Financie – Peter Rudzan

Indický experiment

India Komentáre vypnuté

dec 012016

V Európe sa nájde len málo informácií o experimente, ktorý práve prebieha v Indii. Indická vláda rozhodla o reforme, po ktorej by chcela mať svojich občanov poriadne pod kontrolou. Chce ich totiž nasmerovať k bezhotovostnej ekonomike.

Pravdepodobne malé (možno aj nakoniec to bude veľké) zatemnenie mysle museli mať vo vláde, keď rozhodli o tom, že v Indii – štáte, ktorý má už dávno prvú miliardu obyvateľov za sebou a pekne krásne naďalej zvyšuje počet svojich obyvateľov – zruší dve najväčšie bankovky, ktoré boli v obehu.

8. novembra 2016 vystúpil premiér vo večernom vysielaní a túto radostnú správu oznámil svojim voličom. Pre istotu 9. novembra banky ostali zatvorené a Silvester je posledný deň, kedy je možné staré bankovky vymeniť za zápis v počítačovom systéme niektorej z bánk pôsobiacich v Indii.

Zrušené boli bankovky v hodnote 500 a 1000 indických rupií, čo je v prepočte (veľmi) približne 7€ a 15€.

Oficiálnym dôvodom na tento krok bolo potlačenie čiernej ekonomiky a zvýšenie počtu daňových poplatníkov. V krajine, kde podľa odhadov 98% obyvateľov používa výhradne hotovostné operácie, ide o bezprecedentný krok, ktorý spôsobil obrovský šok v krajine.

Samozrejme ako to už v takýchto prípadoch býva, to zďaleka nie je všetko. Vláda stanovila strop na vklad hotovosti na vlastný účet. Strop tak nízky, že aj drobní pouliční predavači, ktorí držali celoživotné úspory v hotovosti, potrebujú pomoc celej rodiny (častokrát ani to nepostačuje), aby mohli svoje peniaze priniesť do banky.

Vláda pri svojom zatemnení mysle ani na chvíľu nepomyslela na stovky miliónov farmárov, ktorí odjakživa obchodovali výlučne v hotovosti. V ich prípade došlo po vlne protestov k istému uvoľneniu reštrikcií. Inak by sa ekonomika Indie nielen zadrhla (ako je tomu teraz), ale istotne celkom zastavila.

Vyvstala tiež otázka, čo s tými desiatkami miliónov obyvateľov, ktorí nemajú žiadny identifikačný preukaz. Ako tí majú prísť do banky a založiť si účet?

Na svojom stanovisku, že všetky bankovky, ktoré sa neobjavia v bankách do konca roku, sa stávajú bezcennými papierikmi, však premiér Módí trvá.

Objavujú sa (zatiaľ nepotvrdené) informácie, že vláda nakoniec umožní vložiť akúkoľvek čiastku na účet. Stanoví však hranicu, nad ktorou prejdú vklady zdanením. Šepká sa až o dani vo výške 60%. Či vláda bude mať až takúto odvahu, či lepšie povedané drzosť, ukáže až čas. V každom prípade je jasné, že jedným z hlavných motívov peňažnej reformy bolo znehodnotenie veľkej časti obeživa a tým nepriamo k výraznému zníženiu štátneho dlhu.

Voľby v roku 2014 vyhral Módí s obrovskou prevahou. Tie ďalšie, naplánované na rok 2018, však už bude vyhrávať len s veľkými ťažkosťami. Skôr to vyzerá na to, že si už môže po skončení súčasného mandátu plánovať pokojný život v kruhu rodiny. A to aj napriek tomu, že voliči majú väčšinou neobvykle krátku pamäť.

22 tisíc pracovných miest: Zoznámte sa s mágmi z Národnej banky

Financie, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

apr 102015

Na konci marca, teda presne vtedy, keď si firmy po prvýkrát vychutnali platenie daňových licencií, verejnosť bola oboznámená s predpoveďou tvorby nových pracovných miest na rok 2015:

Pozitívny vývoj nastáva aj v oblasti zamestnanosti. „Tento rok pribudne 22 tisíc pracovných miest, reálne vo februári vzniklo 6000 pracovných miest, trend je veľmi pozitívny,“ informoval Róbert Fico. Prognóza predpokladá, že nezamestnanosť na Slovensku v roku 2015 klesne na 12% a pokles bude pokračovať aj v rokoch 2016 a 2017. „Vracia sa ochota zamestnávateľov zamestnávať ľudí a potvrdzuje sa to, že ľudia sa nebudú musieť obávať o svoju prácu a budú ju oveľa jednoduchšie nachádzať,“ povedal minister financií. Cieľ vlády bol dosiahnuť nezamestnanosť na úrovni priemeru krajín eurozóny. „Tento cieľ vnímame ako veľmi reálny,“ potvrdil premiér.

