Už viac ako 2 roky sa pohybujeme v časopriestore, kde úradníci Európskej únie (EÚ), Európskej centrálnej banky (ECB) či politici z Nemecka a Francúzska (a iných krajín) nás napriek viditeľne iným vonkajším prejavom svätosväte ubezpečujú, že euro je pevné, stabilné, nemenné a je tu s nami na večné časy. A možno aj na dlhšie.
Tí, ktorí si ešte (aspoň matne) pamätajú priateľstvo Československa (a ďalších socialistických krajín) so Sovietskym zväzom, sa musia už dlhšiu dobu usmievať popod fúzy. Nič také, ako večné časy v politike (a ani ekonomike) neexistuje.
To, že Grécko si žilo dlhé roky nad pomery, bolo zrejmé politikom v EÚ od začiatku jeho pôsobenia v eurozóne. Pravdepodobne aj samotným gréckym politikom to nemusel nikto špeciálne vysvetľovať. Horšie to už bolo s obyčajnými Grékmi, ktorí si namiesto rečí či vysvetľovania reálny rast svojej životnej úrovne a spotreby plnými dúškami užívali.
Málokto z tých, ktorí sledujú v správach opakujúce sa štrajky Grékov a zrejme nikto zo samotných štrajkujúcich si uvedomuje, že grécka ekonomika každým ďalším štrajkom a prerušením výroby či iných ekonomických procesov reálne stráca peniaze. Množstvo peňazí. Peňazí, ktoré tak chýbajú Grécku na zvládnutie súčasnej kritickej situácie a naštartovanie zmien v hospodárstve. Kľúčovou je (z dlhodobého hľadiska) konkurencieschopnosť krajiny. A na tej musia Gréci začať pracovať okamžite.
Svoju konkurencieschopnosť v turizme budú vedieť Gréci zlepšiť prakticky okamžite. Bude k tomu postačovať drachma a primerane veľká devalvácia. K tomu stačí istá dávka spoľahlivosti v doprave (letiskový personál, transfery do prímorských rezortov) a pracovitý personál v hoteloch. Za predpokladu, že ruka štátu (zrejme za tichej, ale vernej pomoci armády) bude na istú chvíľu pevnejšia, výsledok sa dostaví až nečakane rýchlo.
Konkurenčné krajiny platiace eurom, alebo africkými menami, nebudú po devalvácii novej drachmy môcť a ani vedieť dostatočne pružne reagovať a tak sa toky dovolenky chtivých turistov budú môcť upraviť k spokojnosti gréckeho ministerstva financií.
To, že takúto situáciu by si želali i samotní občania, možno s istotou predpokladať. To, že pri tomto procese môžu prísť o svoje úspory, si najlepšie uvedomujú oni sami. Pomerne dlhý a veľmi príjemný večierok sa však už skončil.
Príbeh Grécka nám opäť potvrdzuje známu tézu, že žiadny strom nerastie až do neba. Väčšina väčšinou dúfa v pravý opak.
Lacné dovolenky pri mori sa teda môžu začať. Dúfajme, keďže je to najmä v záujme samotných Grékov, aby sa tak stalo už čoskoro. Možno už v lete 2012.