Peter Rudzan

Ženy a muži v Mayskej kultúre

 Cestovanie, Stredná Amerika  Komentáre vypnuté na Ženy a muži v Mayskej kultúre
nov 152012
 

Okolo roku 900 n.l. dosiahla Mayská civilizácia svoj vrchol a až do roku 1200 n.l. postupne upadala. Ako každá z civilizácií mala svoje rituály, tradície i bohov. Pozrime sa bližšie, ako sa u Mayov vyvinuli rodové tradície, aké bol vzťahy medzi ženami a mužmi.

Mayovia mali všeobecnú rodovú sústavu. Za príbuznú sa pokladala len tá skupina Mayov, ktorá mala po otcovi zdedené meno; teda rovnaké. Medzi príbuznými po otcovi sa sobáše nepovoľovali.  Medzi príbuznými po matke sa však sobáše povoľovali.

Syn si teda mohol vziať za ženu vlastnú sestru v prípade, ak mala iného otca.

V Mayskej kultúre existovala polygamia, hoci hlavná žena mala omnoho väčšie práva ako tzv. vedľajšie ženy. Dvojženstvo, teda manželstvo s dvoma rovnocennými ženami, sa trestalo vyhostením z rodiny.

Prostitúcia bola veľmi rozsiahla. Dievčatá bývali vo vlastných domoch, kde ich mohol navštíviť ktorýkoľvek muž. Najsevernejšia odnož Mayov – Huaxtékovia – mali povesť pohlavne veľmi živého národa. Zbožňovali bohyňu rozkoše Tlacolteotl, ale nespovedali sa jej zo svojho smilstva, keďže ho nepokladali za hriech.

Za ranného obdobia Mayov existovalo tzv. služobné manželstvo. Mládenec najskôr musel svokrovi slúžiť 5 rokov. Keď sa zdráhal, alebo dobu nedodržal, mohla mu rodina manželku odňať.

Ak žena nevedela svojmu mužovi porodiť dieťa, mohol ju bez akýchkoľvek obmedzení predať.

Dievčatko - potomok slávnych MayovDievčatko – potomok slávnych Mayov

Manželstvo u Mayov malo charakter manželstva kúpou. V tomto sa Mayovia nelíšili od mnohých iných civilizácií. Kúpna cena bola splácaná vo forme darov

Cudzoložstvo sa u Mayov trestalo smrťou v takom prípade, ak sa ženatý muž stýkal s vydatou ženou. Manžel však mal právo odpustiť milencovi svojej ženy a potom sa milencovi a ani manželke nič nestalo.

Napriek tomu, že do Mayskej kultúry zahŕňame aj obyvateľov Guatemaly alebo Salvadoru, v týchto oblastiach sa zvyky odlišovali od Mayov v oblasti nachádzajúcej sa na polostrove Yucatán. Ich zvyky boli viac podobné obyvateľom súčasného Mexika.

Napríklad v Guatemale sa polygamia postupne zmenila na monogamiu (teda muž sa už ženil iba s jednou ženou) tým spôsobom, že vedľajšie ženy boli považované viac za otrokyne a teda za obyčajné súložnice tak sa s nimi aj zachádzalo. Kupovali a predávali sa často; slúžili aj ako obľúbené dary.

Žena s mayskými koreňmiŽena so slávnymi mayskými predkami

Ursula LeGuin – Kniha

 Citáty, Spoločnosť  Komentáre vypnuté na Ursula LeGuin – Kniha
nov 122012
 

Ursula K. LeGuin, (nar. 1929), americká spisovateľka

Kniha sama o sebe je zvláštny artefakt; nie je okázalý v technológii, ale je komplexný a veľmi účinný. Je to naozaj čistá, malá vecička, kompaktná, často veľmi príjemná na pohľad a manipuláciu. Vecička, ktorá môže pretrvať desaťročia, dokonca stáročia. Nemusí byť nikam zapojená ani aktivovaná, poskytuje všetko, čo potrebuje ľudské oko a ľudská myseľ. Ak vám kniha povedala niečo, keď ste mali pätnásť rokov, povie vám niečo znovu, keď budete mať päťdesiat. A možno sa vám pri tom bude aj zdať, že čítate úplne inú, novú knihu.

