Ázijské šachy

 Ázia, Geopolitika  Komentáre vypnuté na Ázijské šachy
okt 232012
 

V Ázii sa v posledných desaťročiach prerážajú na svetlo ambície hneď troch krajín zaradiť sa medzi svetové veľmoci. A práve preto v tomto regióne narastá istý druh geopolitického napätia. Ázijské šachy tak pokračujú. A prebieha hneď niekoľko napínavých šachových partií zároveň.

Tri spomínané súperiace krajiny sú – na prvom mieste z pochopiteľných dôvodov Čína, na druhom mieste India a na neposlednom mieste Vietnam.

Čína už počas minulých storočí mnohokrát prejavila svoj záujem o dominanciu v regióne Indočíny. Ten je akosi v posledných desaťročiach (ak nie storočiach) v závoze záujmu Indie, ktoré má dosť starostí na hraniciach so samotnou Čínou ako i s Pakistanom. Čína tak už v súčasnosti v podstate politicko-ekonomicky ovláda Kambodžu, Laos a Barmu. Ďalšie sústo, ktoré by malo nasledovať, je Vietnam.

Večerné ulice v HanojiVečerné ulice v Hanoji

Vietnam sa však svojimi manévrami približovania sa a následného vzďaľovania sa Rusku a Číne nebadane vymanil na konci 20. storočia z priameho vplyvu Číny a rád by svoju pozíciu udržal. Proti narastajúcemu tlaku a nepokrytej rozpínavosti Ríše stredu to však bude mať ťažké. A preto Vietnam siaha i k donedávna nepredstaviteľných ťahom. Jedným z nich je i politika otvorenosti a kamarátstva voči USA. A najmä voči ich armáde. Tej imperialistickej armáde, ktorú pred štyrmi desiatkami rokov Vietnamci vyhnali zo svojej krajiny (a tým pádom aj z celej Indočíny) aj vďaka položeniu pol druha milióna obetí na oltár víťazstva komunistického režimu.

Ekonomicky (a v dohľadnom čase postupne i vojensky) silná Čína sa začína rozťahovať najmä v Juhočínskom mori. Snaží sa ovládnuť celú oblasť nazývanú pre svoj tvar Kravský jazyk. Táto oblasť však lemuje takmer celé pobrežie Vietnamu a predpokladá sa, že pod morskou hladinou práve v tejto oblasti ležia obrovské zásoby ropy a zemného plynu. Dokonca tak veľké, že sa vyrovnajú zásobám, na ktorých sedí Saudská Arábia.

Ovládnutie prístupových ciest do prístavov po celom Vietname čínskym námorníctvom by mohlo mať z dlhodobého hľadiska pre Vietnam katastrofálne následky. A preto si Vietnamci volajú na pomoc US Navy.

Už predseda Mao mal veľký sen o tom, že sa Čína stane (dúfal, že ešte za jeho života) najväčšou veľmocou a bude vládnuť celému svetu. Jemu sa ten sen naplniť nepodarilo. Jeho nasledovníci však snívajú ten istý sen.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“5″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“16.467695,111.784057{}harbor.png“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Spojené štáty európske

 Európa, Geopolitika  Komentáre vypnuté na Spojené štáty európske
jún 252012
 

Spojené štáty európske to ešte nie sú, ale ďalší balónik testujúci odolnosť občanov jednotlivých krajín Európy už vyletel. A to aj za výdatnej pomocí médií, ktoré interpretujú veci podľa vlastnej optiky. Ministri krajín Belgicka, Dánska, Talianska, Luxemburska, Holandska, Rakúska, Poľska, Portugalska, Španielska a Francúzska sa prepožičali Nemecku ako pokusné králiky v jeho geopolitickom experimente.

Nemecko veľmi úspešne rozohráva svoje šachové partie na viacerých šachovniciach. Stále tesnejšie zväzovanie Európskej únie a prehlbovanie jej závislosti od nemeckých peňazí umožňuje Nemecku smerovať k neobmedzenému ekonomickému vládnutiu v Európe. Vďaka tomu, že bude ovládať (niektorých menších už ovláda) väčšinu odberateľov ruského plynu, môže politicky vyvažovať svoju extrémnu závislosť na Rusku a jeho nerastnom bohatstve.

