Peter Rudzan

Venezuela – Grand Finale

Geopolitika, Južná Amerika Komentáre vypnuté

jan 252019

Venezuela je krajina v Južnej Amerike, ktorá má zhruba 30 miliónov obyvateľov. Nebola by ničím zaujímavá, možno ešte tak plážami, nebyť jedného kľúčového faktoru. Má najväčšie potvrdené zásoby ropy na svete. Väčšie dokonca ako Saudská Arábia.

Keďže fungovanie ani jednej vyspelej ekonomiky si už dávno nie je možné predstaviť bez lacnej energie, rozhodujúce geopolitické strety sa odohrávajú v oblastiach, ktoré sú bohaté na fosílne palivá, a špeciálne na ropu.

Preto po exporte demokracie na Blízky Východ a sever Afriky sa stala Venezuela tou krajinou, ktorá sa teraz môže tešiť na balík plný demokracie.

Ropu však okrem USA v súčasnosti najviac potrebuje Čína. Áno, tá Čína, ktorá už preinvestovala vo Venezuela miliardy dolárov, aby si zabezpečila prístup k nerastnému bohatstvu krajiny. Áno, tá Čína, ktorá už poslala do Venezuely nejakých 400 tisíc Číňanov, aby tam pracovali či podnikali.

Venezuelské ropné polia už boli kedysi pod patronátom amerických korporácii, avšak po nástupe Huga Cháveza k moci sa produkcia dostala pod kontrolu štátu. Vďaka tomu sa podarilo Chávezovi dlhé roky snívať svoj sen o zavedení socializmu v krajine.

Avšak Chávez a zdá sa že najmä jeho nástupca Nicolás Maduro podcenili silu USA a veľkosť tlaku, ktorý vedia vyvinúť. Keď sa Venezuela začala postupne ponárať do biedy, uzatvoril Maduro alianciu s Čínou a Ruskom. Krajinami, ktoré ako jediné by mu mohli pomôcť udržať sa pri moci.

Samozrejme aj dvojblok Čína-Rusko hrá na geopolitickej šachovnici predovšetkým o svoje ciele. Čína si nemôže dovoliť riskovať, že USA v boji o budúceho hegemóna by mohli ohroziť jej hospodárstvo obyčajnou blokádou dodávok tekutého zlata a preto sa bude pochopiteľne brániť. A jednou z dobrých obrán je partnerstvo s Venezuelou.

Venezuela sa nachádza v Amerike. A to je svojim spôsobom už za plotom USA. A tam sa USA v žiadnom prípade nebudú chcieť vzdať svojej vízie svetového policajta a univerzálneho exportéra demokracie. Maduro by sa mal mať veľmi na pozore. Inak dopadne ako Saddam Hussein či Muammar Kaddáfí.

Xi Jinping – Zmena

Citáty, Ekonomika Komentáre vypnuté

jan 132017

Svet smeruje k radikálnej zmene. Vidíme, že Európska únia postupne upadá, ekonomika Spojených štátov krachuje a to nakoniec bude viesť k novému usporiadaniu sveta. Do 10-tich rokov môžeme očakávať nové usporiadanie sveta, v ktorom hlavnú úlohu bude zohrávať aliancia Čína – Rusko.

Xi Jinping (Si Ťin-pching), prezident Číny od roku 2013

Indický experiment

India Komentáre vypnuté

dec 012016

V Európe sa nájde len málo informácií o experimente, ktorý práve prebieha v Indii. Indická vláda rozhodla o reforme, po ktorej by chcela mať svojich občanov poriadne pod kontrolou. Chce ich totiž nasmerovať k bezhotovostnej ekonomike.

Pravdepodobne malé (možno aj nakoniec to bude veľké) zatemnenie mysle museli mať vo vláde, keď rozhodli o tom, že v Indii – štáte, ktorý má už dávno prvú miliardu obyvateľov za sebou a pekne krásne naďalej zvyšuje počet svojich obyvateľov – zruší dve najväčšie bankovky, ktoré boli v obehu.

