Peter Rudzan

Kaunertal Gletscher

 Lyžiarske strediská, Rakúsko  Komentáre vypnuté na Kaunertal Gletscher
mar 072013
 

Ľadovec Kaunertal (orig. Kaunertal Gletscher) patrí k piatim ľadovcom v rakúskom Tirolsku, na ktorých sa nachádza lyžiarske stredisko. Lyžovať sa tu teda dá takmer celý rok. Oblasť Kaunertal sa nachádza necelých 700 kilometrov od Bratislavy s dobrým prístupom po rakúskych diľniciach. Tie zavedú lyžovania chtivých dovolenkárov až do západnej časti Rakúska, v ktorej sa stretajú hranice troch krajín – Rakúska, Švajčiarska a Talianska.

Lyžiarske stredisko KaunertalLyžiarske stredisko Kaunertal

Do strediska vedie nádherná alpská cesta Kaunertaler Panoramastraße, ktorá začína pri mýtnej bráne neďaleko maličkej dedinky Feichten. Cesta sa potom vlní a kľukatí z nadmorskej výšky zhruba 1400 mnm až do výšky 2150 mnm. V tejto výške vyčerpaný skibus (do skipasu sa jeho služby započítajú a tak lístok pre  lyžiara bez vlastnej dopravy zdražie z 36 až na 44 euro) vypľuje lyžiarov a tí presadnú na štvorsedačkovú lanovku, ktorá ich vyvezie priamo na ľadovec. Nádherná panoramatická cesta Kaunertaler Panoramastraße (ktorá je zároveň jedinou prístupovou cestou na ľadovec) plná nespočítateľného množstva serpentín a nebezpečných úsekov ponúka turistom čarokrásne výhľady na alpské končiare a vedie aj pozdĺž vodnej priehrady vybudovanej na zachytávanie alpských bystrín.

Samotné stredisko má 38 kilometrov zjazdových tratí. Väčšina z nich však je modrej farby (celkovo až 20 kilometrov), teda nenáročných. Ich profil je veľmi mierny a tak občas je dokonca nutné použiť paličky, aby lyžiar na svahu nezastal. Priamo na samotnom ľadovci je pekná jedna červená trať vedúca z výšky 3108 metrov nad morom. Tu sa dokonca nachádza hranica medzi Rakúskom a Talianskom.

Hranica medzi Rakúskom a TalianskomHranica medzi Rakúskom a Talianskom

Čiernou farbou je označená iba krátka časť jednej zo zjazdoviek, jej koniec je však opäť v kategórii modrých.

Skipas z Kaunertalu platí aj v stredisku Fendels, ležiacom asi 20 kilometrov nižšie v údolí. Aj tu je charakter zjazdoviek veľmi nenáročný a preto skôr vhodný pre rodiny s malými deťmi. Keďže zjazdovky Fendels ležia z časti pod úrovňou 1000 metrov nad morom, je aj teplota vzduchu v zimnom období prijateľnejšia ako na ľadovci, kde sa počas dňa ortuť teplomera často nevyšplhá nad mínus 15 stupňov.

Zjazdovky - ľadovec KaunertalZjazdovky – ľadovec Kaunertal

V stredisku sa nachádza 9 lyžiarskych vlekov. Je to dostatočný počet na to, aby nebolo nutné čakať v rade. Vzhľadom na náročný prístup do strediska a do istej miery nudné zjazdovky nie je nutné obávať sa veľkého množstva lyžiarov. Skôr naopak. Jeden deň strávený na ľadovci Kaunertal sa môže stať pre každého pekným, nezabudnuteľným zážitkom.

 

Druhý pilier

 Financie, Investovanie, Politika, Slovensko, Správcovské spoločnosti  Komentáre vypnuté na Druhý pilier
mar 022013
 

Nedávno, koncom januára, sa opätovne uzatvoril druhý pilier dôchodkového zabezpečenia pre výstup. Toto (doposiaľ, ale nie navždy) posledné otvorenie tohoto piliera bolo sprevádzané (celkom pochopiteľne) kampaňou vlády a Sociálnej poisťovne o výhodách nebyť v II. pilieri a budúcich nevýhodách v ňom byť. Na prekvapenie mnohých však táto vládna kampaň nebola sprevádzaná vlastnou „antikampaňou“ správcovských spoločností.