Nemecko samotné nie je schopné geopoliticky vyvažovať stále ambicióznejšie Rusko, ktoré sa nikdy nevzdalo myšlienky dominovať veľkej euroázijskej veľmoci. Preto si Nemci zvolili (zrejme oveľa schodnejšiu) cestu vybudovania regiónu silne závislého od Nemecka. A aby sa Európska únia nerozpadla pri prvej príležitosti (akou je napríklad dlhová kríza), je potrebné tesnejšie, na veky nerozlučné spojenectvo.

Splav Dunajca na plti (blízko Červeného Kláštora)

Najmä v tomto čase, kedy si Nemecko zvolilo (zatiaľ zďaleka nie definitívny) odklon od jadrovej energetiky, jeho závislosť na ruských prírodných zdrojoch iba narastá. Nemecko sa snažilo získať ruské zdroje v dvoch svetových vojnách; bez úspechu. Potreby a záujem Nemecka sa však nezmenšili, ba práve naopak. Preto na tretí pokus skúša politickú a diplomatickú cestu.

Z krátkodobého (a zrejme i zo strednodobého) pohľadu Vladimíra Putina je tesnejšia spolupráca Ruska s Nemeckom výborný nápad, z pohľadu z Nemecka je to tiež vítané spojenectvo. Horšie však takéto nápady prijímajú v Poľsku. Poľsko niekdy nepatrilo k spojencom, ktorých bolo ťažké zradiť. Skôr naopak. Bolo prvé na rane, keď sa ukájali chúťky veľmocí. A tak sa v skutočnosti nemôže spoľahnúť ani na Nemecko a už určite nie na Rusko. Keďže však nemôže ostať stáť bokom v Európe, volí si, pochopiteľne, západného spojenca. Preto tá jeho zdanlivo nepochopiteľná účasť na vypúšťaní nemeckých balónikov.

Nové technológie na ťažbu plynu z bridlíc posilňujú pozície USA vo svete

 Blízky východ, Geopolitika, USA  Komentáre vypnuté na Nové technológie na ťažbu plynu z bridlíc posilňujú pozície USA vo svete
máj 232012
 

Akosi v tieni veľkých udalostí a najmä podozrivo potichu prebieha už dlhšiu dobu v Spojených štátoch vývoj technológií na ťažbu plynu z bridlíc. Postupne však predsa len vyplávali na povrch informácie o tom, že USA takúto komerčne použiteľnú technológiu majú. A navyše ako bonus pre nasledujúce generácie Američanov majú aj obrovské zásoby plynu na vlastnom území. Odhaduje sa, že už dne známe dostupné zásoby postačia na viac ako 50 rokov.

Toto by z veľkej časti vysvetľovalo ich pokoj pri prudkých pohyboch cien ropy, ich rozvážny a emócie tlmiaci postoj ku črtajúcemu sa konfliktu Izrael – Irán. USA sa snažia (a zatiaľ úspešne) vysvetliť Izraelu, že rozpútanie ďalšieho konfliktu na Blízkom východe nie je to najrozumnejšie a že si to neželajú. Izraelčania zase vedia, že bez pomoci USA nie sú schopní zasadiť Iránu rozhodujúci úder.

Doposiaľ najväčšie náleziská bridlicového plynu sa pravdepodobne nachádzajú v Kanade, Mexiku, Argentíne, Číne, Austrálii a v Európe na území Poľska. Čiže na sever i na juh od USA sú pre americký priemysel relatívne ľahko dostupné ďalšie zásoby. O dôvod viac pre Američanov postupne zabudnúť na Perzský záliv a jeho prírodné bohatstvá.

Reďkovka červenobiela podlhovastá

Každý región však potrebuje istú mocenskú stabilitu. Jedinou veľkou krajinou, ktorá má predpoklady stať sa regionálnou veľmocou je Irán. Či sa to niekomu páči alebo nie. Irak, ktorý pred vojnou vyrovnával misky váh v regióne, bude ešte veľmi dlho hľadať pevnú pôdu pod nohami. Narastajúce bicepsy okato ukazuje Turecko, ktorého však do istej miery hendikepuje jeho geografická poloha.

