Stredná Amerika – Peter Rudzan

Ženy a muži v Mayskej kultúre

Cestovanie, Stredná Amerika Komentáre vypnuté

nov 152012

Okolo roku 900 n.l. dosiahla Mayská civilizácia svoj vrchol a až do roku 1200 n.l. postupne upadala. Ako každá z civilizácií mala svoje rituály, tradície i bohov. Pozrime sa bližšie, ako sa u Mayov vyvinuli rodové tradície, aké bol vzťahy medzi ženami a mužmi.

Mayovia mali všeobecnú rodovú sústavu. Za príbuznú sa pokladala len tá skupina Mayov, ktorá mala po otcovi zdedené meno; teda rovnaké. Medzi príbuznými po otcovi sa sobáše nepovoľovali. Medzi príbuznými po matke sa však sobáše povoľovali.

Syn si teda mohol vziať za ženu vlastnú sestru v prípade, ak mala iného otca.

V Mayskej kultúre existovala polygamia, hoci hlavná žena mala omnoho väčšie práva ako tzv. vedľajšie ženy. Dvojženstvo, teda manželstvo s dvoma rovnocennými ženami, sa trestalo vyhostením z rodiny.

Prostitúcia bola veľmi rozsiahla. Dievčatá bývali vo vlastných domoch, kde ich mohol navštíviť ktorýkoľvek muž. Najsevernejšia odnož Mayov – Huaxtékovia – mali povesť pohlavne veľmi živého národa. Zbožňovali bohyňu rozkoše Tlacolteotl, ale nespovedali sa jej zo svojho smilstva, keďže ho nepokladali za hriech.

Za ranného obdobia Mayov existovalo tzv. služobné manželstvo. Mládenec najskôr musel svokrovi slúžiť 5 rokov. Keď sa zdráhal, alebo dobu nedodržal, mohla mu rodina manželku odňať.

Ak žena nevedela svojmu mužovi porodiť dieťa, mohol ju bez akýchkoľvek obmedzení predať.

Dievčatko – potomok slávnych Mayov

Manželstvo u Mayov malo charakter manželstva kúpou. V tomto sa Mayovia nelíšili od mnohých iných civilizácií. Kúpna cena bola splácaná vo forme darov

Cudzoložstvo sa u Mayov trestalo smrťou v takom prípade, ak sa ženatý muž stýkal s vydatou ženou. Manžel však mal právo odpustiť milencovi svojej ženy a potom sa milencovi a ani manželke nič nestalo.

Napriek tomu, že do Mayskej kultúry zahŕňame aj obyvateľov Guatemaly alebo Salvadoru, v týchto oblastiach sa zvyky odlišovali od Mayov v oblasti nachádzajúcej sa na polostrove Yucatán. Ich zvyky boli viac podobné obyvateľom súčasného Mexika.

Napríklad v Guatemale sa polygamia postupne zmenila na monogamiu (teda muž sa už ženil iba s jednou ženou) tým spôsobom, že vedľajšie ženy boli považované viac za otrokyne a teda za obyčajné súložnice tak sa s nimi aj zachádzalo. Kupovali a predávali sa často; slúžili aj ako obľúbené dary.

Žena so slávnymi mayskými predkami

Ríša Mayov – Xunantunich v Belize

Belize, Cestovanie, Stredná Amerika Komentáre vypnuté

jún 082012

Okolo roku 900 n.l. dosiahla Mayská civilizácia svoj vrchol a až do roku 1200 n.l. postupne upadala. Oblasť, ktorú si Mayská civilizácia vybrala pre svoj život a existenciu, nazývame dnes poetickým názvom Ríša Mayov. Ríša Mayov sa tiahne cez južné Mexiko, Belize, Salvádor, Honduras a Guatemalu.

Cez zelené kryštalické vody rieky Mopan v štáte Belize sa návštevník dostane k najväčšiemu ceremoniálnemu centrum Ríše Mayov. Necelý jeden kilometer severne od dedinky Benque Viejo sa nachádzajú ruiny, ktoré nemožno pri návšteve obísť – Xunantunich.

Ríša Mayov - Mayská civilizácia v Strednej Amerike

Zrúcaniny kedysi slávneho centra mayskej kultúry Xunantunich sú dostupné pešo od rieky Mopan alebo osobnou dopravou (v takomto prípade si prívozom cez rieku treba previezť bicykel či automobil). Cesta k ruinám sa od rieky pozvoľna dvíha a preto sa väčšina návštevníkov zapotí skôr, než príde do prekrásneho areálu dýchajúceho slávnou históriou.

Poloha chrámov na vrchole kopca poskytuje z ich vrcholov veľmi krásny panoramatický výhľad do okolia. Archeologické nálezisko Xunantunich sa skladá z troch na slávnosti využívaných námestí, kamenných pyramíd a palácov. Najväčší palác (ako jediný) ešte zdobia vlysy a masky z klasického obdobia Mayov.

Xunantunich - archeologická lokalita v Belize (Ríša Mayov)

Xunantunich je najstarším archeologickým náleziskom v Belize. Prístup do rezervácie je na základe nariadenia vlády možný výlučne so sprievodcom.