Vláda pri svojom odhade vychádzala z optimistickej prognózy analytikov z NBS. Tí odhadujú, že HDP tento rok narastie o 3,2% a budúci dokonca o 4%. Ostáva záhadou, odkiaľ čerpali pracovníci NBS údaje do svojich tabuliek. Žeby v Bulharsku? To je známe tým, že do prognóz väčšiny provládnych ekonómov dodáva svoje konštanty. Tieto sú jeho najväčším exportným artiklom a odberateľmi sú také stálice ako Medzinárodný menový fond čo Európska centrálna banka…

Keďže mágovia z NBS vedia, akú pesničku majú spievať, marketingovo podkutý premiér neváhal a oznámil nám, že bude vytvárať nové pracovné miesta. A keďže premiér je šéf vlády, a teda šéf všetkých úradníkov a štátom platených zamestnancov, dozvedeli sme sa takto, koľko v tomto segmente pribudne nových zamestnancov. Veď vieme pochopiť, že nikde inde (teda ani v súkromnom sektore) ani vláda zamestnanosť reálne zvýšiť nedokáže. Skutočne zvýšiť zamestnanosť. Lebo zvyšovanie zamestnanosti dotáciou vybraných podnikateľov a firiem teda za vytváranie pracovných miest rozhodne považovať nemožno. To tie peniaze rovno môže vláda poslať tým šťastlivcom – akože zamestnancom, ktorí majú vytvorené pracovné miesto, a ešte aj ostane v štátnej kase dosť na iné, užitočnejšie veci.

Takže si zrekapitulujme. 22 tisíc pracovných miest určite pribudne. Kde? Napríklad na školách. Každá predsa potrebuje IT techniku na údržbu počítačov. Ďalej budeme priebežne zvyšovať počet asistentov, ktorí budú pomáhať deťom pri dosahovaní priemerných, častejšie však podpriemerných, školských výsledkov. Nepochybne sa podarí zamestnať ďalších ľudí na úradoch, ktoré budú kontrolovať úrady, ktoré majú na starosti kontrolu úradov. A tak podobne. Zdravotníctvo určite nevynecháme. Peňazí v ňom síce ostáva stále menej a menej, ale zopár ľudí ešte pohltí. Nemalú pomoc môžeme očakávať aj od našich zrúcanín z 13. storočia. Na opravu bývalých hradov, kedysi hrdých dominánt našich kopcov, môžeme nasadiť desiatky, možno i stovky pracovníkov.

Krásna Hôrka tesne potom, ako poskytla strechu na zvýšenie teploty svojho okolia

No a samozrejme – na zvyšujúcu sa zamestnanosť je naviazaný rast platov. Štátom priamo či nepriamo platení zamestnanci sa majú na čo tešiť:

Zo mzdy si budeme môcť kúpiť viac. „V roku 2015 očakávame rast reálnych miezd o 2,7%,“ povedal predseda vlády. Reálny nárast príjmov by mal tiež pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Veď samozrejme. Ako inak? Voľby sú tu predsa už o rok.

Syriza a Grexit

Grécko Komentáre vypnuté

jan 062015

Už o pár dní sa budú v Grécku konať parlamentné voľby. Veľký presun na pravicovej strane, ktorý je spôsobený tlakom volebných preferencií a neschopnosťou potlačiť svoje ego (ach, aké podobné slovenským reáliám) dáva ešte akú takú nádej, že komunisti so Syrize pod vedením Alexisa Tsiprasa v parlamentných voľbách nezvíťazia, alebo zvíťazia iba tak, že nebudú schopní presadiť svoje trúfalé plány.