A preto sa Irán v budúcnosti javí ako prirodzený spojenec USA na Blízkom východe. Nie je nemožné, že USA postupne zmenia svoj postoj a rétoriku k Iránu a budú sa k nemu stavať viac ako k partnerovi a menej ako k nepriateľovi. Ak to už takto vo svojich tajných plánoch nenaplánovali, tak sa to čoskoro zmení.

Technológia hydraulického štiepenia horniny, teda najdôležitejšej zložky celého procesu pri ťažbe plynu z bridlíc, bude ďalším silným argumentom pre spoluprácu krajín so zásobami plynu. USA sa neradi vzdávajú špičkových technológií, ktoré vyvíjali desiatky rokov a poskytujú ich výlučne iba svojim spojencom. A preto krajiny, ktoré majú pod zemou plyn, budú udržiavať s USA priateľské vzťahy, aby tak mohli z vlastných zásob profitovať. Najmä Poľsko, ako veľký regionálny spojenec USA, by mohlo už čoskoro z tesnejšej spolupráce profitovať najviditeľnejšie. Nielenže by sa oslobodilo spod závislosti na ruských fosílnych palivách, ale by navyše dokázalo poskytnúť svojim podnikom lacnú energiu a štátnej kase tak vítané devízy za predaj plynu do okolitých štátov.

Svetová mocnosť sa vždy zakladá na vojenskej sile

 Európa, Geopolitika  Komentáre vypnuté na Svetová mocnosť sa vždy zakladá na vojenskej sile
máj 152012
 

Po sformovaní myšlienky jednotnej Európskej únie a úspešnej realizácii rozširovania EÚ, nabrali lídri únie presvedčenie, že dokážu svojimi diplomatickými schopnosťami presadzovať stanovené ciele. Nielen vo vnútri EÚ, ale aj celosvetovo.

Jedným z hlavných cieľov jednotnej únie bolo umožniť stabilizovať krajiny na periférii EÚ. Cieľom stabilizácie bolo v čase prijímania stratégie EÚ (v roku 2003) vybudovanie relatívne ekonomicky prosperujúcich a politicky stabilných krajín. Stabilizácia periférnych krajín mala a aj naďalej má utlmovať vznik radikálnych hnutí či jednotlivcov s teroristickými chúťkami a tým vytvoriť akúsi bezpečnú bezpečnostnú zónu pre jadro únie (o ktoré európskym politikom predovšetkým išlo a ide). Stabilizácia periférie tak už roky prebieha za pomoci expertov na jednotlivé oblasti a najmä vďaka aktívnej finančnej pomoci.

Pri zjednocovaní sa ďalej vychádzalo z myšlienky, že následne, vďaka lákadlu vstupu do EÚ a NATO, sa tieto periférne krajiny posnažia implementovať vhodnú legislatívu, požadované demokratické procesy a takto sa stať vhodným kandidátom na vstup do klubu vyvolených.

V posledných rokoch však dochádza k dvom protichodným dejom. Vďaka problémom, ktorým čelí Európsky únia ako celok, sa znižuje záujem ďalších krajín o vstup. EÚ tak už nie je ani zďaleka takým lákadlom ako doteraz. A navyše sa na politickú scénu stále silnejšie derie Rusko, ktoré má rovnaký záujem ako EÚ. Dostať krajiny na svojej periférii pod svoj vplyv. A periféria EÚ sa v mnohom prekrýva s perifériou Ruska…

Tank T34 sovietskej výroby (Kalná nad Hronom, Slovensko)

Krajiny z periférie už majú aj iné možnosti ako sa len napojiť na finančné infúzie z EÚ. Rusko ponúka nielen peniaze, ale aj iný, alternatívny politicko-ekonomický model. Ukazuje ním, že prosperita krajiny (a jej obyvateľov) nemusí za každých okolností nutne kráčať ruka v ruke s osobnou slobodou občanov a demokraciou. Alebo aspoň nie s takou ako je to vnímané na Západe. Diplomatické úsilie lídrov EÚ tak dostáva čoraz väčšie trhliny.