8. novembra 2016 vystúpil premiér vo večernom vysielaní a túto radostnú správu oznámil svojim voličom. Pre istotu 9. novembra banky ostali zatvorené a Silvester je posledný deň, kedy je možné staré bankovky vymeniť za zápis v počítačovom systéme niektorej z bánk pôsobiacich v Indii.

Zrušené boli bankovky v hodnote 500 a 1000 indických rupií, čo je v prepočte (veľmi) približne 7€ a 15€.

Oficiálnym dôvodom na tento krok bolo potlačenie čiernej ekonomiky a zvýšenie počtu daňových poplatníkov. V krajine, kde podľa odhadov 98% obyvateľov používa výhradne hotovostné operácie, ide o bezprecedentný krok, ktorý spôsobil obrovský šok v krajine.

Samozrejme ako to už v takýchto prípadoch býva, to zďaleka nie je všetko. Vláda stanovila strop na vklad hotovosti na vlastný účet. Strop tak nízky, že aj drobní pouliční predavači, ktorí držali celoživotné úspory v hotovosti, potrebujú pomoc celej rodiny (častokrát ani to nepostačuje), aby mohli svoje peniaze priniesť do banky.

Vláda pri svojom zatemnení mysle ani na chvíľu nepomyslela na stovky miliónov farmárov, ktorí odjakživa obchodovali výlučne v hotovosti. V ich prípade došlo po vlne protestov k istému uvoľneniu reštrikcií. Inak by sa ekonomika Indie nielen zadrhla (ako je tomu teraz), ale istotne celkom zastavila.

Vyvstala tiež otázka, čo s tými desiatkami miliónov obyvateľov, ktorí nemajú žiadny identifikačný preukaz. Ako tí majú prísť do banky a založiť si účet?

Na svojom stanovisku, že všetky bankovky, ktoré sa neobjavia v bankách do konca roku, sa stávajú bezcennými papierikmi, však premiér Módí trvá.

Objavujú sa (zatiaľ nepotvrdené) informácie, že vláda nakoniec umožní vložiť akúkoľvek čiastku na účet. Stanoví však hranicu, nad ktorou prejdú vklady zdanením. Šepká sa až o dani vo výške 60%. Či vláda bude mať až takúto odvahu, či lepšie povedané drzosť, ukáže až čas. V každom prípade je jasné, že jedným z hlavných motívov peňažnej reformy bolo znehodnotenie veľkej časti obeživa a tým nepriamo k výraznému zníženiu štátneho dlhu.

Voľby v roku 2014 vyhral Módí s obrovskou prevahou. Tie ďalšie, naplánované na rok 2018, však už bude vyhrávať len s veľkými ťažkosťami. Skôr to vyzerá na to, že si už môže po skončení súčasného mandátu plánovať pokojný život v kruhu rodiny. A to aj napriek tomu, že voliči majú väčšinou neobvykle krátku pamäť.

Obrovská vlna sa valí. Kto ju zastaví? Vládnuce elity to nebudú.

Európa, Geopolitika Komentáre vypnuté

okt 192015

Agentúrna správa z dnešného dňa: Doposiaľ sa podarilo presunúť v rámci Európskej únie 19, slovom devätnásť, utečencov. Že by to bol práve dôvod na oslavu, to teda nie. Keď si predstavíme tie tisícky imigrantov, ktoré nezadržateľne prekračujú hranice, tak je naivné veriť, že je možné ich niekam prerozdeliť, zastrčiť či odpratať tak, aby obyčajní Nemci nevedeli, nepočuli a nefinancovali.

Je jasné, že Nemecko bude chcieť kašu, ktorú si navarilo, naservírovať iným. A pokiaľ možno ešte za horúca. Je možné, že použije aj netradičné riešenia, aby to dosiahlo. Ani len základná podmienka však zatiaľ nie je splnená. Aby imigrantov mohli „prerozdeľovať“, musia dostávať vo všetkých krajinách rovnaké dávky a mať porovnateľné privilégiá (povinnosti?) v každej z krajín. A to sa dá dosiahnuť iba dvoma cestami: buď sa dávky v štedrých, teda bohatých krajinách primerane znížia alebo sa v tých chudobnejších, stojacich kdesi na okraji EÚ, zvýšia. Možná je samozrejme i kombinácia týchto dvoch ciest. Čím viac sa však v chudobnejších krajinách zvýšia, tým vyšší tlak to vyvolá na mzdy v týchto krajinách a o to nižšie marže a zisky budú generovať západné firmy opierajúce sa o pracovnú silu z týchto krajín. Slovensko je typický príklad.