Mešita Jama Masjid - Dillí, IndiaMešita Jama Masjid – Dillí, India

Prečo je nutná nekonečná expandia finančného systému

 Financie, Krajiny, Spoločnosť  Komentáre vypnuté na Prečo je nutná nekonečná expandia finančného systému
nov 082012
 

Posledné roky (najzreteľnejšie od roku 2008) môžeme názorne sledovať ako svetový finančný systém funguje. To, že systém funguje na základe úverového financovania sme tušili. Veď neinak to bolo aj za socializmu. Aby si v tom čase chudobnejšie krajiny sveta (o ktoré mal záujem Sovietsky zväz) mohli dovoliť nakupovať technológie a spotrebný tovar z členských krajín RVHP, dostali spravidla k dispozícii úverovú linku, nazývanú tiež priateľská pomoc.

Splátky takto poskytnutých úverov boli väčšinou symbolické, splatnosť sa odsúvala stále ďalej a ďalej a to až do okamihu, kedy už presúvanie čísiel prestalo súdruhov baviť a tak dlh nakoniec odpustili. A išlo sa ďalej a znova. Dookola. Teda pokiaľ sa daná krajina náhodou nerozhodla socialistický tábor alebo jeho orbitálnu dráhu opustiť.

To, že podobne funguje a kooperuje i finančný systém s výrobou i v kapitalizme, nás naučili až posledné roky. I keď ostáva otvorenou otázkou, či sa bavíme o pôvodnom obsahu systému zvaného kapitalizmus alebo o aktuálne prebiehajúcom sociálnom experimente pod jeho dôkladne vyprázdnenou škrupinkou…

Buckinghamský palác - záhrada

Záhrady Buckinghemského paláca

Tak či onak, súčasný systém nielen žije z kolobehu dlhov v jeho žilách, ale navyše je nutná ešte jedna zásadná podmienka: dlhy nemôžu ostať v rovnakej výške alebo sa znižovať. Veru nie, dlhy musia narastať. Ako nafukujúci sa vesmír, v ktorom žijeme, musí aj finančný systém, ktorého rukojemníkmi sme, stále expandovať. Pretože v okamihu, kedy sa expanzia zastaví, systém sa začne zmršťovať. Stabilný stav je z podstaty fungovania systému pravdepodobne nedosiahnuteľný. A preto mocní, ktorí z takto fungujúceho systému profitujú, nechcú zastavenie nafukovania finančného balóna dopustiť.

Aké iné možnosti sú však na výber? Špirála zmršťujúcich sa dlhov je niečo, s čím moderný človek nemá skúsenosť. Psychologicky sa vždy lepšie prijímalo pravidelné malé zvyšovanie cien a následne i platov. To akosi väčšina občanov prijíma bez reptania.  Platy (a iné príjmy) sú však vo svojom raste stále v omeškaní za infláciou a tak sa úspory ako i dlhy relatívne jednoducho zmenšovali (pomerne k niečomu – väčšinou k budúcim očakávaným príjmom po zvyšovaní – pochopiteľne, keďže inflácia spôsobuje najmä pri veľkých záväzkoch najmä pomerné zníženie, nie zníženie vyjadrené v absolútnej hodnote).

V tejto chvíli sa zdá, že sme narazili na akúsi hranicu. Skôr psychologickú ako materiálnu. Papier totiž znesie omnoho viac dlhov, záväzkov a povinností ako človek.  Kardinálna otázka tak znie, či môže systém existovať od zajtra v takto dosiahnutom novom (rovnovážnom?) stave? Pravdepodobne nie. Hlavnou črtou finančných systémov je ich nestabilita a nepredvídateľnosť.

Ak je odpoveď nie správna, čaká nás dlhé obdobie obáv, strachu a zlej nálady. Koho by už bavilo chodiť do práce preto, aby splácal svoje minulé dlhy?

 

Vráťme učiteľom dôstojné miesto v spoločnosti

 Školstvo, Spoločnosť  Komentáre vypnuté na Vráťme učiteľom dôstojné miesto v spoločnosti
nov 012012
 

Vráťme učiteľom dôstojné miesto v spoločnosti, ktoré zastávali dlhé desaťročia. Tak takúto úlohu by zrejme podpísal každý doterajší minister školstva (a predseda vlády s ním). Žiaľ, iba podpísal. Ale nerealizoval.