Kde zlyhá diplomacia, jej sila a jej úlohy, tam nastupuje (v lepšom prípade obranná) vojenská sila. Ak má Rusko (a ostatný svet) brať EÚ vážne, musí za ňou nevyhnutne stáť vojenská sila.

Lídri EÚ boli zrejme v minulosti prílišnými optimistami. Zdôrazňovali a presadzovali nevojenské riešenia, nevojenské prístupy. Následky sú však zrejmé. Je ním jasný úpadok armád jednotlivých členských krajín. Armády tých menších z krajín EÚ by sa už postupne ani nemali nazývať armádami. Úpadok armád (a teda vojenskej sily) krajín EÚ prebieha postupne už takmer desaťročie, chvíľami sa až zdá, že bez zásahu USA by sa Európa opäť raz nedokázala ubrániť prípadnému vojenskému útoku.

Strategickou otázkou je aj to, či by NATO bez USA bolo tou organizáciou, za ktorú je pokladané. Jednosmerný princíp pomoci podľa Európanov – keď potrebujeme pomoc my, očakávame, že nám pomôžete – keď potrebujete pomoc vy, na nás sa neobracajte a pomôžte si sami – prestáva baviť už aj Američanov.

Pre inšpiráciu a pochopenie súvislostí sa stačí pozrieť do Číny, Indie, Ruska či USA. Ich lídri si jasne uvedomujú, že bez reálnej vojenskej sily niet sily diplomacie. A preto je zrejmé, že diplomatická sila svetovej mocnosti (a tou predsa Európa chce byť) sa vždy zakladá na sile armády. Ešte je čas dať veci do poriadku.

V Ázii sa bojuje o dominanciu v regióne

 Ázia, Geopolitika  Komentáre vypnuté na V Ázii sa bojuje o dominanciu v regióne
apr 192012
 

Apríl 2012 bol pre Indickú armádu nepochybne veľmi dôležitým mesiacom. Začiatkom mesiaca prevzali od Ruska jadrovú ponorku a v druhej dekáde apríla úspešne otestovala raketu dlhého doletu.

Zaradením, síce staršej, jadrovej ponorky do výzbroje dostala indická námorná flotila novú vlajkovú ponorku. A indickým vojenským generálom týmto nepochybne riadne stúplo sebavedomie.

Doposiaľ sa hrdilo vlastníctvom medzikontinentálnych rakiet päť štátov: USA, Veľká Británia, Rusko, Čína a Francúzsko. Tieto strely môžu niesť jadrové hlavice. O získanie podobného nosiča sa v Ázii pokúša aj posledná komunistická bašta – KĽDR. Jej pokus o odpálenie rakety dlhého doletu ešte pár dní pred testom Indie zlyhal.

Indická armáda má aktuálne vyše milióna mužov v zbrani (presnejšie by to malo byť asi 1,3 milióna, čo je teda len o trochu menej ako počet ľudí, ktorí v Indii pracujú na železnici) a takmer 2 milióny pripravených v zálohe. Je jasné, že má ambície byť hegemónom v regióne Ázie.

India (štát Kerala) - železničné priecestie

Od vojny v Afganistane trvalo upadá sila Pakistanu ako regionálnej veľmoci. Pakistanské územie slúži počas celej doby konfliktu ako základňa Talibanu a ďalších militantných skupín bojujúcich v Afganistane proti Američanom. To má za následok úspešné rozvracanie a oslabovanie režimu v Pakistane. Ten prestal byť rovnocenným súperom Indie v udržiavaní „mierového“ napätia v regióne. Mocenská rovnováha Pakistan – India, ktorá trvala od získania samostatnosti Indie (od Británie) a následného oddelenia Pakistanu v roku 1947 až do začiatku 21. storočia, viac či menej úspešne udržiavala regionálnu stabilitu a zadržiavala mocenské ambície Indie. Rovnováha je však nateraz preč.

Ekonomicky sa rýchlo vzmáhajúca India sa tak môže sústrediť na kolosálnu modernizáciu svojej armády a nárast svojej vojenskej sily. A hneď ako to bude možné, začne túto silu navonok okato a sebaisto demonštrovať.