V každom prípade prerozdeľovanie utečencov nerieši to, že ich počet sa v Európe nezadržateľne zvyšuje. V priemere denne o niekoľko tisíc. A tieto počty sa nemenia ani v dni, kedy o situácii na hraničných priechodoch neinformujú médiá, ktoré usúdili, že diváci pohodlne usadení v kreslách, sú už utečeneckou krízou znudení.

Deň ku dňu, mesiac k mesiacu, rok k roku a už imigrantov definitívne a navždy sa usadzujúcich v Európe nebudeme počítať na státisíce, ale na milióny. A potom na desiatky miliónov. Samozrejme – ak Nemci vôbec dovolia tieto čísla zverejňovať.

Celkom zaujímavo sa vyvíja aj konkurz na záhradníka, ktorý bude strážiť plot Európskej únie. V čejsi hlavičke sa zrodil nápad, že najlepším záhradníkom by bol cap. Teda Turecko. Je možné, že niekto naozaj verí tomu, že Turecko postaví účinnú hrádzu vlne imigrantov, ktorá sa valí a valí a valí? Alebo je skôr záujmom vládnucich elít rozriediť obyvateľstvo v jednotlivých štátoch únie tak, aby sa národné záujmy stratili v prepadlisku dejín? Odpoveď, samozrejme nepriamu, sa dozvieme už v najbližších mesiacoch.

22 tisíc pracovných miest: Zoznámte sa s mágmi z Národnej banky

Financie, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

apr 102015

Na konci marca, teda presne vtedy, keď si firmy po prvýkrát vychutnali platenie daňových licencií, verejnosť bola oboznámená s predpoveďou tvorby nových pracovných miest na rok 2015:

Pozitívny vývoj nastáva aj v oblasti zamestnanosti. „Tento rok pribudne 22 tisíc pracovných miest, reálne vo februári vzniklo 6000 pracovných miest, trend je veľmi pozitívny,“ informoval Róbert Fico. Prognóza predpokladá, že nezamestnanosť na Slovensku v roku 2015 klesne na 12% a pokles bude pokračovať aj v rokoch 2016 a 2017. „Vracia sa ochota zamestnávateľov zamestnávať ľudí a potvrdzuje sa to, že ľudia sa nebudú musieť obávať o svoju prácu a budú ju oveľa jednoduchšie nachádzať,“ povedal minister financií. Cieľ vlády bol dosiahnuť nezamestnanosť na úrovni priemeru krajín eurozóny. „Tento cieľ vnímame ako veľmi reálny,“ potvrdil premiér.

Vláda pri svojom odhade vychádzala z optimistickej prognózy analytikov z NBS. Tí odhadujú, že HDP tento rok narastie o 3,2% a budúci dokonca o 4%. Ostáva záhadou, odkiaľ čerpali pracovníci NBS údaje do svojich tabuliek. Žeby v Bulharsku? To je známe tým, že do prognóz väčšiny provládnych ekonómov dodáva svoje konštanty. Tieto sú jeho najväčším exportným artiklom a odberateľmi sú také stálice ako Medzinárodný menový fond čo Európska centrálna banka…

Keďže mágovia z NBS vedia, akú pesničku majú spievať, marketingovo podkutý premiér neváhal a oznámil nám, že bude vytvárať nové pracovné miesta. A keďže premiér je šéf vlády, a teda šéf všetkých úradníkov a štátom platených zamestnancov, dozvedeli sme sa takto, koľko v tomto segmente pribudne nových zamestnancov. Veď vieme pochopiť, že nikde inde (teda ani v súkromnom sektore) ani vláda zamestnanosť reálne zvýšiť nedokáže. Skutočne zvýšiť zamestnanosť. Lebo zvyšovanie zamestnanosti dotáciou vybraných podnikateľov a firiem teda za vytváranie pracovných miest rozhodne považovať nemožno. To tie peniaze rovno môže vláda poslať tým šťastlivcom – akože zamestnancom, ktorí majú vytvorené pracovné miesto, a ešte aj ostane v štátnej kase dosť na iné, užitočnejšie veci.