V druhej polovici dvadsiateho storočia začal pomalý, ale zato trvalý, zosuv učiteľov na spoločenskom rebríčku. Učitelia všetkými desiatimi hlasujú za to, že sa tak stalo najmä finančným nedocenením ich povolania, ale príčiny sú isto hlbšie.

Zosun na spoločenskom a tým pádom i na platovom rebríčku však je potrebné v prvom kroku riešiť zvýšením disponibilných príjmov učiteľov. A kde nájsť na to peniaze? Stačí miesto školení, ktorými pravidelne prechádzajú učitelia (jazykové, počítačové,…), tieto peniaze presunúť na výplatné pásky. Učitelia, pokiaľ by mali na výber, by si zvolili zvýšenie platu a nie školenia. Ešte šťastie, že nemajú možnosť vidieť faktúry, koľko to ich zvyšovanie vzdelania stojí… Dá sa však pochopiť počínanie ministerstva. Je jednoduchšie a pre mnohých výhodnejšie obstarávať (služby v oblasti školenia) ako tieto peniaze pridať učiteľom. Na argumenty typu – Veď to platili z Bruselu a teda to bolo zadarmo! – dnes už nepočuje ani dieťa v predškolskej dochádzke.

Ďalším, relatívne rýchlym riešením, je postupné znižovanie počtu učiteľov. Prirodzeným úbytkom i núteným odchodom do penzie. Mnohí (najmä starší) učitelia prevažne na základných školách už nemajú energiu a silu na boj s mladou generáciou, ktorá dnes šúcha školské lavice. Títo učitelia by isto ocenili možnosť odísť do dôchodku. Na nejednej škole vie menej učiteľov v podstate bez problémov zvládnuť priebežne klesajúci počet žiakov.

Rozdiel medzi súčasným príjmom a dôchodkom penzionovaných učiteľov by mohol byť okamžite použitý na zvýšenie platov tých, ktorí ostanú.  Zníženie celkového stavu o 10 až 15% by malo byť vo vnútorných silách učiteľov. Akokoľvek sa bude učiteľská komunita brániť (a možno sa ani nebude), inej cesty rýchleho zvýšenia miezd a kvality učiteľského stavu neexistuje.

Vyučovanie na dopravnom ihrisku

Do istej miery je prekvapivé, že učitelia nenašli odvahu nahlas pomenovať dôvody, pre ktoré nie sú v rozpočte peniaze na navýšenie miezd. Dôvody, ako sú nadmerné, nič okrem úzkej vrstvy bohatých neprodukujúce vládne investície a predražené verejné nákupy, z ktorých opäť profitujú tí istí. Miesto toho sa zdá, že rétorika vlády – nie je problém vo výdavkoch, máme len malé príjmy do rozpočtu – im nie je až tak proti srsti. Ak si však uvedomíme, že väčšinu učiteľského stavu tvoria ženy so silným pudom sebazáchovy a povinnosti voči rodine, dá sa ich mlčanie možno pochopiť.

No a po signifikantnom zvýšení platov by mal nasledovať rovnako signifikantne zvýšený tlak okolia (nielen rodičov) na zvýšenie kvality učiteľov, ich osobnej zainteresovanosti a vzdelávacieho procesu. Ale nie tak, aby to všetko prebiehalo iba na papieri. Papier znesie všetko, ale papierové zvyšovanie kvality nepomôže nikomu. Učiteľom treba dať dostatočný čas, aby v okamihu, kedy sa skončí ich (finančné) živorenie, začali uskutočňovať samo očisťovací proces a tým pádom návrat tam, kam patria. Na najvyššie schodíky spoločenského rebríčka.

Iná cesta k budovaniu vzdelanej a konkurencie schopnej spoločnosti, o ktorej tu všetci tak radi básnime, nevedie…

 

 

 

Ázijské šachy

 Ázia, Geopolitika  Komentáre vypnuté na Ázijské šachy
okt 232012
 

V Ázii sa v posledných desaťročiach prerážajú na svetlo ambície hneď troch krajín zaradiť sa medzi svetové veľmoci. A práve preto v tomto regióne narastá istý druh geopolitického napätia. Ázijské šachy tak pokračujú. A prebieha hneď niekoľko napínavých šachových partií zároveň.