Čo bolo príčinou tohoto mlčania finančných spoločností? Tých spoločností, ktoré si inak väčšinou servítku pred ústa plné bankoviek nekladú…

Médiá si iba veľmi okrajovo všimli skutočnosť (a veľmi tichučko okolo nej rýchlo prefrčali), že vláda Roberta Fica si zahrala s majiteľmi správcovských spoločností hru win-win. Vláda totiž zmenou zákona umožnila finančníkom zvýšiť si poplatky za správu peňazí záujemcov o hazardnú hru s názvom Našetri si svoj vlastný budúci dôchodok.

Je isté, že ľudia, ktorí by mali byť normálne na opačných stranách barikády sa dohodli. Uvedomujúc si skutočnosť, že ani jedna strana (teda ani ministri, ani strana Smer a ani manažéri a súčasní vlastníci správcovských spoločností) už nebude pravdepodobne ani len na svete (a keď áno, tak na dobre zabezpečenom bezstarostnom dôchodku) v čase, kedy sa systém zrúti a takto ukáže svoju životaschopnosť. Teda presnejšie povedané neschopnosť.

Druhý pilier dôchodkového zabezpečenia po znížení príspevkov sporiteľov definitívne prestal mať zmysel. Už v čase jeho zavedenia sa dalo polemizovať o skutočných príčinách jeho zavedenia, ale po znížení percentuálnej výšky príspevkov a zvýšení odplaty správcovským spoločnostiam zazvonil druhému pilieru umieráčik.

MačkaMačka

Nie je potrebné byť matematickým géniom, aby si človek dokázal spočítať, koľko je možné za 30 rokov našetriť z priemerného platu v národnom hospodárstve. A to už výpočet z priemernej mzdy je prvý optimistický predpoklad nereflektujúci realitu. Príspevky bežného sporiteľa už majú veľmi malú nádej na to, že presiahnu pár stovák eur ročne. Krát 30, optimisticky 40 rokov platenia, dostávame sa k číslu pár tisícok úspor za celý produktívny život. Či už so zhodnotením, alebo bez neho, väčšie číslo sa nájde na konte málokoho. Akú vysokú penziu bude schopná poisťovňa dôchodcovi vyplácať s predpokladom života 10, 15 a možno i 20 rokov na dôchodku, nechám na fantázii čitateľa. Viac ako pár desiatok eur mesačne (v dnešných cenách) to ale nebude.

Stratégia win-win sa ale vláde nesporne podarila. Či jej máme k tomu gratulovať, je veľmi otázne.

 

John Winthrop – Sloboda

 Citáty, Spoločnosť  Komentáre vypnuté na John Winthrop – Sloboda
feb 102013
 

John Winthrop, (1588 – 1649), dlhé roky guvernér Nového Anglicka

Človek má slobodu konať len veci dobré, spravodlivé a čestné… Túto slobodu zachováte a využijete jedine vtedy, keď sa podriadite autorite. Pokiaľ sa dovolávate svojich inštinktívnych, skazených slobôd a chcete činiť len to, čo je dobré vo vašich očiach, neznesiete ani ten najmenší záchvev autority.

Zber čajuZber čaju (neďaleko Ooty v Indii)

Názor úradníka: Zložitosti občanom pomáhajú

 Financie, Krajiny, Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Názor úradníka: Zložitosti občanom pomáhajú
feb 062013
 

Fungovanie obyčajných občanov je permanentne zozložiťované. Stačí jednoduchý príklad. Získanie stavebného povolenia je tortúra, akú môže nastaviť občanovi len dokonale zbyrokratizovaný štát.

Množstvo rôznych potvrdení, vyjadrení kvázi dotknutých inštitúcií, vypĺňanie tlačív a nekonečné mesiace, kým sa človek dostane k právoplatnému stavebnému povoleniu. A načo to všetko? Hlavným dôvodom nie je ochrana okolia alebo prostredia, ani nie zabezpečenie výstavby podľa platného územného plánu, ale zabezpečenie pracovného miesta pre množstvo úradníkov.