Takže si zrekapitulujme. 22 tisíc pracovných miest určite pribudne. Kde? Napríklad na školách. Každá predsa potrebuje IT techniku na údržbu počítačov. Ďalej budeme priebežne zvyšovať počet asistentov, ktorí budú pomáhať deťom pri dosahovaní priemerných, častejšie však podpriemerných, školských výsledkov. Nepochybne sa podarí zamestnať ďalších ľudí na úradoch, ktoré budú kontrolovať úrady, ktoré majú na starosti kontrolu úradov. A tak podobne. Zdravotníctvo určite nevynecháme. Peňazí v ňom síce ostáva stále menej a menej, ale zopár ľudí ešte pohltí. Nemalú pomoc môžeme očakávať aj od našich zrúcanín z 13. storočia. Na opravu bývalých hradov, kedysi hrdých dominánt našich kopcov, môžeme nasadiť desiatky, možno i stovky pracovníkov.

Krásna Hôrka tesne potom, ako poskytla strechu na zvýšenie teploty svojho okolia

No a samozrejme – na zvyšujúcu sa zamestnanosť je naviazaný rast platov. Štátom priamo či nepriamo platení zamestnanci sa majú na čo tešiť:

Zo mzdy si budeme môcť kúpiť viac. „V roku 2015 očakávame rast reálnych miezd o 2,7%,“ povedal predseda vlády. Reálny nárast príjmov by mal tiež pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Veď samozrejme. Ako inak? Voľby sú tu predsa už o rok.

Európa pod ligotavým povrchom. Neveselý to pohľad.

Európa, Európa, Geopolitika, Politika Komentáre vypnuté

jan 202015

Zrejme už istú dobu narastá počet tých, ktorí neveria všetkému, čo si pozrú alebo prečítajú v mainstreamových médiách. Médiá s najväčším dosahom na populáciu sú už dávno vlastnené tými, ktorí sa snažia vytvárať obraz skutočnosti podľa vlastných predstáv a preto obsah ich spravodajstva či komentárov má na tých rozhodujúcich miestach málo styčných bodov s realitou. Vykresľovanie ligotavého pozlátka sa stalo dennou rutinou zamestnancov týchto televízií a časopisov (dennú tlač nevynímajúc).

Na manipuláciu s číslami, ktoré majú vyvolávať predstavu o skvelom ekonomickom vývoji sme si už zvykli. Bez ohľadu na to, ako to naozaj vyzerá za našimi oknami, na farebnej obrazovke v našich obývačkách nám svieti graf o náraste HDP, o náraste pracovných miest, o zvyšovaní miezd, sociálnych dávok, o zvyšovaní predaja automobilov a o zvyšujúcich sa objednávkach v priemysle. A hneď vedľa nich sa zobrazujú grafy o poklese (evidovanej – ach aká to inovácia v prekrúcaní faktov) nezamestnanosti ako aj o poklese cien, ktorý vraj absolútne neprospieva ekonomike. Čo na tom, že práve sme sa vrátili z úradu práce a cestou sme si nakúpili v obchode síce za rovnakú sumu ako minulý mesiac, ale potraviny sú akosi menšie a ľahšie. Zrejme nám menší príjem kalórií má pomôcť udržiavať sa v dobrej kondícii, aby sme nezaťažovali zdravotníctvo, ktorého zadlžovanie nie a nie zastaviť.

Ako politici a vládnuca klika chcela, aby vyzerala ich solidarita s obyčajnými občanmi, sme sa dozvedeli so starostlivo nasnímaných a vybratých záberov zo stretnutia hláv štátov v Paríži, ktoré získalo názov prejav solidarity s Charlie Hebdo. Lídri na čele veľkého davu. Lídri, ktorí sú v správnom čase na správnom mieste a zakročia v prospech svojich občanov. Takže na povrchu je všetko tak, ako má byť.

