Múzeum genocídy Tuol Sleng v Kambodži

 Cestovanie, Kambodža, Phnom Penh  Komentáre vypnuté na Múzeum genocídy Tuol Sleng v Kambodži
jún 272012
 

Múzeum genocídy Tuol Sleng sa nachádza v hlavnom meste Kambodže – Phnom Penh. Múzeum sa nachádza v mieste, kde bola kedysi stredná škola. Areál v tom čase obyčajnej, ničím nevýznamnej strednej školy bol zvolený za miesto, kde bola zriadená väznica a mučiareň v jednom. Väzenie sa neskôr stalo známym aj pod svojim krycím názvom S-21. Komunistický režim Červených Khmérov pod vedením Pol Pota sa dostal v Kambodži k moci v roku 1975 a vyčíňal až do roku 1979. Tuol Sleng znamená v preklade „vrch s jedovatými stromami“.

Väzenie Tuol Sleng - ostnatý drôt (Phnom Penh, Kambodža)

V čase vládnutia Červených Khmérov (teda od roku 1975 do roku 1979) bolo vo väzení S-21 uväznených a umučených odhadom 14 až 17 tisíc ľudí (niektoré odhady uvádzajú číslo vyššie ako 20 tisíc, skutočný počet však nie je a nikdy nebude presne známy). V jednej chvíli bolo v tomto pomerne malom areáli v neľudských podmienkach väznených až 1.500 väzňov.

Väzni boli v S-21 opakovane mučení a boli nútení k tomu, aby prezradili členov rodiny a blízkych spolupracovníkov, ktorí spolupracujú so zahraničnými rozviedkami na zničení režimu. Títo boli následne zatknutí, mučení a zavraždení. A cyklus sa stále opakoval.

V prvých mesiacoch existencie S-21 najviac obetí pochádzalo z radov predstaviteľov predchádzajúceho režimu Lon Nola (bývalý prezident Kambodže) režimu. ďalšími obeťami boli vojaci, vládni úradníci, lekári, učitelia, študenti, mnísi, inžinieri. Každý, kto hovoril francúzsky alebo iným cudzím jazykom bol v extrémnom nebezpečenstve.

Väzenie Tuol Sleng (S-21, Phnom Penh, Kambodža)

V čase, keď vedenie strany bolo zachvátené touto špionážnou paranojou (teda, že veľká väčšina národa, najmä intelektuálov, je zapojená do protištátnej činnosti), mnoho straníckych aktivistov a ich rodín bolo zatýkaných a dovážaných do Tuol Sleng. Zatknutiu a mučeniu sa nevyhli ani niektorí z najvyššie postavených komunistických politikov režimu Červených Khmérov. Hoci oficiálnym dôvod ich zatknutia bola „špionáž“, mohli byť títo muži v očiach Pol Pota skôr potenciálnymi vodcovia prevratu proti nemu a preto sa stali pre neho nepohodlnými. S väzňami končili v Tuol Sleng vždy aj ich rodiny, často aj malé deti. Väznenie bolo málokedy dlhodobejšie. Väčšinou boli väzni veľmi rýchlo zavraždení.

Väzni v Tuol Sleng (S-21, Phnom Penh, Kambodža)

Apokalyptické väzenie S-21 bolo odhalené inváznymi jednotkami vietnamskej armády v roku 1979. V roku 1980 bol areál väzenia vládou Kambodže znovu otvorený a stal sa mementom pre budúce generácie.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“14″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Tuol Sleng Prison Museum, 113, Phnom Penh, Cambodia{}animal-shelter-export.png{}Tuol Sleng Prison Museum, Phnom Penh, Cambodia“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Spojené štáty európske

 Európa, Geopolitika  Komentáre vypnuté na Spojené štáty európske
jún 252012
 

Spojené štáty európske to ešte nie sú, ale ďalší balónik testujúci odolnosť občanov jednotlivých krajín Európy už vyletel. A to aj za výdatnej pomocí médií, ktoré interpretujú veci podľa vlastnej optiky. Ministri krajín Belgicka, Dánska, Talianska, Luxemburska, Holandska, Rakúska, Poľska, Portugalska, Španielska a Francúzska sa prepožičali Nemecku ako pokusné králiky v jeho geopolitickom experimente.

