Sobotňajšie nádherné slnečné semifinálové popoludnie ovládol spolu so slovenskými hokejistami aj Pavol Frešo. Delegáti kongresu SDKÚ-DS mu dali svoje hlasy a potom sa už ponáhľali povzbudzovať Slovákov v ich športovom boji proti českým hokejistom.
Pavol Frešo si podmanil upadajúcu stranu možno viac, než sa všeobecne očakávalo. Určite však omnoho viac, než očakávalo krídlo lojálne vlastníkovi SDKÚ – Mikulášovi Dzurindovi. Stranícke krídlo pod vedením Lucie Žitňanskej si takúto prehru nepripúšťalo ani v tom najhoršom sne.
Lucia Žitňanská sa odmietla stať podpredsedníčkou a tak v podstate ukončila svoju misiu, ktorá spočívala v neformálnom líderstve strany medzi prehratými marcovými voľbami a sobotňajším kongresom. Splnila tak úspešne, v rámci svojich možností a schopností, svoju historickú úlohu.
Zrejme však ani Pavol Frešo svoje víťazstvo neočakával v takom rozsahu. Pravdepodobne v obrovskej eufórii podľahol sile okamihu a navrhol vytvorenie funkcie čestného predsedu pre porazeného Mikuláša Dzurindu.
Na ďalšom kongrese o pár mesiacov by sa mali meniť stanovy strany. Jednou z hlavných zmien, ktorú by mal nový predseda presadiť, by malo byť premenovanie strany. Značka SDKÚ bude totiž v mysliach voličov ešte dlho spojená s Mikulášom Dzurindom a Gorilou. A preto je jednoduchšie a pre budúcnosť veľmi dôležité stranu premenovať. Teda v tom prípade, ak chce Pavol Frešo vybudovať nového lídra pravice a v tom optimistickom prípade pravicu zjednotiť. Aspoň jej podstatnú časť.
Nové meno strany by malo znieť – Demokratická strana.
Pavol Frešo by tak postavil proti zjednotenej ľavici veľké meno. Toto meno už dnes nesie SDKÚ-DS vo svojom názve. Zmena by tak nebola až taká šokujúca, iba by sa vypustila prvá časť názvu strany. Časť pravicových voličov si už dnes uvedomuje, že nekonečné drobenie politickej scény nikam nevedie. Každý politik čo i len trochu neúspešný vo svojej materskej strane si spravidla zakladá stranu novú. Tam prejde so svojimi podporovateľmi. Tí si neskôr navzájom vlezú do vlasov a proces je opäť na začiatku. Niektorí slovenskí politickí rekordmani takto dokázali ukovať aj kratšie reťaze.
Zhrnuté a podčiarknuté: Pavol Frešo by sa mal sústrediť na na zmenu názvu, na zvýšenie atraktívnosti strany pre nových členov s inými charakterovými vlastnosťami, ako tomu bolo doteraz (teda na ľudí, ktorí chcú krajine čosi odovzdať a nie si čo najviac vziať) a až v poslednom rade na pokusy o zapojenie porazeného krídla zakladateľa strany do chodu strany pod novým vedením.