Dávny svet Mayov v Strednej Amerike

 Cestovanie, Stredná Amerika  Komentáre vypnuté na Dávny svet Mayov v Strednej Amerike
apr 252012
 

Zhruba pred troma (ale možno aj viac) tisíc rokmi sa kočovné kmene zo Severnej Ameriky začali usadzovať v hlbokých pralesoch Strednej Ameriky. Tieto kočovné kmene tak stáli pri vzniku jednej z najsofistikovanejších starovekých civilizácií na americkom kontinente. Hustá džungľa Strednej Ameriky tak poskytla domov civilizácii, ktorej korene, spôsob života i zánik s veľkým záujmom skúmajú vedci dodnes.

No parking

Oblasť, ktorú si budúca civilizácia vybrala pre život, nazývame dnes Ríša Mayov. Ríša Mayov sa tiahne cez južné Mexiko, Belize, Salvádor, Honduras a Guatemalu. Oblasť, v ktorej žili Mayovia sa tiahne cez rôznorodé prostredie. Ľudia dokázali žiť na vyprahnutej pôde polostrova Yucatán, v nepreniknuteľnej, vlhkej džungli i v horských oblastiach plných sopiek a kráterov sopečných jazier.

Do južného pobrežia ríše búšili mohutné vody Tichého oceánu. Východné brehy sa kamarátili s príjemnými vodami Karibského mora. Celé východné pobrežie je posypané krásnym, jemným bielym pieskom a tak na ňom vznikli nádherné piesočnaté pláže.

Tikal, Copán, Chichén Itzá, Uxmal a Palengue. Je to len zopár z množstva čarovných miest Ríše Mayov. Týmto miestam dominujú krásne chrámové pyramídy postavené v džungli. Šťastnejší cestovatelia sa tu stretnú s tukanmi (nazývanými aj lietajúce banány), papagájmi, pavúkmi a opicami (hlavne s vrešťanmi).

Vrešťan v lesoch Strednej Ameriky

Mestá Ríše Mayov boli doposiaľ záhadne opustené pred asi 1000 rokmi. Okolo roku 900 n.l. dosiahla civilizácia svoj vrchol a až do roku 1200 n.l. postupne upadala. Ale región, v ktorom vo svojej dobe rozkvitala Ríša Mayov, nebol nikdy úplne vyľudnený. V regióne v súčasnosti žije asi 8 miliónov Mayov (okolo 6 miliónov z nich žije v Guatemale, 2 milióny v Mexiku a ostalo ešte niekoľko malých komunít v Belize a v Hondurase).

Xunantunich - archeologická lokalita v Belize (Ríša Mayov)

Pre moderných Mayov je španielčina druhým jazykom. Mayovia sú tradične katolíci. Ich katolícka viera je silno popretkávaná s ich tradičnými náboženskými zvykmi. Niektoré malé obce a usadlosti sa i naďalej riadia 260-dňovým starobylým kalendárom, ktorý nazývame Tzolk’inov kalendár.

Tzolk’inov kalendár kombinuje cyklus dvadsiatich dní (každý deň má svoj vlastný znak) s cyklom trinástich čísel, čosi ako dnes mesiace (trecena). Takýmto spôsobom vzniká pre rok 260 unikátnych dní (20 × 13 = 260). Každý deň podľa gregoriánskeho kalendára (teda nami používaného) je možné takto previezť na deň podľa mayského kalendára. Napríklad deň 12.12.2012 (teda 21. december 2012), sa zapisuje ako 13.0.0.0.0 podľa mayského kalendára.

Mayská civilizácia bola známa v rozsiahlom používaní matematiky (Mayovia dokonca zaviedli číslo 0 – nula; dovtedy neznámu vec), astronómie a písania.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“3″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Guatemala{}riparianhabitat.png{}Central America“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Český Krumlov – hrdá UNESCO pamiatka

 Česká republika, Cestovanie  Komentáre vypnuté na Český Krumlov – hrdá UNESCO pamiatka
apr 182012
 

Podľa dnešných mierok maličké, ale o to krajšie a romantickejšie je české mestečko Český Krumlov. Počet jeho obyvateľov osciluje okolo 15 tisíc. Mesto sa nachádza v kotline a je z jednej strany chránené Blanským lesom a z druhej zvlneným predhorím Šumavy.