Zdroj: PHILIPPE WOJAZER (strangesounds.org)

A takto vyzerá, keď sa nájde na blízku niekto, kto strhne starostlivo poukladané a naaranžované pozlátko a umožní nám nazrieť do vnútorností molocha s menom Európska únia. Lídri, ktorí videli tú skutočnú manifestáciu v Paríži iba ako ostatní – v televízii. Po fotení za prítomnosti bdelého oka ochranky a polície šup na dobrý obed a potom už naspäť za dobrými obchodmi… Aj takto sa tvorí nová realita, ktorá so skutočnou realitou nemá nič spoločné.

Zdroj: zerohedge.com

Skutočnosť v ktorej žijeme, je riadená tak, aby status quo ešte nejakú dobu vydržal. Nikomu sa nechce z konára dole, tobôž nie súčasným mocipánom. Preto to udržiavanie krásnej, hladkej, mladej tváre bude pokračovať. Ale proces, ktorý prebieha vo vnútri už prekročil kritickú hranicu a nie je možné ho zastaviť. Je to proces hnilobný a preto silne zapáchajúci.

Platí u politikov vládnucich dnešnému svetu „Som Charlie Hebdo“ len vtedy, keď to vyhovuje im a ich sebeckým plánom?

Syriza a Grexit

Grécko Komentáre vypnuté

jan 062015

Už o pár dní sa budú v Grécku konať parlamentné voľby. Veľký presun na pravicovej strane, ktorý je spôsobený tlakom volebných preferencií a neschopnosťou potlačiť svoje ego (ach, aké podobné slovenským reáliám) dáva ešte akú takú nádej, že komunisti so Syrize pod vedením Alexisa Tsiprasa v parlamentných voľbách nezvíťazia, alebo zvíťazia iba tak, že nebudú schopní presadiť svoje trúfalé plány.

Medzi ich hlavné povolebné plány patrí ukončenie šetrenia a znižovania stavu zamestnancov (a ich platov) vo verejnom sektore. Tvorba pracovných miest (ako i zastavenie ich neznižovania) je v skutočnosti možná len vo verejnom sektore. To Gréci pochopili už pred rokmi. Krajiny, ktoré sú v eurozóne kratšie, ako napríklad Slovensko, toto pochopia už v krátkom čase.

Ďalšou požiadavkou Syrize je výrazné škrtnutie gréckych dlhov. Ich výška už siaha do astronomických stoviek miliárd eur. Aj únijným hlavám po(na)mazaným je jasné, že krajina s desiatimi miliónmi obyvateľov, so zopár nádhernými ostrovmi a s trochou olivových plantáží nemá nikde, nikdy šancu čo i len začať splácať istinu so svojich astronomických dlhov. A preto odpísanie dlhov spolu s menovou reformou je pre krajinu najrýchlejšie a relatívne bezbolestné riešenie (veď veriteľom tie peniaze aj tak natlačí ECB, takže oni o nič neprídu).

Grécko nemá inú šancu stabilizovať svoju krajinu ako devalvovať svoju národnú menu. A to priebežne. Tak, ako to robilo už tisícky rokov pre výmyslom zvaným euro. A keď budú mať grécki politici v rukách tento nástroj, môžu začať aké také reformy trhu práce, poľnohospodárstva a cestovného ruchu. A pomaly získavať dôveru a nové financie zvonku.

Michaef Fuchse, poradca hlavnej vládkyne Európskej únie Angely Merkelovej, sa na margo rizika, že v Grécku voľby nedopadnú podľa želania Nemecka, vyjadril, že Grécko už nie systémovo nevyhnutné pre ďalšiu existenciu eura. Čo v preklade znamená, že proces presunu všetkých dlhov z nemeckých a francúzskych bán do Európskej centrálnej banky bol úspešne zavŕšený. Na svoje peniaze si tak už prišli bankári a s polu s nimi aj akcionári bánk. A na straty sa môžu už teraz tešiť ostatní občania Európskej únie.