Medzi ich hlavné povolebné plány patrí ukončenie šetrenia a znižovania stavu zamestnancov (a ich platov) vo verejnom sektore. Tvorba pracovných miest (ako i zastavenie ich neznižovania) je v skutočnosti možná len vo verejnom sektore. To Gréci pochopili už pred rokmi. Krajiny, ktoré sú v eurozóne kratšie, ako napríklad Slovensko, toto pochopia už v krátkom čase.

Ďalšou požiadavkou Syrize je výrazné škrtnutie gréckych dlhov. Ich výška už siaha do astronomických stoviek miliárd eur. Aj únijným hlavám po(na)mazaným je jasné, že krajina s desiatimi miliónmi obyvateľov, so zopár nádhernými ostrovmi a s trochou olivových plantáží nemá nikde, nikdy šancu čo i len začať splácať istinu so svojich astronomických dlhov. A preto odpísanie dlhov spolu s menovou reformou je pre krajinu najrýchlejšie a relatívne bezbolestné riešenie (veď veriteľom tie peniaze aj tak natlačí ECB, takže oni o nič neprídu).

Grécko nemá inú šancu stabilizovať svoju krajinu ako devalvovať svoju národnú menu. A to priebežne. Tak, ako to robilo už tisícky rokov pre výmyslom zvaným euro. A keď budú mať grécki politici v rukách tento nástroj, môžu začať aké také reformy trhu práce, poľnohospodárstva a cestovného ruchu. A pomaly získavať dôveru a nové financie zvonku.

Michaef Fuchse, poradca hlavnej vládkyne Európskej únie Angely Merkelovej, sa na margo rizika, že v Grécku voľby nedopadnú podľa želania Nemecka, vyjadril, že Grécko už nie systémovo nevyhnutné pre ďalšiu existenciu eura. Čo v preklade znamená, že proces presunu všetkých dlhov z nemeckých a francúzskych bán do Európskej centrálnej banky bol úspešne zavŕšený. Na svoje peniaze si tak už prišli bankári a s polu s nimi aj akcionári bánk. A na straty sa môžu už teraz tešiť ostatní občania Európskej únie.

Atény

Každému bolo už pred rokmi jasné, že scenáre opustenia eurozóny sú už dávno spracované. A ich realizácia už nie je neprestaviteľná ani pre nemeckú vládu (áno, až teraz, keď vládcovia EÚ lížu smotanu a nie rany zo svojich nenávratných investícií).

Samozrejme, všetci, ktorí veria vo svoju neomylnosť pri násilnom budovaní zoskupenia s honosným názvom Európska únia, sa budú do poslednej chvíle presviedčať, že grécki komunisti so svojimi plánmi nevyhrajú a ak ak náhodou áno, tak od nich následne upustia za primerané všimné.

Ale to, že projekt rozširovania eura medzi navzájom nekonzistentné krajiny je neudržateľný, sa už poprieť bude dať len veľmi ťažko.

Na záver by bolo ešte dobré pripomenúť, že podobným procesom nominálneho zníženia dlhu prešlo i samo Nemecko v roku 1953, keď došlo s odpusteniu nesplatiteľných dlhov zo strany USA. Vtedy sa Nemecko prvý krát poriadne nadýchlo a od tohoto okamihu už sa nezastavilo na svojej ceste za pohltením Európy. Ale to už je iný príbeh.

Ďakujeme za divadelné predstavenie. Právom si zaslúži standing ovation.

Financie, Podnikanie, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

nov 092014

Tak nám teda odstúpila ministerka zdravotníctva. Ukážkovo rýchlo ako sa na vzornú demokratickú krajinu patrí. A nielen ona, aby toho nebolo málo, pridala sa k nej i podpredsedníčka parlamentu a zopár nižších šarží na rentiérskych stoličkách. Ale nemohli by sme byť na Slovensku, aby sme tomu všetkému len tak ľahko uverili.

Pripomeňme si, že za pád ministerky môže odhalenie, na ktorom sa veľkou mierou spolupodielal denník SME. Áno, ten denník SME, ktorého spoluvlastníkom sa za čiastočne dramatických okolností stala skupina PENTA. Teda tá istá skupina (nie hudobná, ale finančná), pre ktorú roky verne a zrejme sledujúc jej kariérny postup veľmi dobre, pracovala pani Zvolenská. Teraz je už teda jasnejšie, prečo tá kúpa podielu v najuznávanejšom a najkritickejšom denníku, keďže už v prvom kole vypadli dôvody finančné a teda tvorba zisku. Teda toho zisku, ktorý je s istotou pri rozhodovaní o realizácii obchodov vždy a len a len vždy na prvom mieste. Dôvodom kúpy je teda zrejme to, aby sa špina v politike a v štátom riadených organizáciách a firmách rýchlejšie dostala na povrch a odhalila, jednoducho aby dobro zvíťazilo nad zlom ako je to iba v rozprávkach a aby dvojhlavú dračicu zoťal statočný, nikým neohroziteľný premiér.