Nemecko veľmi úspešne rozohráva svoje šachové partie na viacerých šachovniciach. Stále tesnejšie zväzovanie Európskej únie a prehlbovanie jej závislosti od nemeckých peňazí umožňuje Nemecku smerovať k neobmedzenému ekonomickému vládnutiu v Európe. Vďaka tomu, že bude ovládať (niektorých menších už ovláda) väčšinu odberateľov ruského plynu, môže politicky vyvažovať svoju extrémnu závislosť na Rusku a jeho nerastnom bohatstve.

Nemecko samotné nie je schopné geopoliticky vyvažovať stále ambicióznejšie Rusko, ktoré sa nikdy nevzdalo myšlienky dominovať veľkej euroázijskej veľmoci. Preto si Nemci zvolili (zrejme oveľa schodnejšiu) cestu vybudovania regiónu silne závislého od Nemecka. A aby sa Európska únia nerozpadla pri prvej príležitosti (akou je napríklad dlhová kríza), je potrebné tesnejšie, na veky nerozlučné spojenectvo.

Splav Dunajca na plti (blízko Červeného Kláštora)

Najmä v tomto čase, kedy si Nemecko zvolilo (zatiaľ zďaleka nie definitívny) odklon od jadrovej energetiky, jeho závislosť na ruských prírodných zdrojoch iba narastá. Nemecko sa snažilo získať ruské zdroje v dvoch svetových vojnách; bez úspechu. Potreby a záujem Nemecka sa však nezmenšili, ba práve naopak. Preto na tretí pokus skúša politickú a diplomatickú cestu.

Z krátkodobého (a zrejme i zo strednodobého) pohľadu Vladimíra Putina je tesnejšia spolupráca Ruska s Nemeckom výborný nápad, z pohľadu z Nemecka je to tiež vítané spojenectvo. Horšie však takéto nápady prijímajú v Poľsku. Poľsko niekdy nepatrilo k spojencom, ktorých bolo ťažké zradiť. Skôr naopak. Bolo prvé na rane, keď sa ukájali chúťky veľmocí. A tak sa v skutočnosti nemôže spoľahnúť ani na Nemecko a už určite nie na Rusko. Keďže však nemôže ostať stáť bokom v Európe, volí si, pochopiteľne, západného spojenca. Preto tá jeho zdanlivo nepochopiteľná účasť na vypúšťaní nemeckých balónikov.

Politické nominácie do vedení štátnych podnikov

 Komunálna sféra, Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Politické nominácie do vedení štátnych podnikov
jún 212012
 

Už dlhé roky si víťazné zoskupenie z parlamentných volieb dáva rovnítko medzi získaním podielu na moci a získaním majetku štátu a všetkých benefitov, ktoré z neho plynú. Verejný majetok, verejné statky nezískava vláda do svojej správy (voliči dúfajú, že do múdrej, rozvážnej a spravodlivej), ale získava ich na celé volebné obdobie na svoje ryžovanie. Takto si to politici vysvetľujú počas celej éry tzv. demokracie na Slovensku. A, žiaľ, podobne to funguje aj na lokálnej, komunálnej úrovni.

Samozrejme vyššie uvedené skutočnosti intenzívne kritizuje každé politické zoskupenie, ktoré je aktuálne v opozícii. Vtedy sa dušuje, že sa všetko zmení k lepšiemu a nič také ako sú politické nominácie už nebude existovať. O to bizarnejšie vyznejú slová obhajoby status quo, keď sa pomery vo vláde zmenia a bývalá opozícia obsadí vládne kreslá a všetky štátne podniky pomaly až do úrovne upratovačiek.

Väzenie Tuol Sleng (S-21, Phnom Penh, Kambodža)

Platí, že podmienky, na základe ktorých sa do vedení štátnych podnikov nominovali zástupcovia štátu, boli vždy nejasné (a keď boli nejasné málo, tak sa ešte viac znejasňovali) a zo strany vlády čo najviac zahmlievané.