Atény

Každému bolo už pred rokmi jasné, že scenáre opustenia eurozóny sú už dávno spracované. A ich realizácia už nie je neprestaviteľná ani pre nemeckú vládu (áno, až teraz, keď vládcovia EÚ lížu smotanu a nie rany zo svojich nenávratných investícií).

Samozrejme, všetci, ktorí veria vo svoju neomylnosť pri násilnom budovaní zoskupenia s honosným názvom Európska únia, sa budú do poslednej chvíle presviedčať, že grécki komunisti so svojimi plánmi nevyhrajú a ak ak náhodou áno, tak od nich následne upustia za primerané všimné.

Ale to, že projekt rozširovania eura medzi navzájom nekonzistentné krajiny je neudržateľný, sa už poprieť bude dať len veľmi ťažko.

Na záver by bolo ešte dobré pripomenúť, že podobným procesom nominálneho zníženia dlhu prešlo i samo Nemecko v roku 1953, keď došlo s odpusteniu nesplatiteľných dlhov zo strany USA. Vtedy sa Nemecko prvý krát poriadne nadýchlo a od tohoto okamihu už sa nezastavilo na svojej ceste za pohltením Európy. Ale to už je iný príbeh.

Tomáš Baťa – Život

Citáty Komentáre vypnuté

dec 152014

Tomáš Baťa, (1876 – 1932), podnikateľ

„Náš život je jediným predmetom na tomto svete, ktorý nemôžeme považovať za svoje súkromné vlastníctvo, pretože sme ničím neprispeli k jeho vzniku. Bol nám len prepožičaný s povinnosťou odovzdať ho potomstvu rozmnožený a zdokonalený. Tvorba a zhodnocovanie vlastného života je povinnosťou i privilégiom: zo svojich nám prepožičaných darov skladáme účty vrstovníkom i ďalším generáciám.

Kríž

Ďakujeme za divadelné predstavenie. Právom si zaslúži standing ovation.

Financie, Podnikanie, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

nov 092014

Tak nám teda odstúpila ministerka zdravotníctva. Ukážkovo rýchlo ako sa na vzornú demokratickú krajinu patrí. A nielen ona, aby toho nebolo málo, pridala sa k nej i podpredsedníčka parlamentu a zopár nižších šarží na rentiérskych stoličkách. Ale nemohli by sme byť na Slovensku, aby sme tomu všetkému len tak ľahko uverili.

Pripomeňme si, že za pád ministerky môže odhalenie, na ktorom sa veľkou mierou spolupodielal denník SME. Áno, ten denník SME, ktorého spoluvlastníkom sa za čiastočne dramatických okolností stala skupina PENTA. Teda tá istá skupina (nie hudobná, ale finančná), pre ktorú roky verne a zrejme sledujúc jej kariérny postup veľmi dobre, pracovala pani Zvolenská. Teraz je už teda jasnejšie, prečo tá kúpa podielu v najuznávanejšom a najkritickejšom denníku, keďže už v prvom kole vypadli dôvody finančné a teda tvorba zisku. Teda toho zisku, ktorý je s istotou pri rozhodovaní o realizácii obchodov vždy a len a len vždy na prvom mieste. Dôvodom kúpy je teda zrejme to, aby sa špina v politike a v štátom riadených organizáciách a firmách rýchlejšie dostala na povrch a odhalila, jednoducho aby dobro zvíťazilo nad zlom ako je to iba v rozprávkach a aby dvojhlavú dračicu zoťal statočný, nikým neohroziteľný premiér.

Takže zhrnuté a podčiarknuté – príkladné verejné obstarávanie, ktoré sa papierovo pravdepodobne v ničom nelíši od stoviek iných obstarávaní, pri ktorých nebol porušený žiadny zákon, zapôsobilo pred komunálnymi voľbami presne tak ako to marketingový poradcovia naplánovali: premiér si pripísal nezanedbateľné množstvo kladných bodov vo svojom ťažkom boji s korupciou.