Takže zhrnuté a podčiarknuté – príkladné verejné obstarávanie, ktoré sa papierovo pravdepodobne v ničom nelíši od stoviek iných obstarávaní, pri ktorých nebol porušený žiadny zákon, zapôsobilo pred komunálnymi voľbami presne tak ako to marketingový poradcovia naplánovali: premiér si pripísal nezanedbateľné množstvo kladných bodov vo svojom ťažkom boji s korupciou.

Ozaj, skutočne je to pád ministerky, ktorý sa nečakal, alebo len dopredu dohodnutá výmena ministra s divadelným predstavením s dramatickými vložkami pre občanov – voličov? Smer by si rád podržal kreslo primátora v Košiciach, ale rozhodne to nebude ľahké ani s kampaňou, v ktorej sa pán Raši div že nie dištancuje od Smeru. Možno preto to rýchle vymenovanie nového ministra. Ale vlastne to je všetko jedno. Kdesi v hustnúcej hmle ze divadelnými figúrkami sa nám vyškierajú do očí tí, ktorí skutočne riadia slovenské zdravotníctvo.

Je nepochybné, že v doterajšej histórii Slovenska je súčasný marketingový tím kresliaci auru okolo premiéra ten najschopnejší. Klobúk dole. O to viac sa tisne na pery otázka, prečo máme za prezidenta práve pána Kisku a nie niekoho úplne iného…

Spiaca mačka kdesi v Aténach

Slovensko cez palubu

Európa, Financie, Geopolitika, Krajiny, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

okt 262014

V ére, ktorá nasledovala po období tvorby „kapitálotvornej vrstvy“ na Slovensku, ktorá, mimochodom, bola úspešná až priveľmi, nastúpila počas vlády M. Dzurindu éra predaja kľúčového majetku krajiny do rúk západných vlastníkov, často len naoko súkromných, keďže zase ich vlastníkmi bola neraz vláda príslušnej krajiny, z ktorej investor pochádzal. Ale to nie je teraz podstatné.

To najdôležitejšie posolstvo – posolstvo o tom, že chceme patriť na Západ a Západ na oplátku skonsoliduje naše firmy a vezme si za to primeraný podiel na zisku, tým bolo naplnené. Veľké korporácie i menšie firmičky si kúpili od prvoprivatizérov, vybraných vládami V. Mečiara, ako aj nemalé zvyšky od pravicových vlád ideologicky vedených Miklošom a Dzurindom, všetko cenné, čo bolo v tom čase na malom Slovensku k dispozícii.

Za to, a potom aj za lacnú pracovnú silu do montážnych dielní, sme mohli začať nielen platiť eurom ale aj plakať nad rozliatym mliekom celosvetovej hospodárskej krízy, ktorá tak krásne začala v predvečer prijatia eura u nás.

Avšak doba, kedy vlastníctvo našich veľkých firiem a aspoň trochu nezávislých médií, ktoré si dovolili byť kritické k vláde či finančným skupinám s vládou spriaznenými (rovnako tak i k excesom, ktoré robili menšie ryby s nemenšími peniazmi na regionálnej úrovni), sa práve skončila. Akúsi záverečnú bodku, po ktorej bude vhodné už len zatiahnuť oponu, urobil predaj Petit Pressu a s ním i mienkotvorného denníka SME. Nemá zmysel opisovať nedávny predaj novín a časopisov sústredených okolo občas až smelo hryzúceho týždenníka PLUS 7 DNÍ. Mnohí už za tých pár mesiacov, ktoré ubehli od úteku Francúzov a Nemcov z SPP, zabudli, že chvíľu za nás dodávky plynu z Ruska nechodil vyjednávať predseda vlády so zástupcami „“kapitálotvornej vrstvy“ zrodenej v divokej privatizácii temných 90. rokov.