Tri spomínané súperiace krajiny sú – na prvom mieste z pochopiteľných dôvodov Čína, na druhom mieste India a na neposlednom mieste Vietnam.

Čína už počas minulých storočí mnohokrát prejavila svoj záujem o dominanciu v regióne Indočíny. Ten je akosi v posledných desaťročiach (ak nie storočiach) v závoze záujmu Indie, ktoré má dosť starostí na hraniciach so samotnou Čínou ako i s Pakistanom. Čína tak už v súčasnosti v podstate politicko-ekonomicky ovláda Kambodžu, Laos a Barmu. Ďalšie sústo, ktoré by malo nasledovať, je Vietnam.

Večerné ulice v HanojiVečerné ulice v Hanoji

Vietnam sa však svojimi manévrami približovania sa a následného vzďaľovania sa Rusku a Číne nebadane vymanil na konci 20. storočia z priameho vplyvu Číny a rád by svoju pozíciu udržal. Proti narastajúcemu tlaku a nepokrytej rozpínavosti Ríše stredu to však bude mať ťažké. A preto Vietnam siaha i k donedávna nepredstaviteľných ťahom. Jedným z nich je i politika otvorenosti a kamarátstva voči USA. A najmä voči ich armáde. Tej imperialistickej armáde, ktorú pred štyrmi desiatkami rokov Vietnamci vyhnali zo svojej krajiny (a tým pádom aj z celej Indočíny) aj vďaka položeniu pol druha milióna obetí na oltár víťazstva komunistického režimu.

Ekonomicky (a v dohľadnom čase postupne i vojensky) silná Čína sa začína rozťahovať najmä v Juhočínskom mori. Snaží sa ovládnuť celú oblasť nazývanú pre svoj tvar Kravský jazyk. Táto oblasť však lemuje takmer celé pobrežie Vietnamu a predpokladá sa, že pod morskou hladinou práve v tejto oblasti ležia obrovské zásoby ropy a zemného plynu. Dokonca tak veľké, že sa vyrovnajú zásobám, na ktorých sedí Saudská Arábia.

Ovládnutie prístupových ciest do prístavov po celom Vietname čínskym námorníctvom by mohlo mať z dlhodobého hľadiska pre Vietnam katastrofálne následky. A preto si Vietnamci volajú na pomoc US Navy.

Už predseda Mao mal veľký sen o tom, že sa Čína stane (dúfal, že ešte za jeho života) najväčšou veľmocou a bude vládnuť celému svetu. Jemu sa ten sen naplniť nepodarilo. Jeho nasledovníci však snívajú ten istý sen.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“5″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“16.467695,111.784057{}harbor.png“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Grécko sa nakoniec predsa zbaví dlhov

 Financie, Krajiny  Komentáre vypnuté na Grécko sa nakoniec predsa zbaví dlhov
okt 152012
 

Grécko sa nakoniec predsa len zbaví dlhov. A nebude na to potrebovať žiadne reálne splácanie. Samozrejme, bez istých úsporných opatrení to nejde a nepôjde. Časť z nich už bola prijatá, ba dokonca implementovaná. Nepochybne mali negatívny dopad na životnú úroveň väčšiny Grékov. To však aj tak neznamená, že ich životná úroveň skĺzla až tam, kde by bola bez účasti Grécka v Európskej menovej únii…

Pozrime sa však na opačnú stranu tej istej mince. Pretože je až neuveriteľné a na druhej strane aj obdivuhodné, ako grécki politici dokážu využívať aktuálnu situáciu v Eurozóne na rýchle a pohodlné znižovanie svojich dlhov.