Veľkým podporovateľom zvyšovania vojenskej sily Indie je Rusko Vladimíra Putina. To sa snaží vytvoriť z Indie regionálnu veľmoc, ktorá by bola protiváhou Číny a priťahovala by pozornosť Čínskej armády. Preto aj prvá jadrová ponorka pochádza z Ruska, preto aj ďalšie nové plánované indické ponorky majú mať niektoré črty podobné ruským. A v neposlednom rade preto sa posádky ponoriek cvičia na ruských základniach.

India, ako jeden z nositeľov jadrového tajomstva, sa tak dostáva do pozície, že je schopná v prípade potreby zaútočiť jadrovými zbraňami ako na územie Pakistanu, tak na územie Číny. Tento fakt si najlepšie uvedomuje Čína. Neostáva jej nič iné, iba primerane reagovať. Ázijské preteky v zbrojení môžu začať. Teda, presnejšie povedané, už začali.

Jazykové zjednocovanie Európy je nereálne

 Geopolitika  Komentáre vypnuté na Jazykové zjednocovanie Európy je nereálne
apr 122012
 

Tlak na zjednocovanie Európy zo strany Nemecka (a spolupracujúceho Francúzska) časom narastá. Na akých základoch však toto zjednocovanie (federalizácia) má stáť, nie je ľahké definovať ani zo samotného Berlína.

Všetko by bolo omnoho ľahšie, keby sa v Európe hovorilo jednotným jazykom, alebo by takýto jazyk bol v minulosti Európe nanútený. Dobrým príkladom je India a jej v časoch kolonizácie vnútená angličtina.

V Európe hovorí významná časť obyvateľstva po nemecky. Pokiaľ by však bola snaha, aby práve bol nemecký jazyk zvolený za „zjednocujúci“, nepochybne by to vyvolalo vojnové reminiscencie v mnohých malých krajinách, ktoré trpeli počas fašistického šialenstva. Ale nielen tam, silný odpor by nepochybne vznikol vo Francúzsku, v Taliansku i Španielsku. Ak by k nemčine pribudol (v mene vyváženosti, politickej korektnosti alebo iného zdôvodnenia) ďalší jazyk a potom ďalší a pre istotu ďalší, pomaly by sme sa dostali tam, kde sme teraz. Najperspektívnejším zamestnaním je v Bruseli už dlhšiu dobu prekladateľ a tlmočník. Teda okrem funkcie: Špecialista na … (doplňte si hocičo) fondov EÚ.

Aj v Európe by sa jazykom unifikácie mohla zvoliť angličtina. Predsa len je to medzinárodný jazyk jazyk internetu, jazyk mladej generácie, jazyk informačných technológií. Proti je ale niekoľko zásadných argumentov. Samotná Veľká Británia sa k federalizovanej Európe v najbližších rokoch (a desaťročiach) určite nepripojí. Pre Berlín a Paríž by bolo politicky neúnosné mať anglický jazyk a nemať Angličanov. A v Európe nemá angličtinu žiadna krajina ako prvý úradný jazyk (jediná Malta ho má ako druhý) a preto sa niet pri jej presadzovaní o čo oprieť.

Avenue des Champs-Élysées

Bez jednotného jazyka však nie je skutočne možné uvažovať o celoeurópskom trhu práce. A to ani v prípade, že legislatíva jednotlivých krajín bude natoľko zjednotená, že i kvalifikovaní zamestnanci by vedeli pôsobiť v inej ako materskej krajine. Trhom práce totiž nie je export nízko kvalifikovaných a zle platených zamestnancov na prácu, ktorú domáci nechcú vykonávať. A ešte najlepšie pre domáce obyvateľstvo pochopiteľne je, keď títo nekvalifikovaní zamestnanci žijú v uzavretých komunitách a nevychádzajú medzi väčšinové obyvateľstvo. A úplným ideálom je, aby keď sa potreba ich zamestnania v krajine pominie, nech sa nebadane a rýchlo pominú aj oni. A v tejto pozícii nie sú iba obyvatelia bývalého východného bloku. Rovnako sú na tom i tí Španieli, Taliani či Gréci, ktorí by chceli pracovať v jadre Eurozóny.