Všetky vyššie spomenuté udalosti sú sprievodnými znakmi sťahovania sa Západu zo Slovenska. Toho Západu, ktorý zistil, že má dosť svojich starostí a Slovensko vlastne ani nepotrebuje. Vyžmýkal ho už viac než citrón a zo skaly voda nepotečie. ENEL by na túto tému mohol rozprávať tisíc a jednu noc…

Slovensko, hodené cez palubu, si snáď zachová ešte istú dobu príslušnosť k západnej civilizácii. Ale nebude to jednoduché. Okrem histórie (väčšinu modernej histórie bolo územie, ktoré dnes pokrýva Slovensko, súčasťou západných ríš, kráľovstiev a cisárstiev) a náboženstva (pravoslávne kresťanstvo začína až tesne za našim plotom) hrá momentálne všetko proti nemu.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Helikoptéry budú nalietavať aj na prostých občanov

Euro, Financie, Krajiny Komentáre vypnuté

aug 262014

Stagnácia je slovo, pri ktorom väčšina politikov a na nich ekonomicky naviazaných ekonómov dostáva triašku. Avšak práve výrazom stagnácia môžeme smelo popísať stav, v akom sa už niekoľko rokov po sebe nachádzajú Spojené štáty spolu so zlenivelou Európou.

Prvý, kto sa pokúsil na nezastaviteľnú stagnáciu nasadiť netradičnú, ale o to zákernejšiu zbraň, boli USA. Konkrétne ich centrálna banka si (obrazne povedané) prenajala vrtuľníky od armády a začala z nich vyhadzovať peniaze na pomazané hlavy z Wall Streetu. Avšak všetky tieto peniaze postupne (skôr rýchlejšie ako pomaly) skončili v rukách bankárov, banksterov a nimi podobných. A žiadané a očakávané naštartovanie ekonomiky a zvýšenie ekonomického rastu (teda hneď dve hlavné mantry súčasnosti) sa ani náhodou v USA nedostavili. Napriek tomu podobný prenájom vrtuľníkov uskutočnila vzápätí aj centrálna banka starého kontinentu – ECB. Na počudovanie všetkých zainteresovaných – taktiež bez úspechu. Teda ak za úspech nie je náhodou považovaný draatický presun bohatstva od občanov k vládnucej elite. A nebolo by to po prvý krát v histórii…

Po rokoch zúfalého skúšania, kedy najmocnejšie centrálne banky zaplavovali finančný trh (najmä ten bankový a akciový) likviditou, sa už aj v serióznejších amerických médiách začína diskutovať o tom, že by sa k likvidite po podobnom zhadzovaní zelených papierikov z vrtuľníkov (ergo z tlačiarní) mohli dostať aj občania USA. Momentálne sa síce z vládnych kruhov prostredníctvom názorov nezávislých ekonómov vypúšťajú balóniky so sumami od 1 do 3 tisíc dolárov na jednu americkú domácnosť, avšak každému súdnemu ekonómovi musí byť jasné, že s takouto sumičkou sa v Štátoch žiadna voda namútiť nedá. Ale na začiatok to nie je zlé. Podobné pološialené návrhy zaznievali síce i v minulosti, ale zdali sa byť nerealizovateľné a odtrhnuté od reality.

Avšak v ekonomike Západu je už väčšina zákonov, vecí, cien, regulácií a postupov odtrhnutá od reality, tak prečo neskúsiť i túto blbosť. Ak má však aspoň trochu rozhýbať maloobchod, tak to musí byť blbosť omnoho väčšia ako len za 3 tisíc dolárov. Najmenej jednu nulu k tomu číslu bude treba pripísať. Bankári sa aj tak nemajú čoho obávať. Väčšina z takto rozhádzaných peňazí sa pekne naukladane dostane späť do bánk, spravidla ako splátka dlhov nazhromaždených v minulosti. Ani to by však nebolo pre ekonomiku celkom márne. Bonita dlžníkov, ktorí sa takto jednorázovo očistia by rapídne stúpla a spotrebné úvery ba opäť raz na chvíľu mohli vyvolať dojem prosperity.