Nemecko a Francúzsko sa totiž zubami nechtami bránia situácii, z ktorej by mohol vzniknúť precedens – a to opusteniu Eurozóny Gréckom. Politici týchto dvoch najväčších európskych krajín (ktoré v Európe aj v skutočnosti rozhodujú za všetkých a o všetkom) sú dokonca ochotní po prvej etape odpúšťania dlhov absolvovať druhú. V tej prvej došlo k odpusteniu časti gréckych dlhov súkromnými investormi (ktorí sa väčšinou ulakomili na nadštandardné výnosy gréckych dlhopisov tesne pred prepuknutím problému). V medziobdobí, alebo inak povedané – v prípravnej fáze pred druhou etapou – dochádza k plynulému presunu zvyšku gréckych dlhov z rúk súkromných finančných inštitúcií (bánk, fondov, poisťovní,…) do rúk Európskej centrálnej banky, teda do rúk všetkých obyvateľov Eurozóny. Celá nová pomoc (zo stabilizačných fondov, či priamo), ktorá smeruje do Grécka, slúži na splácanie starších dlhov, ktoré držia (najmä) francúzske a nemecké banky.

Atény - vchod do stanice metra - SyntagmaAtény – vchod do stanice metra – Syntagma

Grécki politici bez rozdielu politickej príslušnosti postupne a najmä kontinuálne dávkujú Európe informácie o brutálnom šetrení, o hroznom prepade životnej úrovne, a najmä najskôr o tom, že požadované úspory isto dosiahnu. Aby vzápätí vypustili informáciu o tom, že to bude neskôr ako sa predpokladalo a že potrebujú ešte maličkú, ozaj poslednú, finančnú injekciu.

Posledné dva roky sa tento komunikačný stereotyp opakuje s takou pravidelnosťou, že vzniká dojem, že ide iba o realizáciu stratégie, dohodnutej už dávno medzi predstaviteľmi Grécka a politickými špičkami Eurozóny.

A preto sa dá predpokladať, že tento príbeh môže mať jediné vyvrcholenie. Grécko výmenou za zotrvanie v Eurozóne (a tým pádom za skutočnosť, že devalváciou svojej vlastnej meny nemôže naštartovať svoju konkurencieschopnosť, výkonnosť a ekonomiku a tým pádom tak potrebný export), bude mať takmer všetky svoje dlhy skôr či neskôr odpustené.

A drachmu sa Gréci rozhodnú prijať späť až potom, keď už bude ich zápis na strane pasív čistý ako ľalia…

 

Konzum a spotreba

 Spoločnosť  Komentáre vypnuté na Konzum a spotreba
okt 102012
 

Konzum a spotreba. Dve slová, ktoré nás všetkých nemilosrdne prenasledujú celý deň a noc, mnohých (najmä z vlády a štatistického úradu) ešte aj v spánku.

Predstavme si situáciu, keď niekto zdedí po svojich príbuzných slušnú kôpku úspor. Tento niekto, nazvime ho dedič, sa rozhodne, že si zlepší svoje životné podmienky. Zo zdedených peňazí si postaví dom, zariadi si ho podľa svojich predstáv, kúpi si auto a rozhodne sa stráviť svoju prvú poriadnu dovolenku vo vlastnej krajine. Nech ju pozná na vlastné oči, nielen z večerných krimi novín.

Utešená predstava. Nie len pre dediča samotného, ale aj pre všetkých, ktorých oči visia denno denne na grafe rastu HDP. Vďaka dedičovi totiž graf poriadne poskočí. Nakúpi si množstvo výrobkov a dokonca zamestná aj zopár robotníkov, ktorí si vďaka finančnému prilepšeniu nad sociálne dávky môžu tiež dopriať isté obdobie zvýšenej spotreby.

Na nasledujúci rok však si spokojný dedič aj naďalej hlivie (tak ako to začal úspešne robiť už koncom roka minulého) vo svojom novom, luxusne zariadenom dome a vozí sa nalešteným autom po svojom okolí. Od ucha po ucho vysmiaty dedič je ozaj spokojný a nič mu nechýba k životu. Nie tak už vládnym byrokratom. Tí na svojich monitoroch zisťujú, že HDP produkované dedičom prudko kleslo. Nešťastní sledujú ako sa dedičova konzumácia prepadá kamsi do hlbín. Dedič sa totiž iba pár krát denne stravuje, občas čosi pofajčí, vypije a okrem toho už iba tankuje. Ako môže byť preboha šťastný a spokojný? Veď jeho príspevok pre spoločnosť prudko klesol a navyše je predpoklad, že bude aj naďalej prudko klesať. Teda ak náhodou neoprie svojho miláčika o strom a bude musieť vyhľadať servis…