Zdalo by sa, že to bola zbytočná námaha. Všetci predsa vedeli, že najdôležitejším kritériom je loajalita k politickej strane, potom rodinná previazanosť a až následne nasledoval test, či je uchádzač aspoň bývalým spolužiakom niekoho z vládnucich politických špičiek. Ďalšími a súčasne poslednými kritériami pri výbere bolo, či sa budúci úspešný nominant vie podpísať, či má kladný vzťah k peniazom a vie plniť príkazy. To je všetko.

To celé zahmlievanie, kritizovanie, vyjasňovanie však nie je až taká zbytočná námaha, ak sa na to pozrieme optikov neinformovaného väčšinového voliča. Ten spravidla na prvý krát uverí všetkému, čo zaznie na tlačových konferenciách charizmatických politikov.

Štátne podniky (mnohé iba ako tak) fungujú nie vďaka (politicky nominovanému) manažmentu, ale napriek tomu. Politické nominácie slúžia výlučne na kupovanie si lojality veľkého okruhu občanov za cudzie peniaze. Nie je to žiadne nové zistenie a, žiaľ, ani nič prekvapivé. Veriť v zmenu práve v tomto volebnom období by sa mohlo považovať za nenapraviteľnú prostomyseľnosť hraničiacu s infantilnosťou.

Lucia Žitňanská

 Citáty, Politika, Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Lucia Žitňanská
jún 192012
 

Lucia Žitňanská, (nar. 1964), poslankyňa NR SR

Na Slovensku existuje silný dopyt po normálnej pravicovej strane pre normálnych ľudí… Slušní a pracovití ľudia uveria len slušným a pracovitým politikom. Toto je príležitosť pre pravicu začať si opäť budovať vzťah s voličmi založený na dôvere… Ten, kto túto príležitosť pochopí a dokáže dať voličom novú ponuku, môže ašpirovať na lídra a byť silou, ktorá pravicu spája.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Inflácia alebo kam až siaha ekonomická pamäť človeka?

 Euro, Financie, Krajiny, Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Inflácia alebo kam až siaha ekonomická pamäť človeka?
jún 162012
 

Situácia na trhu štátnych dlhov (a dlhopisov) sa naďalej búrlivo vyvíja. Európska centrálna banka (ECB) stále vymýšľa ako upokojiť investorov a finančné trhy. Grécko už s úspechom veľkú časť svojich dlhov zmazalo a ďalšie krajiny sa na to ešte len chystajú.

Stále jasnejšie sa zdá, že lídri európskych štátov (možno s výnimkou Angely Merkelovej) už definitívne vylúčili všetky neinflačné riešenia a scenáre (tu musia platiť dva predpoklady – či vôbec také existujú a či tí, ktorí o tom rozhodujú, o nich vedia). Má to však fundamentálnu logiku. Bez zásadnej zmeny okolností sú dlhy (a nielen) v Eurozóne nesplatiteľné.

V médiách čítame a počúvame úvahy ekonómov, analytikov, komentátorov a občas aj politikov (vždy tých aktuálne trčiacich v opozícii) o tom, že inflačný scenár likvidácie dlhov, resp. ich relatívneho poníženia voči HDP bude mať za následok zníženie kúpyschopnosti eura (a tým spotrebiteľov ako takých) a zároveň likvidácie úspor a potláčanie sporivosti u obyvateľov.

Vyvstáva tak zaujímavá otázka. Kam až siaha pamäť sporiteľa? Vníma sporiteľ naozaj pokles vlastných úspor tak, ako to ekonómovia predpokladajú?