Výletná loď, záliv Halong Bay vo Vietname

Výroba nových áut. Kedy zastavíme to šialenstvo

Financie, Politika, Priemysel Komentáre vypnuté

jún 232014

Málokto pochybuje o tom, že prosperita Západu sa odvíjala po línii: fosílne palivá – automobilová doprava (a preprava). Ekonomický boom, ktorý so sebou priniesla masová automatizovaná výroba cenovo dostupných automobilov sa nad očakávanie prejavila silnou pozitívnou (posilňujúcou) spätnou väzbou. Ľudia získali prácu v celom cykle výroby a predaja automobilov a za svoj plat si mohli dovoliť kúpiť auto. Na pomoc rýchlo pribehli finančné inštitúcie a tak sa zrodili úver na kúpu auta a leasingová zmluva.

Množstvo sektorov v rôznych krajinách naviazaných na výrobu automobilov sa začalo nezastaviteľne rozvíjať. Veľká hŕba krajín (s nimi aj Slovensko) stavilo všetky drobné na jednu kartu – automobilovú. Dlhé roky tento model fungoval. Až kým si všetci nekúpili autá dve a nezaparkovali k nim ešte aj jedno firemné. Zrazu sa už na parkoviskách a cestách takmer niet kam pohnúť a často už na to ani nie sú dôvody. Parkoviská sú plné na prasknutie, križovatky už dávno neposkytujú vodičom zamýšľaný komfort.

Pásová výroba dielov a následná kompletizácia áut zamestnala množstvo nekvalifikovanej pracovnej sily. Možno práve preto si málokto zo zamestnancov ktorejkoľvek subdodávateľskej spoločnosti kladie otázku, kam putujú tie milióny a milióny dielov, ktoré sa každoročne v každom závode vyrobia.

Nepredané nákladné autá (Veľká Británia, zdroj: Google Maps)

Vďaka Google Maps však už vieme potvrdiť to, čo si zopár odvážlivcov iba nesmelo myslelo. Novovyrobené tisícky, desiatky tisíc, státisíce ba milióny áut končia na obrovských parkoviskách, nevyužívaných testovacích okruhoch a opustených letiskách. Množstvo takýchto skladovacích priestorov (sú ich doslova tisíce) sa nachádzajú na Britských ostrovoch, v Spojených štátoch a v tejto oblasti nezaostáva ani Čína. Jej stredná trieda, podobne ako tá na Západe, pomaly ale isto stráca kúpyschopnosť, vďaka ktorej u plynulých dvoch desaťročiach dokázala meniť vozy každé dva, tri roky.

Kam z týchto obrovských skladovacích plôch autá potom putujú? Do predaja to určite nie je. Nové modely, ktoré automobilky každoročne predstavujú, pochovajú aj tú malú nádej na to, že sa tieto vozy s preležaninami niekedy predajú. Nehovoriac o ich technickom stave – keď bez akýchkoľvek najazdených kilometrov skončia na dlhé mesiace, často aj na roky, na vzduchu. Často neďaleko morského pobrežia. Aj menej skúsený motorista si vie domyslieť, v akom technickom stave sú po chvíli takéto autá.

Skladisko nepredaných áut (Zdroj: Google Maps)

Neuveriteľnou a o to smutnejšou správou pre našu civilizáciu je, že tieto nepredané autá končia postupne v recyklačnom stredisku a rozoberú sa na diely. Tie sa spracujú na suroviny do výrobného procesu a výrobný cyklus sa môže začať odznova. Ale dokedy? Na dlho to už určite nebude.

Samozrejme, zatiaľ sa tento výrobno-recyklačný cyklus nedotýka luxusných značiek. Tie si svojich kupujúcich medzi kontinuálne bohatnúcou elitou naďalej nachádzajú. Avšak značky určené pre strednú triedu sú už pomaly na konci dychu. Zatiaľ ich nad vodou drží nekontrolovateľné neobmedzené tlačenie nových peňazí… Ale dokedy to môže trvať? Kým stredná trieda nezanikne úplne. Potom bude nasledovať – Game over!

Chýba nám možnosť devalvovať

Euro, Krajiny Komentáre vypnuté

jan 272014

Ceny priemyselných tovarov vytrvalo klesajú. Vďaka tomu môžu štatistici vykazovať infláciu omnoho nižšiu ako je reálna v spotrebnom koši bežného príslušníka nižšej strednej a niže (spoločenskej) triedy. Keďže mzdy (šťastnejšej väčšiny) zamestnancov pomaly ale isto rastú, začína byť aj slovenská pracovná sila drahá pre producentov etablovaných u nás.