Xunantunich bolo hlavné ceremoniálne centrum počas klasického obdobia existencie Mayskej civilizácie. Pozostáva zo šiestich hlavných chrámov, ktoré sú obklopené viac ako 25 viac či menej zničenými chrámami a palácmi.

Najvýznamnejšia stavba v Xunantunich sa nachádza na južnom konci areálu. Je to pyramída s názvom „El Castillo“ (v preklade – Hrad). „El Castillo“ sa týči do výšky asi 40 metrov nad hlavným námestím.

Xunantunich - ruiny starobylých Mayských chrámov a pyramíd (Belize)

„El Castillo“, ktorý bol už viackrát detailne preskúmaný, bol najvyšším známym kamenným chrámom a najvyššou stavbou postavenou ľudskou rukou v celom Belize až do objavenia ďalšej veľmi známej archeologickej oblasti v Belize – Caracol.

Z dôvodu rozľahlosti a zároveň odľahlosti komplexu práce na objavovaní nových chrámov či iných artefaktov pokračujú veľmi pomaly. Aj v súčasnosti prebiehajú v Xunantunich (a nielen tu) archeologické práce pod vedením doktora Richarda Leventhala. Hlavným cieľom jeho výskumu je lepšie pochopiť históriu Mayskej civilizácie ako aj významného strediska Ríše Mayov – Xunantunich.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“12″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Xunantunich, Belize{}mountains.png{}Maya World – Xunantunich in Belize“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Dávny svet Mayov v Strednej Amerike

Cestovanie, Stredná Amerika Komentáre vypnuté

apr 252012

Zhruba pred troma (ale možno aj viac) tisíc rokmi sa kočovné kmene zo Severnej Ameriky začali usadzovať v hlbokých pralesoch Strednej Ameriky. Tieto kočovné kmene tak stáli pri vzniku jednej z najsofistikovanejších starovekých civilizácií na americkom kontinente. Hustá džungľa Strednej Ameriky tak poskytla domov civilizácii, ktorej korene, spôsob života i zánik s veľkým záujmom skúmajú vedci dodnes.

No parking

Oblasť, ktorú si budúca civilizácia vybrala pre život, nazývame dnes Ríša Mayov. Ríša Mayov sa tiahne cez južné Mexiko, Belize, Salvádor, Honduras a Guatemalu. Oblasť, v ktorej žili Mayovia sa tiahne cez rôznorodé prostredie. Ľudia dokázali žiť na vyprahnutej pôde polostrova Yucatán, v nepreniknuteľnej, vlhkej džungli i v horských oblastiach plných sopiek a kráterov sopečných jazier.

Do južného pobrežia ríše búšili mohutné vody Tichého oceánu. Východné brehy sa kamarátili s príjemnými vodami Karibského mora. Celé východné pobrežie je posypané krásnym, jemným bielym pieskom a tak na ňom vznikli nádherné piesočnaté pláže.

Tikal, Copán, Chichén Itzá, Uxmal a Palengue. Je to len zopár z množstva čarovných miest Ríše Mayov. Týmto miestam dominujú krásne chrámové pyramídy postavené v džungli. Šťastnejší cestovatelia sa tu stretnú s tukanmi (nazývanými aj lietajúce banány), papagájmi, pavúkmi a opicami (hlavne s vrešťanmi).

Vrešťan v lesoch Strednej Ameriky

Mestá Ríše Mayov boli doposiaľ záhadne opustené pred asi 1000 rokmi. Okolo roku 900 n.l. dosiahla civilizácia svoj vrchol a až do roku 1200 n.l. postupne upadala. Ale región, v ktorom vo svojej dobe rozkvitala Ríša Mayov, nebol nikdy úplne vyľudnený. V regióne v súčasnosti žije asi 8 miliónov Mayov (okolo 6 miliónov z nich žije v Guatemale, 2 milióny v Mexiku a ostalo ešte niekoľko malých komunít v Belize a v Hondurase).

Xunantunich - archeologická lokalita v Belize (Ríša Mayov)

Pre moderných Mayov je španielčina druhým jazykom. Mayovia sú tradične katolíci. Ich katolícka viera je silno popretkávaná s ich tradičnými náboženskými zvykmi. Niektoré malé obce a usadlosti sa i naďalej riadia 260-dňovým starobylým kalendárom, ktorý nazývame Tzolk’inov kalendár.

Tzolk’inov kalendár kombinuje cyklus dvadsiatich dní (každý deň má svoj vlastný znak) s cyklom trinástich čísel, čosi ako dnes mesiace (trecena). Takýmto spôsobom vzniká pre rok 260 unikátnych dní (20 × 13 = 260). Každý deň podľa gregoriánskeho kalendára (teda nami používaného) je možné takto previezť na deň podľa mayského kalendára. Napríklad deň 12.12.2012 (teda 21. december 2012), sa zapisuje ako 13.0.0.0.0 podľa mayského kalendára.

Mayská civilizácia bola známa v rozsiahlom používaní matematiky (Mayovia dokonca zaviedli číslo 0 – nula; dovtedy neznámu vec), astronómie a písania.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“3″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Guatemala{}riparianhabitat.png{}Central America“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]