Pre bežného občana, ktorý si pravidelne, mesiac čo mesiac, odkladá časť príjmu (najčastejšie na termínovaný účet, menej často po podielových fondov), je najdôležitejším faktom, že suma jeho úspor narastá. Z mesiaca na mesiac si sám niečo priloží a čosi malé mu pribudne na úrokoch. Môže sa takýto sporiteľ obávať znehodnotenia svojich úspor? Z najväčšou pravdepodobnosťou nie (!). Jeho empirická skúsenosť hovorí, že jeho úspory rastú. Rastú! Kedykoľvek sa cez internet pozrie na účet, nikdy tam nie je menej ako vložil (neberme teraz do úvahy stratový podielový fond). Vonku sa môžu aj čerti ženiť, biť hromy či lietať blesky, na účte naozaj nemá ani o cent menej. Tak aká strata úspor, prosím vás?

Výška inflácie na Slovensku v rokoch 1993 - 2011

V grafe, uvedenom vyššie, je prezentovaná výška inflácie na Slovensku v rokoch 1993 až 2011. Mnohých, ak nie väčšinu, bežných občanov by uvedené údaje veľmi prekvapili. Neúprosný čas dokáže nielen otupiť akékoľvek ostré hrany, ale aj úspešne zahladiť v mysliach občanov aj obrovské výkyvy v cenovej (a platovej) hladine.

A aj preto, že pamäť voličov (i publicistov) je v skutočnosti veľmi krátka, a napriek diskusiám ako riešiť dlhy, inflácia sa v tichosti pustila do svojej práce.

 

Ospravedlnenie sa za pád vlády nestačí

 Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Ospravedlnenie sa za pád vlády nestačí
jún 132012
 

Pavol Frešo, dotlačený médiami a niektorými (marketingovo zdatnejšími) spolustraníkmi, sa pred pár dňami (takmer ihneď po svojom zvolení za predsedu SDKÚ-DS) ospravedlnil bývalej spolustraníčke a súčasne bývalej predsedníčke vlády SR Ivete Radičovej za pád pravicovej vlády, na ktorom sa SDKÚ-DS ešte síce nie pod jeho vedením, ale o to úspešnejšie, podieľala.

Bolo by to celkom milé gesto. Keby neprišlo tak neskoro a nebolo také priehľadné.

Riskantná politická hra Mikuláša Dzurindu za asistencie nielen Ivana Mikloša, ale aj mlčiacej väčšiny v strane, nedopadla podľa predstáv bývalého predsedu. V čase, kedy bola hra ešte v plnom prúde, nikto z mlčiacej väčšiny v strane nenašiel odvahu postaviť sa proti šachistom. V mlčiacej väčšine mal svoje miesto Pavol Frešo hneď po boku Lucie Žitňanskej.

Tak prečo prišlo toto ospravedlnenie sa SDKÚ až teraz? A prečo sme sa dočkali iba obyčajného ospravedlnenia bez akýchkoľvek podrobností alebo vysvetlenia vtedajších udalostí?

Ten skalný zvyšok elektorátu SDKÚ (v marci 2012 pozostával presne zo 155.744 hláv) a zrejme aj mnohí bývalí voliči (ešte v parlamentných voľbách v roku 2010 volilo SDKÚ 390.042 voličov) z rokov predchádzajúcich by sa nepochybne radi dozvedeli celú pravdu. Pravdu o tom, prečo musela padnúť vláda. Pravdu o tom, prečo sme boli svedkami hazardnej hry, ktorá zrejme nemohla dopadnúť dobre pre obyčajných občanov Slovenska.

Zádielska dolina

O tom, o čo v tejto šachovej partii išlo, nechce úprimne hovoriť žiadny z (informovaných) účastníkov. Aké hodnoty sa zachránili a aké vyššie princípy zvíťazili vďaka pádu vlády Ivety Radičovej, sa asi nikdy nedozvieme. Prečo?  Žeby preto, že za tým celým divadielkom bola iba obyčajná samoľúbosť a márnomyseľnosť?

To, že táto šachová partia Mikuláša Dzurindu umožnila návrat Roberta Fica a jeho verných do čela Slovenska, bude raz história hodnotiť ako učebnicový príklad uprednostnenia personálnych záujmov pred záujmami krajiny a jej občanov.