V dnešnej informatizovanej spoločnosti s katastrom online na webe (ktorého údaje sú aktuálnejšie ako 3 mesiace starý originál opatrený kolkami a potom úbožiaka, ktorý si pokorne vyčkal nekonečný rad na katastrálnom úrade) je nepochopiteľné, prečo ďalšie štátne úrady žiadajú predkladanie originálov. Identické je to s vyjadreniami plynárov, elektrikárov či vodárov. Miliardy, ktoré táto spoločnosť investovala do všetkých informačných systémov, licencií a údržby by mali už dávno slúžiť tým, ktorí to potrebujú. Teda občanom. Ale to by sme nesmeli byť na Slovensku.

A čerešničkou na torte, ako to už v našich končinách chodí, je, že zákony v skutočnosti platia iba pre úbožiakov platiacich prostredníctvom svojich daní úradníkov, ktorí si z nich urobili za ich peniaze otrokov obiehajúcich od dverí k dverám. Prvou cenou v tomto behu je vzácna okrúhla pečiatka. Tí, ktorí majú moc, peniaze a kontakty si pečiatky získavajú jediným telefonátom, zmenu územného plánu prediskutujú s primátorom na poľovačke a stavbu hyzdiacu svoje okolie zlegalizujú pri poháriku v klube po skončení golfového alebo tenisového zápasu.

OpicaOpica

K šťastne dokončenej a skolaudovanej stavbe patrí riadne platenie daní. Takto to aspoň vidí štát. To, že spravovanie, vyberanie dane a vymáhanie nedoplatkov stojí viac ako vynáša samotná daň, štátnych úradníkov nezaujíma. Podstatné je, že majú prácu. A keď sa nám takáto daň javí nezmysluplná, štátny úradník ju zvýši (alternatívne riešenie, teda zrušenie dane a primerané zníženie úradníkov je skôr z ríše rozprávok pre deti ako reálna možnosť v sociálnom štáte plnom istôt). A prečo daňovníci (majitelia nehnuteľností) musia podávať daňové priznania v čase, kedy všetky záznamy sú naprieč úradmi k dispozícii jediným kliknutím myši? Zrejme preto, aby dochádzalo k pravidelným sociálnym kontaktom medzi úradníkmi a prispievateľmi na ich výplaty, aby sa poznali a mali sa radi. Iný dôvod na tento typ šikany zo strany štátu nie je.

Multikulturalizmus

 Európa, Európa, Geopolitika, Politika, USA  Komentáre vypnuté na Multikulturalizmus
jan 282013
 

Európske krajiny, rovnako ako štáty ležiace v Severnej Amerike (USA, Kanada) sa v posledných desaťročiach snažili sami sebe i svojim obyvateľom vnútiť ideológiu multikulturalizmu ako niečo, čo je budúcnosťou vyspelého západného (optimisti tvrdili a tvrdia, že nielen toho západného, ale rovno celého) sveta. Pre vyjasnenie pojmov treba uviesť, že multikulturalizmus je ideológia, ktorá presadzuje to, aby spoločnosť suverénneho štátu pozostávala z rozličných kultúr, národov, etník a rás, z ktorých každá má mať v rámci spoločnosti rovnaké práva.

Multikulturalizmus má podľa presvedčenia jeho prívržencov pomôcť rozšíriť kultúrne obzory obyvateľov Západu, ich duševnému obohateniu a vďaka dobre pripravenej zmesi národov, náboženstiev, vyznaní a rás nájsť spoločnosť budúcnosti, v ktorej sa budú všetci cítiť dobre a v ktorej nebude treníc ani vzájomnej nevraživosti či nebodaj nenávisti. Popri tom by podľa plánovačov svetlej budúcnosti imigranti vyriešiť demografický problém starnúcej Európy a s láskou sa starať o bielych kresťanstvo vyznávajúcich Európanov v geriatrických centrách a takto predlžovať ich život. A pokiaľ by nenašli dosť voľných pracovných miest pri opatere starnúcich a spohodlnených Európanov, isto nepohrdnú ani ďalšími nekvalifikovanými prácami, ktoré síce Európan môže vnímať ako dehonestujúce (pokiaľ by ich mal vykonávať on sám), ale pre imigranta sú isto ako stvorené. Predpokladá sa, že títo vďační imigranti sa za to revanšujú svojou mierumilovnou asimiláciou a náboženskou toleranciou.