Centrom mesta, ktoré si doteraz zachovalo stredoveký charakter, preteká rieka Vltava. V tejto časti svojho toku je Vltava slabým, krotkým prúdom vody, ktorý v sezóne využívajú tisíce vodákov na splavy nádherným prostredím. Rieka na svojom toku vytvára prekrásne meandre s neopakovateľnou atmosférou.

Český Krumlov - pohľad na zámok a Vltavu

Nad riekou Vltava sa do neba týči hrad i zámok, akési stredoveké dva v jednom. Tieto historické skvosty, ktorými sa Český Krumlov pýši už od prelomu 13. a 14. storočia, navštívi každoročne obrovské množstvo turistov a to nielen z Čiech. Obe pamiatky sú zapísané od roku 1992 aj do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Gotický Zámok Český Krumlov ponúka svojim návštevníkom druhý najrozsiahlejší (hneď po Pražskom hrade) areál. V ňom sa nachádza aj unikátne divadlo pod holým nebom s otáčavým hľadiskom, na ktorom uvádza v letnej sezóne svoje hry Jihočeské divadlo. V rozľahlom areály zámku nájdeme spolu 40 budov rôznej veľkosti. Záhrady zámku majú rozlohu 7 hektárov.

Český Krumlov - kanálový poklop

Celé historické centrum mesta je posiate malebnými domčekmi, ktoré sú všetky v súčasnosti krásne dobovo zrekonštruované a tak môžu návštevníkovi smelo ukazovať celú svoju krásu. V štýlových útrobách domčekov je možné nakúpiť si, zahĺbiť sa viac do histórie mesta alebo si len tak sadnúť na dobrú kávu či české pivo.

Český Krumlov - pohľad na strechy

Krumlov, ktorého najstaršie doložené osídlenie spadá až do roku 6000 pred naším letopočtom, v histórii pár krát zmenil majiteľov. Prvými známymi stredovekými majiteľmi boli Vítkovci. Po skone posledných dvoch z rodu Vítkovcov – Jindřichovi (1301) a Vokovi (1302), prechádza ich majetok  začiatku 14. storočia do rúk Jindřicha z Rožnberku. Pred znárodnením v roku 1947 patril Krumlov rodu Schwarzenbergov. Meno Krumlov sa používalo pre sídlo až do 15. storočia, kedy k nemu pribudlo slovíčko Český a tak dalo mestečku jeho súčasný názov.

Český Krumlov - výhľad zo zámku

Českému Krumlovu sa dostalo v roku 2008 i medzinárodného ocenenia od časopisu National Geographic, ktorý ho zaradil do rebríčka najkrajších miest na svete.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“14″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Český Krumlov{}castle-2.png{}Český Krumlov“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Príbeh o Angkore

 Cestovanie, Kambodža  Komentáre vypnuté na Príbeh o Angkore
apr 032012
 

V dávnych dobách, pred niekoľkými storočiami, vydali sa indickí pútnici, mnísi a obchodníci na ďalekú cestu. Keď sa dostali do podbrušia velikánskej Číny, našli bohatý kraj s veľkými riekami plnými hnedastej vody.

Muži z Indie tam, do kambodžskej zeme, so sebou priniesli myšlienky budhizmu a hinduizmu. Mali so sebou veľkolepé plány chrámov a bohaté skúsenosti s odvodňovaním močiarov a so zavlažovaním ryžových a zeleninových polí.

Angkor Wat - Kambodža

Králi ich vítali a vytvárali pre nich dobré podmienky. Jedným s týchto kráľov bol Jayavarman VII. Už jeho predchodcovia stavali chrámy a mestá, vedeli dobre pracovať s drevom, kameňom aj tehlami. Ale on túžil dokázať viac.