Najvyšší predstavitelia SDKÚ už týždne hovoria o tom, že pravica dostala facku, že takto je to dobre a že už sa všetci z tejto lekcie poučili. A že už je pre voličov pripravený veľký balík nových nápadov, myšlienok a podnetov. Floskula sa úspešne strieda s floskulou. Kým sa však pravicový volič nedozvie aspoň náznak pravdy o páde vlády v roku 2011, bude tomu len ťažko veriť.

John Stuart Mill

 Citáty, Politika, Spoločnosť  Komentáre vypnuté na John Stuart Mill
jún 102012
 

John Stuart Mill, (1806 – 1873), britský filozof, politický teoretik a ekonóm

Nepozerám na rovné hlasovacie právo ako na vec, ktorá je sama o sebe dobrá… Pozerám naň ako na vec relatívne dobrú; menej spornú ako je nerovnosť založená na bezvýznamných alebo náhodných okolnostiach, ale v zásade nesprávnu, pretože uznáva nesprávne merítko a má špatný vplyv na myslenie voličov. Nie je užitočné, ale škodlivé, ak ústava krajiny priznáva nevedomosti právo na rovnakú politickú moc ako priznáva vedomosti.

Schwarzwaldská čerešňová torta

 

Ríša Mayov – Xunantunich v Belize

 Belize, Cestovanie, Stredná Amerika  Komentáre vypnuté na Ríša Mayov – Xunantunich v Belize
jún 082012
 

Okolo roku 900 n.l. dosiahla Mayská civilizácia svoj vrchol a až do roku 1200 n.l. postupne upadala. Oblasť, ktorú si Mayská civilizácia vybrala pre svoj život a existenciu, nazývame dnes poetickým názvom Ríša Mayov. Ríša Mayov sa tiahne cez južné Mexiko, Belize, Salvádor, Honduras a Guatemalu.

Cez zelené kryštalické vody rieky Mopan v štáte Belize sa návštevník dostane k najväčšiemu ceremoniálnemu centrum Ríše Mayov. Necelý jeden kilometer severne od dedinky Benque Viejo sa nachádzajú ruiny, ktoré nemožno pri návšteve obísť – Xunantunich.

Ríša Mayov - Mayská civilizácia v Strednej Amerike

Zrúcaniny kedysi slávneho centra mayskej kultúry Xunantunich sú dostupné pešo od rieky Mopan alebo osobnou dopravou (v takomto prípade si prívozom cez rieku treba previezť bicykel či automobil). Cesta k ruinám sa od rieky pozvoľna dvíha a preto sa väčšina návštevníkov zapotí skôr, než príde do prekrásneho areálu dýchajúceho slávnou históriou.

Poloha chrámov na vrchole kopca poskytuje z ich vrcholov veľmi krásny panoramatický výhľad do okolia. Archeologické nálezisko Xunantunich sa skladá z troch na slávnosti využívaných námestí, kamenných pyramíd a palácov. Najväčší palác (ako jediný) ešte zdobia vlysy a masky z klasického obdobia Mayov.

Xunantunich - archeologická lokalita v Belize (Ríša Mayov)

Xunantunich je najstarším archeologickým náleziskom v Belize. Prístup do rezervácie je na základe nariadenia vlády možný výlučne so sprievodcom.

Xunantunich bolo hlavné ceremoniálne centrum počas klasického obdobia existencie Mayskej civilizácie. Pozostáva zo šiestich hlavných chrámov, ktoré sú obklopené viac ako 25 viac či menej zničenými chrámami a palácmi.

Najvýznamnejšia stavba v Xunantunich sa nachádza na južnom konci areálu. Je to pyramída s názvom „El Castillo“ (v preklade – Hrad). „El Castillo“  sa týči do výšky asi 40 metrov nad hlavným námestím.

Xunantunich - ruiny starobylých Mayských chrámov a pyramíd (Belize)

„El Castillo“, ktorý bol už viackrát detailne preskúmaný, bol najvyšším známym kamenným chrámom a najvyššou stavbou postavenou ľudskou rukou v celom Belize až do objavenia ďalšej veľmi známej archeologickej oblasti v Belize – Caracol.