Tým, že máme euro, nemôžeme devalvovať korunu tak ako to pred pár týždňami urobili Česi. Tí rýchlo zareagovali na potreby nemeckých priemyselníkov a prudko devalvovali českú korunu. Dosiahli tak relatívne zníženie ceny práce (počítané v eur) a tým i zníženie ceny produkcie, prevažne exportovanej práve do Nemecka. Domáci obyvatelia túto devalváciu nepocítili tak negatívne ako pozitívne ju pocítili producenti. Malá poznámka pod čiarou: Česi ešte na dôvažok dokázali korunu devalvovať práve v čase, kedy si silní domáci hráči zhodou okolností potrebovali konvertovať obrovské sumy v zahraničných menách do korún. Časová zhoda bola zaiste náhodná. Tak ako to pri nezávislých centrálnych bankách už chodí.

S týmto problémom nemožnosti devalvácie sa boria okrem nás viaceré krajiny eurozóny. Pobaltské krajiny zvolili dobrovoľne jediné možné riešenie, keď chceli ostať v hre – začali už v dávnejšie znižovať mzdy. Naprieč celou krajinou. Nevyhli sa tomu ani úradníci a štátni zamestnanci. Napríklad takí Gréci sa k tomu veľmi nemali a boli tak prinútení vydať sa rovnakou cestou až tlakom zo strany európskych politikov a finančných domov. Ekonómovia mimo mainstreamu odhadujú, že také Grécko či Španielsko budú musieť znížiť mzdy možno aj o 30% a v niektorých sektoroch možno až o 50 neuveriteľných, krutých, ale zrejme nevyhnutných percent. Teda, ak sa budú chcieť niekedy vrátiť do ligy konkurencieschopnosti. Na Slovensku ako prví našli odvahu hovoriť na túto tému vo Volkswagene. VW zatiaľ žiada od odborov len symbolické zníženie miezd o 4%, korelujúce so znížením ceny práce v ich závodoch v Čechách.

Vyšívanie po vietnamsky

Najbližšie roky nám určite dajú aj pravdivú a politikmi neskresľovanú odpoveď na otázku, či Slovensko urobilo dobre, že prijalo euro za svoju menu. A aký vplyv to malo na zmenu vnímania cien a zmenu nákupného správania sa jednotlivých skupín obyvateľstva. Veď mnohí už trpko zistili, že je omnoho jednoduchšie utratiť 10 eur ako 300 korún, a rovnako tak je jednoduchšie oželieť 100 eur oproti pôvodne trom tisíckam…

Súčasťou tejto odpovede budú aj také faktory ako devalvácia, resp. revalvácia vlastnej meny a inflácia, resp. deflácia. Oficiálne štatistiky sa snažia presviedčať občanov, že ekonomický útlm spôsobuje útlm v každoročnom raste cien, na ktorý si už všetci viac menej zvykli. Rovnako tak ako si zvykli na pravidelné, každoročné, čo i len symbolické zvyšovanie platov.

Európsky sociálny fond

Euro Komentáre vypnuté

okt 012013

Bez víťaza sa aj naďalej vedú spory, kam to tá Európska únia v skutočnosti smeruje. Jej prívrženci sú ochotní prisahať, že má nakročené stať sa najsilnejším zoskupením na celom svete, jej odporcovia si zas pri hodnotení jej budúcnosti neberú servítku pred ústa a hovoria o temnote vzdialenej nie storočia, ale už len desaťročia.

V každom prípade cesta, po ktorej elity nasmerovali európsky Titanik, je nielen poriadne špinavá, ale na dôvažok i poriadne smrdí. O tom (bohužiaľ) niet medzi prívržencami a odporcami sporu. Prívrženci únie však v celom tom smrade a bahne naokolo vidia iba malý defekt, ktorý sa bude dať jednoducho napraviť. Mnohí veria, že tak ako jednoducho a rýchlo sa dá zapnúť klimatizácia a pračka vzduchu v pohodlnej bruselskej kancelárii, dá sa odstrániť aj všetka tá špina, ktorá je sprievodným znakom panovania tandemu Nemecka a Francúzska nad celou Európou. Vlastne dnes už sa dá pokojne hovoriť o panovaní samotného Nemecka…