Slovenský orloj v Starej BystriciSlovenský orloj v Starej Bystrici

A sme pri tom. Podľa ekonómov, štatistikov a vládnych úradníkov by si mal dedič obstarávať nové statky pravidelne, maximálne v ročnom cykle. S dlhšou životnosťou statkov, ktoré si nakúpil, nikto nepočíta. Treba konzumovať nielen potravu, ale aj hmotné statky. Tak, aby bolo potrebné ich pravidelné a stále nakupovanie, vďaka ktorému predsa existuje produkcia (výroba) a vďaka ktorej predsa majú ľudia prácu. Tú prácu, vďaka ktorej si môžu dovoliť nakupovať statky, ktoré môžu v zopár krátkych chvíľach, ktoré im ostávajú popri každodennom naháňaní sa, spokojne konzumovať a spotrebúvať. A keď dokonzumujú, chytro sa oblečú a utekajú do práce zarobiť zopár drobných…

Investičné stimuly

 Európa, Obchod, Podnikanie, Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Investičné stimuly
okt 022012
 

Nie je podstatné, či vynálezcom investičných stimulov sú byrokrati z Európskej únie, alebo nie. Avšak ich použitie, sprofanovanie a zneužívanie je už dokonale v réžii jednotlivých národných vlád.

Investičné stimuly pre veľké spoločnosti (často sa peniaze nájdu aj pre stredné a menšie, hlavne, že ich majitelia sú tí správni jedinci – „tí naši“) sú v posledných rokoch veľmi dobrým nástrojom vlastnej propagácie vlády v boji o nové pracovné miesta ako i v boji za záchranu už existujúcich miest. Samozrejme (každá) vláda rada prezentuje, aký je to boj ťažký, náročný, ale vláda v ňom nakoniec vždy dokázala zvíťaziť. A odovzdať brániacemu sa investorovi stimuly. Stimuly, ktoré vyzbierala od ostatných podnikateľov, ktorí hodnoty v krajine tvoria aj bez stimulov. To už však žiadna vláda nahlas nehovorí.

Prečo to však takto funguje? Prečo vláda presúva peniaze od mnohých k niekoľkým?

Odpoveď na uvedené otázky treba hľadať niekde inde, ako sa to prezentuje v televíznych novinách. Pretože už samotné ekonomické zdôvodnenie je akoby padnuté na hlavu. Od efektívnych podnikateľov (síce malých firmičiek a živnostníkov) a zamestnancov denno denne dochádzajúcich do práce, ktorí na svoju existenciu nepotrebujú žiadne stimuly či dotácie, sa peniaze vezmú (formou daní, teda legalizovanou krádežou) a darujú sa podnikateľom neefektívnym, ktorí nedokážu existovať, vytvárať pracovné miesta a podnikať bez dotácií. A o to, aby tieto firmy vzali od nás tieto darčeky, musíme ešte bojovať!

Vláda by zrejme nemusela až tak bojovať, keby sa rozhodla podporovať malé a stredné firmy, resp. živnostníkov. A to by im žiadne stimuly ani reálne nemusela dávať, stačilo by prečistiť podnikateľské prostredie, zlepšiť vymáhanie práva a znížiť byrokraciu.

Aspendos - amfiteáter z čias Rímskej ríšeAspendos v Turecku – amfiteáter z čias Rímskej ríše

Avšak keby sme tu mali priehľadné predvídateľné podnikateľské prostredie a vymožiteľnosť práva v duchu rovnoprávnosti (teda padni komu padni), nemohli by ani oligarchovia a na nich naviazané štruktúry podnikať tak ako to už vyše dve desiatky rokov predvádzajú (nielen) na Slovensku.

Za tým všetkým treba ale hľadať vzájomný veľmi výhodný obchod. Pretože firma, ktorá získa investičné stimuly, pochopiteľne rada časťou získaných peňazí podporí aktivity, ktoré sa hodia politickej nomenklatúre o stimuloch rozhodujúcej. A nehovoriac o priamych príspevkoch do straníckej, vždy rýchlo a ľahko vysychajúcej, kasičky…

 

 

 Older Entries  Newer Entries