Z dôvodu rozľahlosti a zároveň odľahlosti komplexu práce na objavovaní nových chrámov či iných artefaktov pokračujú veľmi pomaly. Aj v súčasnosti prebiehajú v Xunantunich (a nielen tu) archeologické práce pod vedením doktora Richarda Leventhala. Hlavným cieľom jeho výskumu je lepšie pochopiť históriu Mayskej civilizácie ako aj významného strediska Ríše Mayov – Xunantunich.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“12″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“Xunantunich, Belize{}mountains.png{}Maya World – Xunantunich in Belize“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

Dotácie sú už viac ako reálny podnikateľský zámer

 Euro, Európa, Financie, Politika  Komentáre vypnuté na Dotácie sú už viac ako reálny podnikateľský zámer
jún 052012
 

Pekne sa to vyvíja. Všadeprítomné dotácie sa valia krížom krážom Európou už pekných pár rokov. A to ešte zďaleka nedosiahli svoju najvyššiu silu. Teda keď pôjde všetko podľa plánov euroúradníkov.

Už dnes u nás existuje veľká skupina firiem, ktorá je životne závislá na eurodotáciách. Ich biznis model sa postupne (väčšinou rýchlo ako pozvoľna) pretransformoval na život plný životodarných infúzií z peňaženiek európskych daňových poplatníkov. Niektoré sektory sú závislé do takej miery, že vysušenie kanálov plných peňazí by im v mnohých prípadoch spôsobilo kolaps. Do tejto skupiny patria významní príjemcovia dotácií v turizme, v stavebníctve, v oblasti zbytočných a v praxi často ani nezrealizovaných školení všetkých typov, v oblasti výučby cudzích jazykov, v poradenstve a v neposlednom rade i v oblasti právnych služieb. Nehovoriac o mnohých a mnohých subdodávateľoch, ktorí síce nie sú hlavnými hráčmi na šachovnici dotácií, ale ich život je vďaka nim omnoho ľahší.

Dotácie s Európskej únie sú však v skutočnosti nešťastím pre krajinu, ktorá ich dostáva. Peniaze, ktoré takto prúdia do ekonomiky, žiaľ, nezanechávajú trvalý pozitívny efekt. Nepochybne sa za ne niečo postaví, niečo vybuduje, množstvo (nepotrebných) vecí nakúpi a mnoho ľudí (ktorí by boli inak nezamestnanými) má vďaka nim prácu i výplatu na dlhé obdobie. Tieto argumenty stoja pevne na jednej miske váh.

Hor Samran Phirun, Phnom Penh, Kambodža

Na druhej miske je však skutočnosť, že dotácie prinášajú nárast peňazí v ekonomike, ktorý je neodôvodniteľný ekonomickým vývojom. Eurodotácie prinášajú so sebou obrovskú mieru korupcie a takto úspešne deformujú morálne hodnoty spoločnosti. Verejné financie trpia nutnosťou spolufinancovania jednotlivých projektov. Vďaka dotáciám sa do ďalekej budúcnosti zvyšujú mandatórne výdavky, ktorých sa nebude krajina vedieť zbaviť po generácie.

Všetky tie programy regionálneho rozvoja, vďaka ktorým prúdia obrovské peniaze do oblastí, kam by inak nešlo ani euro, deformujú nepredvídateľným spôsobom budúcnosť týchto regiónov. Možno vďaka peniazom budú mať celé dediny funkčnú kanalizáciu, budú mať pitnú vodu z vodovodu i hladučké asfaltové chodníky. Ich život to síce predĺži, ale nezachráni. Ľudia sa stále viac a viac presúvajú do miest. Tento proces sa nedá zastaviť. Cena za snahu zmeniť prirodzené zákony (a teda na chvíľu oddialiť úplné opustenie obcí kdesi ďaleko, kde líšky dávajú dobrú noc) však je a bude vysoká.

A ako by vyzerali tatranské (a iné) lyžiarske strediská, keby vývoj investícií v nich nebol napojený na štedré európske peňazovody? To si vie snáď domyslieť i ekonomický laik.

