Ázijské šachy

 Ázia, Geopolitika  Komentáre vypnuté na Ázijské šachy
okt 232012
 

V Ázii sa v posledných desaťročiach prerážajú na svetlo ambície hneď troch krajín zaradiť sa medzi svetové veľmoci. A práve preto v tomto regióne narastá istý druh geopolitického napätia. Ázijské šachy tak pokračujú. A prebieha hneď niekoľko napínavých šachových partií zároveň.

Tri spomínané súperiace krajiny sú – na prvom mieste z pochopiteľných dôvodov Čína, na druhom mieste India a na neposlednom mieste Vietnam.

Čína už počas minulých storočí mnohokrát prejavila svoj záujem o dominanciu v regióne Indočíny. Ten je akosi v posledných desaťročiach (ak nie storočiach) v závoze záujmu Indie, ktoré má dosť starostí na hraniciach so samotnou Čínou ako i s Pakistanom. Čína tak už v súčasnosti v podstate politicko-ekonomicky ovláda Kambodžu, Laos a Barmu. Ďalšie sústo, ktoré by malo nasledovať, je Vietnam.

Večerné ulice v HanojiVečerné ulice v Hanoji

Vietnam sa však svojimi manévrami približovania sa a následného vzďaľovania sa Rusku a Číne nebadane vymanil na konci 20. storočia z priameho vplyvu Číny a rád by svoju pozíciu udržal. Proti narastajúcemu tlaku a nepokrytej rozpínavosti Ríše stredu to však bude mať ťažké. A preto Vietnam siaha i k donedávna nepredstaviteľných ťahom. Jedným z nich je i politika otvorenosti a kamarátstva voči USA. A najmä voči ich armáde. Tej imperialistickej armáde, ktorú pred štyrmi desiatkami rokov Vietnamci vyhnali zo svojej krajiny (a tým pádom aj z celej Indočíny) aj vďaka položeniu pol druha milióna obetí na oltár víťazstva komunistického režimu.

Ekonomicky (a v dohľadnom čase postupne i vojensky) silná Čína sa začína rozťahovať najmä v Juhočínskom mori. Snaží sa ovládnuť celú oblasť nazývanú pre svoj tvar Kravský jazyk. Táto oblasť však lemuje takmer celé pobrežie Vietnamu a predpokladá sa, že pod morskou hladinou práve v tejto oblasti ležia obrovské zásoby ropy a zemného plynu. Dokonca tak veľké, že sa vyrovnajú zásobám, na ktorých sedí Saudská Arábia.

Ovládnutie prístupových ciest do prístavov po celom Vietname čínskym námorníctvom by mohlo mať z dlhodobého hľadiska pre Vietnam katastrofálne následky. A preto si Vietnamci volajú na pomoc US Navy.

Už predseda Mao mal veľký sen o tom, že sa Čína stane (dúfal, že ešte za jeho života) najväčšou veľmocou a bude vládnuť celému svetu. Jemu sa ten sen naplniť nepodarilo. Jeho nasledovníci však snívajú ten istý sen.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“5″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“16.467695,111.784057{}harbor.png“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Legenda o vrátenom meči

 Cestovanie, Vietnam  Komentáre vypnuté na Legenda o vrátenom meči
feb 092012
 

Bolo to dávno, v roku 1418. V malej dedinke na brehu Juhočínskeho mora, v provincii Thanh Hóa býval jednoduchý vietnamský rybár Le Loi. Deň čo deň sa plavil po mori, vhadzoval do vody svoje site a vyťahoval raz väčší a inokedy menší úlovok.

Le Loi sa popri práci čoraz viac zaoberal myšlienkou vykonať niečo pre oslobodenie svojej rodnej vlasti trpiacej pod nadvládou Číňanov. Sprvoti uvažoval o zavraždení cudzieho mandarína v meste Thang Long. Vtedajšie mesto Thang Long v súčasnosti nesie meno Hanoj. Čoskoro zistil, že to nie je také jednoduché ako si myslel. Do strážených palácov sa nedalo preniknúť.

Nevrátil sa na vidiek, ale ostal v meste. Pokračoval vo svojom remesle – v rybárčení. Usadil sa na brehu Malého jazera v centre.

Raz ráno nevládal vytiahnuť z jazera svoju sieť. Pomaly ju vyťahoval, až zbadal pod hladinou zlatistú farbu. Myslel, že chytil nejakú výnimočnú rybu, ale až na brehu sa poriadne pozrel, čo je to medzi malými rybkami zamotané. Bol to meč. Nádherný ligotavý meč.

Odvtedy Le Loi už nemohol dlhé hodiny nečinne sedieť pri vode. Zrazu ho bolo vidieť všade naokolo. Všetky uličky ho boli plné. Sediac na pätách burcoval ľudí do boja pri utláčateľom. Najmä na Ulici kováčov bol stálym návštevníkom. Každé ráno si odtiaľ odnášal ťažkú nošu. Iba tí najzasvätenejší vedeli, že noša bola vždy plná mečov.

Svoje myšlienky vysvetľoval a rozširoval aj medzi ľuďmi ťažko žijúcimi na vidieku.

V čase monzúnov voda zaplavila aj ulice hlavného mesta. Čínske hliadky preto nemohli vykonávať strážnu službu. To stačilo ľuďom, aby priložili rebríky k vysokým múrom Citadely. A v následnej bitke ju dobili. Thang Long patril vietnamskému ľudu.

Ale nepriateľ sa nevzdal. Jeho vojsko vtrhlo do krajiny a ukrutný boj muža proti mužovi trval predlhých 6 rokov.

Keď boli všetci čínski vojaci definitívne preč, Le Loi si obliekol hodvábne, pestro zdobené cisárske rúcho a zložil prísahu.

Pagoda na jazere Hoan Kiem (Hanoj)

Vzápätí sa nový cisár nechal odniesť k jazeru Hoan Kiem (jazero v skutočnosti ešte stále nieslo meno Malé jazero). Chcel sa poďakovať silám, ktoré mu svojim darom pomohli k víťazstvu. Keď ľud vzdával hold svojmu novému panovníkovi, stalo sa niečo nečakané. Cisárov meč vyskočil z pošvy, vzniesol sa do neba a premenil sa na šarkana zo zeleného jadeitu. Šarkan sa zrazu nečakane zrútil do jazera. Pazúrmi sa vryl do chrbta korytnačky plávajúcej medzi nádhernými lotosovými kvetmi. Potom sa obaja náhle stratili z dohľadu.

Na druhý deň sa z vôd jazera vynoril malý ostrov v tvare korytnačky. Z radosti a vďačnosti dal Le Loi postaviť na ostrovčeku pagodu. Jazero od tej chvíle nieslo svoje nové meno, ktoré má až doteraz – Hoan Kiem – Jazero vráteného meča.