v skutočnosti ani platiť nemali. Načo, veď je to iba fikcia, ide iba o prekladanie peňazí z jedného vrecka (štátneho) do druhého (tiež štátneho). Platia iba dane z peňazí, ktoré im štát prerozdelil zo skutočne zaplatených daní, ktoré tento štát zinkasoval. Z dôvodu vytvárania dojmu, že dane musia platiť všetci, tak platia dane z príjmu aj štátom platení zamestnanci. Úplne by stačilo vyplácať im nižšie čisté mzdy.

Prevoz slona v Indii

Špirála kupovania si voličov z peňazí odobratých produktívnej menšine môže trvať v európskych pomeroch ešte dlho. Najmä v prípade, že sa dajú kupovať na dlh (štátny). Proti tomu nebude protestovať väčšina obyvateľov žiadnej sociálne vybudovanej krajiny, Slovensko nevynímajúc.

Zaujímavé to však bude v prípade, že si platiaca menšina povie dosť a začne svoje neustále narastajúce daňové povinnosti podmieňovať zmenou volebného práva. Napríklad v duchu – kto neplatí do štátnej kasy, nemá v danom čase právo voliť (alebo byť volený) v niektorých typoch volieb (komunálne, parlamentné, prezidentské…).

Zákon o verejnom obstarávaní

Politika, Reformy, Slovensko Komentáre vypnuté

mar 162013

Toho, kto len trochu pričuchol k tomu, ako v skutočnosti obstaráva štát, teda verejná správa v tom najširšom ponímaní, neprekvapí suché a strohé konštatovanie, že počas obdobia od roku 1989 sa nakupovalo pre štátnu správu vždy rovnako. A to od priateľov, kamarátov, bývalých spolužiakov, straníckych kolegov, známych alebo príbuzných a len v najnutnejšom prípade za bežné trhové ceny. A bolo skutočne jedno, či bol pri moci Pavel alebo Šavel. A vždy tak aj bude. Víťaz volieb vždy veľmi rýchlo získa pocit, že všetky zdroje štátu mu patria právom a nič na tom nezmenia ani predvolebné vyhlásenia. Podobne je to v celom stredoeurópskom regióne (skutočnou perlou bolo akože losovanie víťazov pri obstarávaní v Českej republike; jeden by neveril, že takéto niečo je možné v 21. storočí…) a veľa spoločných čŕt pri procese verejného obstarávania by sme našli v množstve ďalších krajín, ktoré sú inak považované za vzorové demokracie.

Bežný podnikateľ a bežná firma nemali pri obchodovaní so zástupcami spravujúcimi verejné financie šancu. Iba ak náhodou. Tak ako aj výhra v športke sa občas podarí, občas vyhral aj niekto, kto fakt nikoho v komisii nepoznal…

Súčasný boj na parlamentnej pôde (ak sa to vôbec bojom dá nazvať) o budúcu podobu zákona o verejnom obstarávaní budí istú pozornosť médií, menšiu však už u bežných občanov.

Plavčík kdesi na pobreží Mexika

Na vec by sa však dalo pozrieť aj z inej strany.

Napríklad z tejto: Súčasná vláda je prvá, ktorá sa chce vysporiadať s korupciou a rodinkárstvom pri verejnom obstarávaní zákonnou cestou. Nielen pre túto vládnu garnitúru, ale nepochybne aj pre jej nástupkyne bude lepšie, keď bude môcť v skutočnosti už takmer štvrťstoročie používané praktiky používať legálne, bez toho, aby sa musela strachovať, že po nej pôjdu médiá alebo opozícia. Keď budú môcť byť víťazi verejných obstarávaní vyberaní počas celého volebného obdobia víťazmi volieb, možno aj v pospolitom ľude disponujúcom volebným právom dôjde k mentálnemu posunu. Možno.

Každopádne by sa do istej miery odbúrali dohady, či niečo je, či nie je korupčným správaním, či štát zase raz niečo nakúpil predražené alebo nie. A možno by potom mali štátni úradníci čas aj na niečo iné (napríklad na skutočnú službu občanom) ako je kamuflovanie vopred dohodnutých verejných obstarávaní.

Druhý pilier

Financie, Investovanie, Politika, Slovensko, Správcovské spoločnosti Komentáre vypnuté

mar 022013

Nedávno, koncom januára, sa opätovne uzatvoril druhý pilier dôchodkového zabezpečenia pre výstup. Toto (doposiaľ, ale nie navždy) posledné otvorenie tohoto piliera bolo sprevádzané (celkom pochopiteľne) kampaňou vlády a Sociálnej poisťovne o výhodách nebyť v II. pilieri a budúcich nevýhodách v ňom byť. Na prekvapenie mnohých však táto vládna kampaň nebola sprevádzaná vlastnou „antikampaňou“ správcovských spoločností.