Vráťme sa však do súčasnosti a reality. Horliví nadšenci pre multikulturalizmus môžu svojimi názormi a tlakom na realizáciu svojej vízie aktuálnu identitu štátu či spoločenstva výrazne poškodiť, v horšom prípade i zničiť, nemôžu však západnú identitu nahradiť inou, fiktívnou, multikultúrnou. Samozrejme hovorme o prípade, že na danom území budeme aj naďalej počítať s pôvodnými obyvateľmi a nie s procesom, kde by bol prvý krok vo forme genocídy a následný vo forme  osídlenia územia občanmi inej kultúry.

Treba si uvedomiť, že súčasnom svete, po skončení studenej a teda ideologickej vojny, hrá hlavnú rozlišovaciu a stmeľujúcu úlohu kultúrna, národná, náboženská a etnická identita jednotlivcov a skupín spriaznenými jednotlivcami vytváranými.

Univerzálne zdieľané hodnoty Západu sú individualizmus, vláda zákona, kresťanstvo, demokracia, sloboda prejavu, kultúrna sloboda a na ne naviazané ďalšie. Tieto hodnoty sa zásadným spôsobom odlišujú od hodnôt vnímaných islamskou i konfuciánskou civilizáciou. Určite najbližšie má k západnej civilizácii civilizácia pravoslávna a napriek tomu je medzi týmito civilizáciami jasná deliaca čiara, ktorú sa nedarí už stovky rokov prekročiť.

Multikulturalizmus si na Zemi len ťažko nájde miesto na skutočné prežitie a nie iba na násilnú (a v konečnom dôsledku neúspešnú) implementáciu.

Akropola v AténachAkropola v Aténach

Turecko a Grécko

 Európa, Európa, Geopolitika, Politika  Komentáre vypnuté na Turecko a Grécko
jan 202013
 

Turecko a Grécko. Dve krajiny z geografickej periférie Európy. Jedna krajina je členom Európskej únie a taktiež menovej únie, druhá sa nachádza už dobré dve desaťročia za dverami únie.

Grécko je jedinou krajinou EÚ, v ktorej dominantným náboženstvom je pravoslávne náboženstvo. Týmto sa však výrazne líši od všetkých ostatných krajín únie – nazývaných aj Západom. Kolíska západnej civilizácie – civilizácia antická – sa nachádza v Grécku a zrejme z tohoto dôvodu získalo Grécko členstvo v klube Západu.

Členstvo Turecka a Grécka v západných štruktúrach bolo dôležité najmä v časoch politiky zadržiavania, ktorú Západ viedol v čase studenej vojny s blokom vedených Sovietskym zväzom. Turecko bolo veľmi rýchlo prijaté do NATO (paradoxne v ten istý deň ako jeho odveký historický nepriateľ Grécko), aby sa komunizmus nemohol tak jednoducho rozpínať. Avšak členstvo Turecka v únii je iná káva. Turecko je síce v súčasnosti oficiálne sekulárna krajina, avšak jej dominantným náboženstvom je islam. A islam ním aj navždy ostane. Je pravdepodobne iba otázkou času, kedy sa islam opäť stane aj oficiálnym zdrojom zákona v Turecku.  A mať v Európskej únii krajinu so 75 miliónmi obyvateľov patriacich k islamskej civilizácii sa zatiaľ európski politici nechystajú.