Celý systém krížových dotácií je vo svojej podstate chybný. Dotácie sú v Európe už pomaly viac ako reálny podnikateľský zámer. Avšak jedinou úlohou prepracovaného systému dotácií je udržiavať politikov v jednotlivých členských krajinách poslušných a na peniazoch závislých. A nielen ich, ale aj na nich naviazané finančné a majetkové skupiny ovládajúce jednotlivé štáty. Lenže takto sa (z krátkodobého hľadiska nenapraviteľne) deformuje ekonomické a podnikateľské prostredie celej Európy.

 

 

Fond národného majetku – mýty a skutočnosť

 Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Fond národného majetku – mýty a skutočnosť
jún 012012
 

Fond národného majetku vznikol ešte v roku 1991. Sprevádzal ho mýtus, že jeho úlohou je sprivatizovať štátny majetok za čo najvyššiu sumu, čo najlepšie a najspravodlivejšie. Po skončení tejto úlohy mal zaniknúť.

Minulý rok, presne 28.6.2011 v tichosti oslávil svoju dvadsiatku. Stalo sa tak počas funkčného obdobia vlády Ivety Radičovej. Teda vlády, ktorá si rovnako ako jej predchodkyne dala za úlohu zrušiť FNM. Nepodarilo sa.

Skutočnú úlohu, ktorú mal FNM, nemohlo splniť ani ministerstvo privatizácie, ktoré existovalo paralelne od roku 1990 do roku 2003 a neskôr ani ministerstvo hospodárstva, ktoré kompetencie ministerstva privatizácie (celým pôvodným oficiálnym názvom Ministerstvo pre správu  privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky) prebralo.

Tou úlohou bolo držať verejnosť a verejnú kontrolu ďaleko, preďaleko od majetku, moci a peňazí. A takto za bučkom si veselo bačovať.

Už prvé roky svojej existencie si FNM viedol nad očakávania (politikov) dobre. Predával, presnejšie povedané rozdával majetky tým správnym záujemcom za naozaj výhodné ceny. Pre kupujúcich. Toto zvládal skvele bez ohľadu na to, či bola pri moci ľavica, pravica, populisti alebo konzervatívci.

Ríša Mayov - ruiny mayskeho mesta Copán v Hondurase

FNM plnil každej vláde úlohu organizácie, ktorá politickému subjektu, ktorý ju práve ovládal, prinášala peniaze a  funkcie (presnejšie množstvo peňazí a množstvo funkcií) bez toho, aby sa aktuálna politická garnitúra musela spovedať parlamentu, v ktorom by mohla mať opozícia nepríjemné otázky. A preto každá opozícia vyhlasovala, že FNM okamžite po nástupe do vlády zruší a preto sa tak nikdy nestalo.

Naopak. Do vedenia Fondu národného majetku každá vláda nominovala svojich najvernejších. Tých, ktorí bez zbytočných otázok, bez reptania a bez odporu skvele plnili politické objednávky. Pri odhalení nekalých praktík sa vláda vždy verbálne od konania fondu dištancovala a prehlasovala, že za ich konanie nenesie žiadnu zodpovednosť. Sú to predsa iba zlyhania jednotlivcov…

Žiadna vláda nemala a nemá skutočný záujem na zrušení dobre fungujúceho stroja s názvom FNM. Na chvíľu sa pred pár rokmi zrejme aj ľuďom v samotnom FNM zazdalo, že by mohol niekto z politikov ich zrušenie skutočne zrealizovať a tak si Fond národného majetku v roku 2008 dokonca najal mediálnu agentúru, ktorá mala presvedčiť verejnosť (a jej prostredníctvom, pochopiteľne, najmä politikov) o oprávnenosti jeho existencie.

Na správu účasti štátu v niektorých spoločnostiach, kde podiely štátu doposiaľ z rôznych dôvodov zostali, ozaj nie je nutné mať samostatnú organizáciu. FNM však pravdepodobne ani v tomto volebnom období nebude smerovať k zániku. Je viac než jasné, prečo…