Čo bolo príčinou tohoto mlčania finančných spoločností? Tých spoločností, ktoré si inak väčšinou servítku pred ústa plné bankoviek nekladú…

Médiá si iba veľmi okrajovo všimli skutočnosť (a veľmi tichučko okolo nej rýchlo prefrčali), že vláda Roberta Fica si zahrala s majiteľmi správcovských spoločností hru win-win. Vláda totiž zmenou zákona umožnila finančníkom zvýšiť si poplatky za správu peňazí záujemcov o hazardnú hru s názvom Našetri si svoj vlastný budúci dôchodok.

Je isté, že ľudia, ktorí by mali byť normálne na opačných stranách barikády sa dohodli. Uvedomujúc si skutočnosť, že ani jedna strana (teda ani ministri, ani strana Smer a ani manažéri a súčasní vlastníci správcovských spoločností) už nebude pravdepodobne ani len na svete (a keď áno, tak na dobre zabezpečenom bezstarostnom dôchodku) v čase, kedy sa systém zrúti a takto ukáže svoju životaschopnosť. Teda presnejšie povedané neschopnosť.

Druhý pilier dôchodkového zabezpečenia po znížení príspevkov sporiteľov definitívne prestal mať zmysel. Už v čase jeho zavedenia sa dalo polemizovať o skutočných príčinách jeho zavedenia, ale po znížení percentuálnej výšky príspevkov a zvýšení odplaty správcovským spoločnostiam zazvonil druhému pilieru umieráčik.

Mačka

Nie je potrebné byť matematickým géniom, aby si človek dokázal spočítať, koľko je možné za 30 rokov našetriť z priemerného platu v národnom hospodárstve. A to už výpočet z priemernej mzdy je prvý optimistický predpoklad nereflektujúci realitu. Príspevky bežného sporiteľa už majú veľmi malú nádej na to, že presiahnu pár stovák eur ročne. Krát 30, optimisticky 40 rokov platenia, dostávame sa k číslu pár tisícok úspor za celý produktívny život. Či už so zhodnotením, alebo bez neho, väčšie číslo sa nájde na konte málokoho. Akú vysokú penziu bude schopná poisťovňa dôchodcovi vyplácať s predpokladom života 10, 15 a možno i 20 rokov na dôchodku, nechám na fantázii čitateľa. Viac ako pár desiatok eur mesačne (v dnešných cenách) to ale nebude.

Stratégia win-win sa ale vláde nesporne podarila. Či jej máme k tomu gratulovať, je veľmi otázne.

Názor úradníka: Zložitosti občanom pomáhajú

Financie, Krajiny, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

feb 062013

Fungovanie obyčajných občanov je permanentne zozložiťované. Stačí jednoduchý príklad. Získanie stavebného povolenia je tortúra, akú môže nastaviť občanovi len dokonale zbyrokratizovaný štát.

Množstvo rôznych potvrdení, vyjadrení kvázi dotknutých inštitúcií, vypĺňanie tlačív a nekonečné mesiace, kým sa človek dostane k právoplatnému stavebnému povoleniu. A načo to všetko? Hlavným dôvodom nie je ochrana okolia alebo prostredia, ani nie zabezpečenie výstavby podľa platného územného plánu, ale zabezpečenie pracovného miesta pre množstvo úradníkov.

V dnešnej informatizovanej spoločnosti s katastrom online na webe (ktorého údaje sú aktuálnejšie ako 3 mesiace starý originál opatrený kolkami a potom úbožiaka, ktorý si pokorne vyčkal nekonečný rad na katastrálnom úrade) je nepochopiteľné, prečo ďalšie štátne úrady žiadajú predkladanie originálov. Identické je to s vyjadreniami plynárov, elektrikárov či vodárov. Miliardy, ktoré táto spoločnosť investovala do všetkých informačných systémov, licencií a údržby by mali už dávno slúžiť tým, ktorí to potrebujú. Teda občanom. Ale to by sme nesmeli byť na Slovensku.