Ozaj, skutočne je to pád ministerky, ktorý sa nečakal, alebo len dopredu dohodnutá výmena ministra s divadelným predstavením s dramatickými vložkami pre občanov – voličov? Smer by si rád podržal kreslo primátora v Košiciach, ale rozhodne to nebude ľahké ani s kampaňou, v ktorej sa pán Raši div že nie dištancuje od Smeru. Možno preto to rýchle vymenovanie nového ministra. Ale vlastne to je všetko jedno. Kdesi v hustnúcej hmle ze divadelnými figúrkami sa nám vyškierajú do očí tí, ktorí skutočne riadia slovenské zdravotníctvo.

Je nepochybné, že v doterajšej histórii Slovenska je súčasný marketingový tím kresliaci auru okolo premiéra ten najschopnejší. Klobúk dole. O to viac sa tisne na pery otázka, prečo máme za prezidenta práve pána Kisku a nie niekoho úplne iného…

Spiaca mačka kdesi v Aténach

Slovensko cez palubu

Európa, Financie, Geopolitika, Krajiny, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

okt 262014

V ére, ktorá nasledovala po období tvorby „kapitálotvornej vrstvy“ na Slovensku, ktorá, mimochodom, bola úspešná až priveľmi, nastúpila počas vlády M. Dzurindu éra predaja kľúčového majetku krajiny do rúk západných vlastníkov, často len naoko súkromných, keďže zase ich vlastníkmi bola neraz vláda príslušnej krajiny, z ktorej investor pochádzal. Ale to nie je teraz podstatné.

To najdôležitejšie posolstvo – posolstvo o tom, že chceme patriť na Západ a Západ na oplátku skonsoliduje naše firmy a vezme si za to primeraný podiel na zisku, tým bolo naplnené. Veľké korporácie i menšie firmičky si kúpili od prvoprivatizérov, vybraných vládami V. Mečiara, ako aj nemalé zvyšky od pravicových vlád ideologicky vedených Miklošom a Dzurindom, všetko cenné, čo bolo v tom čase na malom Slovensku k dispozícii.

Za to, a potom aj za lacnú pracovnú silu do montážnych dielní, sme mohli začať nielen platiť eurom ale aj plakať nad rozliatym mliekom celosvetovej hospodárskej krízy, ktorá tak krásne začala v predvečer prijatia eura u nás.

Avšak doba, kedy vlastníctvo našich veľkých firiem a aspoň trochu nezávislých médií, ktoré si dovolili byť kritické k vláde či finančným skupinám s vládou spriaznenými (rovnako tak i k excesom, ktoré robili menšie ryby s nemenšími peniazmi na regionálnej úrovni), sa práve skončila. Akúsi záverečnú bodku, po ktorej bude vhodné už len zatiahnuť oponu, urobil predaj Petit Pressu a s ním i mienkotvorného denníka SME. Nemá zmysel opisovať nedávny predaj novín a časopisov sústredených okolo občas až smelo hryzúceho týždenníka PLUS 7 DNÍ. Mnohí už za tých pár mesiacov, ktoré ubehli od úteku Francúzov a Nemcov z SPP, zabudli, že chvíľu za nás dodávky plynu z Ruska nechodil vyjednávať predseda vlády so zástupcami „“kapitálotvornej vrstvy“ zrodenej v divokej privatizácii temných 90. rokov.

Všetky vyššie spomenuté udalosti sú sprievodnými znakmi sťahovania sa Západu zo Slovenska. Toho Západu, ktorý zistil, že má dosť svojich starostí a Slovensko vlastne ani nepotrebuje. Vyžmýkal ho už viac než citrón a zo skaly voda nepotečie. ENEL by na túto tému mohol rozprávať tisíc a jednu noc…

Slovensko, hodené cez palubu, si snáď zachová ešte istú dobu príslušnosť k západnej civilizácii. Ale nebude to jednoduché. Okrem histórie (väčšinu modernej histórie bolo územie, ktoré dnes pokrýva Slovensko, súčasťou západných ríš, kráľovstiev a cisárstiev) a náboženstva (pravoslávne kresťanstvo začína až tesne za našim plotom) hrá momentálne všetko proti nemu.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Older Entries