Schwarzenbergský kanálSchwarzenbergský kanál na Šumave

Napriek tomu práve Turecko je dobrým príkladom toho, že obchodné vzťahy nie vždy potrebujú aj politickú alebo ekonomickú integráciu spolu obchodujúcich krajín. V roku 2010 exportovalo Turecko do krajín EU27 takmer 50 svojej produkcie (presne 46,3%) a z krajín EU27 pochádzalo 39,6% importu (netreba zabudnúť, že Turecko je už dlhé roky v colnej únii s krajinami EÚ). Obrovský a nenásytný trh Turecka by sa mohol stať popri ázijských krajinách a Rusku skvelým odbytišťom výrobkov z únie na najbližšie roky. Ani to však Turecku nezabezpečí miestenku v orgánoch EÚ.

Pravoslávne Grécko si nikdy nerobilo starosti s dodržiavaním pravidiel stanovovaných v Bruseli. Avšak politici Nemecka a Francúzska aj naďalej odmietajú reflektovať realitu a snažia sa za akúkoľvek cenu Grécko udržať u menovej únii. Na lacné dovolenky si teda ešte budeme musieť počkať. Z dlhodobého hľadiska však ani jedna z uvedených krajín  – islamské Turecko a ani pravoslávne Grécko – nemajú miesto v zjednocujúcej sa katolíckej a protestantskej Európe.

Jozef Čentéš

 Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Jozef Čentéš
jan 142013
 

Prezident Ivan Gašparovič vie rozdávať nielen vianočné, ale aj novoročné darčeky. Jedným z jeho obľúbencov, ktorým sa darček ušiel, je Jozef Čentéš.

V citácii príspevku z 5.1.2012 si pripomeňme o koho ide a o čo v jeho kauze išlo:

Kto vie, aké novoročné želania si zaprial pri silvestrovskom polnočnom prípitku Jozef Čentéš. Ten Jozef Čentéš, ktorý bol právoplatne zvolený Národnou radou za generálneho prokurátora ešte dňa 17.6.2011. A ktorého doposiaľ prezident do zvolenej funkcie nevymenoval. Jedným z Čentéšových želaní by mohlo byť to, aby sa táto nechutná epizóda s voľbou a nevymenovaním čím skôr skončila. Nech už to dopadne tak či onak. Ďalším to, aby marec a s ním aj voľby už prišli čím skôr. Asi aj jemu je jasné, že v tvrdej a neľútostnej hre o budúcnosť generálnej prokuratúry a o jeho vymenovanie či nevymenovanie sa bude pokračovať až po nich. Mohol by si tiež priať, aby nová povolebná koalícia nedosiahla ústavnú väčšinu. A keby ju aj dosiahla, aby ju nevyužila na schválenie novej, opakovanej voľby generálneho prokurátora. A my, obyčajní občania, si zaželajme, aby v prípadnej novej voľbe zvíťazil kandidát s mravnými hodnotami siahajúcimi aspoň o malý kúsok vyššie ako len do politického a korupčného, ruka ruku myjúceho bahna. Alebo naša slovenská „výberová demokracia“, teda skutočná demokracia uplatňovaná bez výhrad len vtedy, keď sa to niekomu mocnému práve hodí do kariet, zase raz zvíťazí?

Tak – zopakovanie textu spred roka by sme mali za sebou.

Napriek novoročným želaniam demokraticky zmýšľajúcich občanov či už zo začiatku roka 2012 alebo zo začiatku roka 2013 sa zázrak nekonal. Mnohé naznačil Ústavný súd, mnohé sme si mohli odmyslieť.

O osude J. Čentéša bolo rozhodnuté už dávno. A rozhodnutie nepadlo tam, kde malo, resp. sa nezainteresovanému divákovi javí, že padlo. Na tom, aby sa na prokuratúru nedostala nová metla, malo záujem veľmi mnoho vplyvných ľudí. Problém bol len v tom, ako ho aspoň zdanlivo legálne z funkcie, na ktorú drzo siahal, vypoklonkovať.

Podarilo sa. Občania zabudnite. A je naozaj jedno, či niekedy akýkoľvek súd (slovenský alebo medzinárodný) skonštatuje, že ústavné práva pána Čentéša boli porušené. Oneskorená spravodlivosť totiž nie je spravodlivosť.

Citadela (Hue, Vietnam)

Vo vnútri Citadely (Hue, Vietnam)

 Older Entries  Newer Entries