Začal vymýšľať, plánovať a dohliadať na gigantické stavebné práce. V meste Angkor začali vznikať kanály, prieplavy a nádrže nad ktorými sa začali vztyčovať kamenné chrámy. Dal postaviť cesty, ktoré k týmto chrámom začali privádzať pútnikov.

Pútnici v Angkor Wat

A keď on sám stúpal po vysokých schodoch terás a chrámov, za ním sa tiahla suita jeho dvora ako dlhá vlečka na jeho rúchu. Hlboko dole, pod ním, hučalo v meste ako v úli, kde každý pracuje usilovne ako včelička. Kráľ bol ako boh a ako boh bol aj uctievaný.

Keď kráľ umrel, nenašiel sa nasledovník, ktorý bol schopný pokračovať v jeho diele. Krajina bola ohrozovaná zo všetkých strán. Po nájazdoch nepriateľov pustli polia, ľudia utekali, všetko vysychalo. Tam, kde boli kvitnúce záhrady, bola teraz vysoká suchá tráva. Kde ešte aj táto tráva uschla, ostal okolo mohutných stromov už len suchý, nepríjemný a všetko pokrývajúci prach.

Reliéf - Angkor Wat

Prieplavy boli prachom zanesené, záhrady zdiveli a džungľa sa začala vracať. Stromy, liany a kríky sa začali šplhať po kamenných schodoch všetkých chrámov. Neodolali steny, neodolali tanečnice, neodolali levy. Všetci sa utopili vo vlhkej pažravej zeleni. Obrovské korene sa zahryzli do kameňa, stláčali chodby, objali tanečnice. Našli aj tú najmenšiu štrbinu a trpezlivo ju začali rozširovať. Veď času je dosť.

Len divoké zvieratá sa mohli pokochať na dlhé obdobie skvostami vytvorenými zručnými ľudskými rukami. Všetko sa potopilo na dlhé storočia pod hladinou nenásytnej džungle.

Angkot Wat - Kambodža

 

Všetky tieto krásy pre súčasné generácie objavil v rokoch 1858 – 1861 vedec a archeológ Henri Mohout.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“12″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Angkor Wat{}castle-2.png{}Angkor Wat“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Lyžiarske stredisko Obertauern v Rakúsku

 Cestovanie, Lyžiarske strediská, Rakúsko  Komentáre vypnuté na Lyžiarske stredisko Obertauern v Rakúsku
mar 082012
 

Lyžiarske stredisko Obertauern je u našinca v tieni oveľa známejších lyžiarskych stredísk v Rakúsku. Neprávom.

Obertauern

Stredisko Obertauern sa nachádza v Salzbursku, zhruba 100 km južne od Salzburgu. Je pohodlne dosiahnuteľné z Bratislavy. Vzdialenosť necelých 400 km sa dá prekonať z väčšej časti po diaľnici.

Obertauern - centrum

Lyžiarsky raj víta svojich návštevníkov 26 lanovkami (z toho jedna 8-kabínková, štyri 6-sedačky, trinásť 4-sedačiek). Celková dĺžka zjazdoviek je okrúhlych 100 km (61 km ľahkých modrých, 35 km stredne ťažkých červených a 4 km ťažkých čiernych). Nadmorská výška zjazdových tratí sa pohybuje medzi 1630 až 2313 metrami. Práve vďaka svojej polohe je v stredisku obvyklá dlhá zimná sezóna, končiaca spravidla až s príchodom mája.

Obertauern - Schaidberg

Najvyššími alpskými vrchmi, ktoré sa týčia nad lyžiarmi, sú Gr. Kesselspitz (2538 m) a Gurpitscheck (2526 m).

Obertauern - zjazdovky

Celé lyžiarske stredisko je možné prejsť dvoma protismernými okruhmi bez potreby absolvovať rovnaký svah viac ako raz. Dva takéto okruhy denne rozdelené niekoľkými prestávkami v občerstvovacích staniciach sú pre väčšinu návštevníkov zväčša aj postačujúce.