Sťahovanie za prácou je teda formálne zákonmi umožnené, politikmi verbálne podporované, ale v praxi nerealizovateľné. A zrejme zatiaľ v skutočnosti i neželané. V skutočnosti však jedine dokonalým mixom národov po dlhé generácie môže vzniknúť Európan. A preto je zrejmé, že európsky národ dobrovoľne nikdy nevznikne.

A tak jediným spoľahlivým lepidlom v EÚ ostávajú honosné funkcie v bruselskej centrále (a množstve podriadených organizácií) a štedré transfery peňazí (všetky tie kreatívne pomenované fondy EÚ) do jednotlivých členských krajín.

Severný prúd utvára silné európske puto

 Geopolitika  Komentáre vypnuté na Severný prúd utvára silné európske puto
apr 022012
 

Nord stream je zdanlivo obyčajná dvojica slov, ktorá však nebadane zmenila geopolitickú mapu Európy.

V čase, keď sa k moci v Rusku dostal Vladimír Putin so svojou klikou z tajných služieb, nachádzala sa bývalá svetová veľmoc v rozvrate. Krajinu si úspešne a hladko rozdelili miestni oligarchovia, ktorých v tom čase vôbec nezaujímal úpadok Ruska ako mocnosti na medzinárodnom poli.

Putin však na rozdiel od nich mal od začiatku jasnú predstavu o návrate Ruska medzi veľmoci a ide veľmi cieľavedome a tvrdo za svojou víziou. Rusko je obrovskou zásobárňou nerastných surovín a najmä plynu tak prepotrebného pre priemyselné Nemecko. A po II. svetovej vojne ekonomicky nezastaviteľné Nemecko je zase bohatou zásobárňou v Rusku nedostatkových vyspelých technológií a kapitálu.

A keďže Nemecko by si rado zachovalo zadné vrátka pre prípad, že jeho projekt Európskej únie nebude úspešný, zrodil sa plynový bypass. Zmluva o priamom spojení Nemecka a Ruska pupočnou šnúrou bola uzatvorená v roku 2005 pod pracovným názvom Severný plynovod. Zmluvu podpísali Vladimír Putin, v tom čase prezident Ruska a Gerhard Schröder, v tom čase nemecký kancelár. Plynový bypass sa zrodil dňa 8.9.2005 v Berlíne.

Moscow - Tsaritsino Park

Kancelárka Angela Merkelová, ktorá prevzala štafetu vo vedení nemeckého kabinetu po Schröderovi, bez zaváhania pokračovala v uvedenom projekte napriek svojmu kritickému postoju voči nemu v čase pred voľbami. V tom čase verbálne presvedčivo obhajovala tesnejšiu spoluprácu Nemecka s USA. Zmena postojov pred a po voľbách je zrejme nenapraviteľnou úchylkou všetkých politikov pochádzajúcich z bývalého východného bloku. Angela Merkelová pochádza z bývalej Nemeckej demokratickej republiky…

Projekt podmorského plynovodu bol neskôr premenovaný na Nord stream (Severný prúd). V čase podpisu zmluvy spolupráca vzbudila nevôľu najmä u pobaltských štátov, ktoré cítia bezprostredné ohrozenie svojich národných záujmov vždy, keď sa ruský medveď prebudí. Čiastočnú nevôľu vyvolal aj z ekonomických dôvodov. Uvedením tohoto plynovodu do prevádzky skončí bezprácny prítok peňazí pre tranzitné krajiny ako je Ukrajina a Slovensko.

Elegantným plynovým bypassom sa Rusko úspešne vyhlo rizikovému územiu krajín, ktoré rozpadom Sovietskeho zväzu a jeho vazalských krajín stratilo. Samozrejme, o krajiny ako je Maďarsko, Slovensko, Poľsko či Rumunsko sa bude hrať v nasledujúcich  dekádach zaujímavý veľmocenský šach, ale Putin prípadnú prehru (a ani remízu) nechce riskovať.

A to ešte Nord stream zrejme zďaleka nepovedal posledné slovo. Jeho (Putinove) ambície siahajú až na Britské ostrovy.

 Newer Entries