Už o pár dní sa budú v Grécku konať parlamentné voľby. Veľký presun na pravicovej strane, ktorý je spôsobený tlakom volebných preferencií a neschopnosťou potlačiť svoje ego (ach, aké podobné slovenským reáliám) dáva ešte akú takú nádej, že komunisti so Syrize pod vedením Alexisa Tsiprasa v parlamentných voľbách nezvíťazia, alebo zvíťazia iba tak, že nebudú schopní presadiť svoje trúfalé plány.
Medzi ich hlavné povolebné plány patrí ukončenie šetrenia a znižovania stavu zamestnancov (a ich platov) vo verejnom sektore. Tvorba pracovných miest (ako i zastavenie ich neznižovania) je v skutočnosti možná len vo verejnom sektore. To Gréci pochopili už pred rokmi. Krajiny, ktoré sú v eurozóne kratšie, ako napríklad Slovensko, toto pochopia už v krátkom čase.
Ďalšou požiadavkou Syrize je výrazné škrtnutie gréckych dlhov. Ich výška už siaha do astronomických stoviek miliárd eur. Aj únijným hlavám po(na)mazaným je jasné, že krajina s desiatimi miliónmi obyvateľov, so zopár nádhernými ostrovmi a s trochou olivových plantáží nemá nikde, nikdy šancu čo i len začať splácať istinu so svojich astronomických dlhov. A preto odpísanie dlhov spolu s menovou reformou je pre krajinu najrýchlejšie a relatívne bezbolestné riešenie (veď veriteľom tie peniaze aj tak natlačí ECB, takže oni o nič neprídu).
Grécko nemá inú šancu stabilizovať svoju krajinu ako devalvovať svoju národnú menu. A to priebežne. Tak, ako to robilo už tisícky rokov pre výmyslom zvaným euro. A keď budú mať grécki politici v rukách tento nástroj, môžu začať aké také reformy trhu práce, poľnohospodárstva a cestovného ruchu. A pomaly získavať dôveru a nové financie zvonku.
Michaef Fuchse, poradca hlavnej vládkyne Európskej únie Angely Merkelovej, sa na margo rizika, že v Grécku voľby nedopadnú podľa želania Nemecka, vyjadril, že Grécko už nie systémovo nevyhnutné pre ďalšiu existenciu eura. Čo v preklade znamená, že proces presunu všetkých dlhov z nemeckých a francúzskych bán do Európskej centrálnej banky bol úspešne zavŕšený. Na svoje peniaze si tak už prišli bankári a s polu s nimi aj akcionári bánk. A na straty sa môžu už teraz tešiť ostatní občania Európskej únie.
Atény
Každému bolo už pred rokmi jasné, že scenáre opustenia eurozóny sú už dávno spracované. A ich realizácia už nie je neprestaviteľná ani pre nemeckú vládu (áno, až teraz, keď vládcovia EÚ lížu smotanu a nie rany zo svojich nenávratných investícií).
Samozrejme, všetci, ktorí veria vo svoju neomylnosť pri násilnom budovaní zoskupenia s honosným názvom Európska únia, sa budú do poslednej chvíle presviedčať, že grécki komunisti so svojimi plánmi nevyhrajú a ak ak náhodou áno, tak od nich následne upustia za primerané všimné.
Ale to, že projekt rozširovania eura medzi navzájom nekonzistentné krajiny je neudržateľný, sa už poprieť bude dať len veľmi ťažko.
Na záver by bolo ešte dobré pripomenúť, že podobným procesom nominálneho zníženia dlhu prešlo i samo Nemecko v roku 1953, keď došlo s odpusteniu nesplatiteľných dlhov zo strany USA. Vtedy sa Nemecko prvý krát poriadne nadýchlo a od tohoto okamihu už sa nezastavilo na svojej ceste za pohltením Európy. Ale to už je iný príbeh.
Atény – vchod do stanice metra – Syntagma