A čerešničkou na torte, ako to už v našich končinách chodí, je, že zákony v skutočnosti platia iba pre úbožiakov platiacich prostredníctvom svojich daní úradníkov, ktorí si z nich urobili za ich peniaze otrokov obiehajúcich od dverí k dverám. Prvou cenou v tomto behu je vzácna okrúhla pečiatka. Tí, ktorí majú moc, peniaze a kontakty si pečiatky získavajú jediným telefonátom, zmenu územného plánu prediskutujú s primátorom na poľovačke a stavbu hyzdiacu svoje okolie zlegalizujú pri poháriku v klube po skončení golfového alebo tenisového zápasu.

Opica

K šťastne dokončenej a skolaudovanej stavbe patrí riadne platenie daní. Takto to aspoň vidí štát. To, že spravovanie, vyberanie dane a vymáhanie nedoplatkov stojí viac ako vynáša samotná daň, štátnych úradníkov nezaujíma. Podstatné je, že majú prácu. A keď sa nám takáto daň javí nezmysluplná, štátny úradník ju zvýši (alternatívne riešenie, teda zrušenie dane a primerané zníženie úradníkov je skôr z ríše rozprávok pre deti ako reálna možnosť v sociálnom štáte plnom istôt). A prečo daňovníci (majitelia nehnuteľností) musia podávať daňové priznania v čase, kedy všetky záznamy sú naprieč úradmi k dispozícii jediným kliknutím myši? Zrejme preto, aby dochádzalo k pravidelným sociálnym kontaktom medzi úradníkmi a prispievateľmi na ich výplaty, aby sa poznali a mali sa radi. Iný dôvod na tento typ šikany zo strany štátu nie je.

Jozef Čentéš

Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

jan 142013

Prezident Ivan Gašparovič vie rozdávať nielen vianočné, ale aj novoročné darčeky. Jedným z jeho obľúbencov, ktorým sa darček ušiel, je Jozef Čentéš.

V citácii príspevku z 5.1.2012 si pripomeňme o koho ide a o čo v jeho kauze išlo:

Kto vie, aké novoročné želania si zaprial pri silvestrovskom polnočnom prípitku Jozef Čentéš. Ten Jozef Čentéš, ktorý bol právoplatne zvolený Národnou radou za generálneho prokurátora ešte dňa 17.6.2011. A ktorého doposiaľ prezident do zvolenej funkcie nevymenoval. Jedným z Čentéšových želaní by mohlo byť to, aby sa táto nechutná epizóda s voľbou a nevymenovaním čím skôr skončila. Nech už to dopadne tak či onak. Ďalším to, aby marec a s ním aj voľby už prišli čím skôr. Asi aj jemu je jasné, že v tvrdej a neľútostnej hre o budúcnosť generálnej prokuratúry a o jeho vymenovanie či nevymenovanie sa bude pokračovať až po nich. Mohol by si tiež priať, aby nová povolebná koalícia nedosiahla ústavnú väčšinu. A keby ju aj dosiahla, aby ju nevyužila na schválenie novej, opakovanej voľby generálneho prokurátora. A my, obyčajní občania, si zaželajme, aby v prípadnej novej voľbe zvíťazil kandidát s mravnými hodnotami siahajúcimi aspoň o malý kúsok vyššie ako len do politického a korupčného, ruka ruku myjúceho bahna. Alebo naša slovenská „výberová demokracia“, teda skutočná demokracia uplatňovaná bez výhrad len vtedy, keď sa to niekomu mocnému práve hodí do kariet, zase raz zvíťazí?

Tak – zopakovanie textu spred roka by sme mali za sebou.

Napriek novoročným želaniam demokraticky zmýšľajúcich občanov či už zo začiatku roka 2012 alebo zo začiatku roka 2013 sa zázrak nekonal. Mnohé naznačil Ústavný súd, mnohé sme si mohli odmyslieť.

O osude J. Čentéša bolo rozhodnuté už dávno. A rozhodnutie nepadlo tam, kde malo, resp. sa nezainteresovanému divákovi javí, že padlo. Na tom, aby sa na prokuratúru nedostala nová metla, malo záujem veľmi mnoho vplyvných ľudí. Problém bol len v tom, ako ho aspoň zdanlivo legálne z funkcie, na ktorú drzo siahal, vypoklonkovať.

Podarilo sa. Občania zabudnite. A je naozaj jedno, či niekedy akýkoľvek súd (slovenský alebo medzinárodný) skonštatuje, že ústavné práva pána Čentéša boli porušené. Oneskorená spravodlivosť totiž nie je spravodlivosť.

Vo vnútri Citadely (Hue, Vietnam)

Older Entries