Obertauern - relax

Legenda o vrátenom meči

 Cestovanie, Vietnam  Komentáre vypnuté na Legenda o vrátenom meči
feb 092012
 

Bolo to dávno, v roku 1418. V malej dedinke na brehu Juhočínskeho mora, v provincii Thanh Hóa býval jednoduchý vietnamský rybár Le Loi. Deň čo deň sa plavil po mori, vhadzoval do vody svoje site a vyťahoval raz väčší a inokedy menší úlovok.

Le Loi sa popri práci čoraz viac zaoberal myšlienkou vykonať niečo pre oslobodenie svojej rodnej vlasti trpiacej pod nadvládou Číňanov. Sprvoti uvažoval o zavraždení cudzieho mandarína v meste Thang Long. Vtedajšie mesto Thang Long v súčasnosti nesie meno Hanoj. Čoskoro zistil, že to nie je také jednoduché ako si myslel. Do strážených palácov sa nedalo preniknúť.

Nevrátil sa na vidiek, ale ostal v meste. Pokračoval vo svojom remesle – v rybárčení. Usadil sa na brehu Malého jazera v centre.

Raz ráno nevládal vytiahnuť z jazera svoju sieť. Pomaly ju vyťahoval, až zbadal pod hladinou zlatistú farbu. Myslel, že chytil nejakú výnimočnú rybu, ale až na brehu sa poriadne pozrel, čo je to medzi malými rybkami zamotané. Bol to meč. Nádherný ligotavý meč.

Odvtedy Le Loi už nemohol dlhé hodiny nečinne sedieť pri vode. Zrazu ho bolo vidieť všade naokolo. Všetky uličky ho boli plné. Sediac na pätách burcoval ľudí do boja pri utláčateľom. Najmä na Ulici kováčov bol stálym návštevníkom. Každé ráno si odtiaľ odnášal ťažkú nošu. Iba tí najzasvätenejší vedeli, že noša bola vždy plná mečov.

Svoje myšlienky vysvetľoval a rozširoval aj medzi ľuďmi ťažko žijúcimi na vidieku.

V čase monzúnov voda zaplavila aj ulice hlavného mesta. Čínske hliadky preto nemohli vykonávať strážnu službu. To stačilo ľuďom, aby priložili rebríky k vysokým múrom Citadely. A v následnej bitke ju dobili. Thang Long patril vietnamskému ľudu.

Ale nepriateľ sa nevzdal. Jeho vojsko vtrhlo do krajiny a ukrutný boj muža proti mužovi trval predlhých 6 rokov.

Keď boli všetci čínski vojaci definitívne preč, Le Loi si obliekol hodvábne, pestro zdobené cisárske rúcho a zložil prísahu.

Pagoda na jazere Hoan Kiem (Hanoj)

Vzápätí sa nový cisár nechal odniesť k jazeru Hoan Kiem (jazero v skutočnosti ešte stále nieslo meno Malé jazero). Chcel sa poďakovať silám, ktoré mu svojim darom pomohli k víťazstvu. Keď ľud vzdával hold svojmu novému panovníkovi, stalo sa niečo nečakané. Cisárov meč vyskočil z pošvy, vzniesol sa do neba a premenil sa na šarkana zo zeleného jadeitu. Šarkan sa zrazu nečakane zrútil do jazera. Pazúrmi sa vryl do chrbta korytnačky plávajúcej medzi nádhernými lotosovými kvetmi. Potom sa obaja náhle stratili z dohľadu.

Na druhý deň sa z vôd jazera vynoril malý ostrov v tvare korytnačky. Z radosti a vďačnosti dal Le Loi postaviť na ostrovčeku pagodu. Jazero od tej chvíle nieslo svoje nové meno, ktoré má až doteraz – Hoan Kiem – Jazero vráteného meča.