Európsky sociálny fond (ESF) je skvelou ukážkou európskych paradoxov. Určený na podporu a rozvoj sociálnych zručností sa stal už ani len neskrývanou dotačnou linkou pre bohatých. Hlavných príjemcov podpory z ESF by sme márne hľadali medzi obyčajnými podnikateľmi a ich zamestnancami (súčasnými, či budúcimi). Tých treba hľadať v zozname najväčších korporácií sveta a ich dcérskymi a majetkovo či podnikateľsky previazanými spoločnosťami. Jeden by neveril, koľko rôznych školení majú za sebou zamestnanci takýchto korporácií. Občas je ťažké nájsť voľný čas, v ktorom by sa dala urobiť skutočná práca. Nepodobné je to v štátnych firmách a úradoch, ktoré sa taktiež s preveľkým úspechom zapájajú do výberového procesu na pridelenie financií z Bruselu.

Melón

ESF je tak len ďalší z európskych fondov vzdelávajúcich Európanov v tvorení a písaní vzletných, nič nehovoriacich fráz. Čím krkolomnejšie spojenie doposiaľ nikdy nespojených slov, tým sa projekt javí inovatívnejší a kvalitnejší.

A prečo sa nikto ani len nenamáha skontrolovať vzdelávací a školiaci proces v praxi? Možno práve preto, aby ani náhodou nemusel riešiť problém, že žiadne školenia sa nikdy nekonali a zamestnanci za prísľub malého prihodenia k výplate podpísali všetky potrebné prezenčné listiny a dokumenty.

Únia rozdáva miliardy ako zmyslov zbavená

Banky, Euro, Európa, Európa, Financie, Geopolitika, Krajiny, Politika Komentáre vypnuté

máj 182013

Trinásty máj rozhodne nebol dňom nešťastným. Teda aspoň pre niektorých vyvolených. Veď prečo aj. Nebol piatok, ale pondelok, a navyše sa opäť stretli všetci Santa Clausovia prezlečení za ministrov financií z celej Európy. A tak sa popri ochutnávke bruselských špecialít servírovaných na prehýbajúcich sa švédskych stoloch opäť raz rozdávalo a rozdávalo. Z cudzieho, pochopiteľne. Opäť si na svoje prišlo Grécko, Cyprus a Portugalsko. Podľa rečí naokolo sa zdá, že okruh prijímateľov novovytlačených peňazí sa miesto redukcie bude skôr zväčšovať. Na bohatú hostinu by nedbalo zavítať i také Slovinsko.

Dnes sa už málokto zamyslí alebo opýta, kam všetky tie (spolu už) stovky miliárd euro doputovali. Dnes si už vôbec nevieme predstaviť nič za tými obrovskými číslami s množstvom núl. A práve preto sa tak jednoducho tým, čo sú pri moci, rozdávajú. V skutočnosti by také malé krajiny ako je Grécko či Cyprus mohli žiť desiatky rokov z tých obrovských súm, ktoré boli použité na oddlženie. A to by ich občania celé tie roky nemuseli doslova pohnúť ani len prstom. Napriek tomu sa zdá, že studňa je bezodná a pýta si ešte viac. Prečo sa nepýtame, že prečo sa toto všetko deje?

Nechce sa veriť, že Nemecko je ochotné platiť celú ten žúr okolo oddlžovania problémových krajín len tak pre nič za nič. Napriek tomu, že podmieňuje svoju pomoc ozdravnými krokmi, je to celé iba ilúzia. Je nepredstaviteľné, že krajiny, ktoré si zvykli na vysoký životný štandard, krajiny, ktoré nemajú žiadny priemysel, žiadnu komoditu a slabé poľnohospodárstvo, by sa niekedy mohli dostať na úroveň sebestačnosti. Mohli, ale nie pri európskej životnej úrovni. A keďže právo na vysokú životnú úroveň majú európske krajiny vpísané pomaly do ústav, nie je možné očakávať, že životná úroveň krajín, ktoré si ju vybudovali na dlh, klesne mávnutím čarovného prútika. Tejto rozprávke veria snáď už len deti v Nemecku. A možno ešte v rodinách euroúradníkov…

Thanjavur (India) – čerpacia stanica

Kam to všetko smeruje však zrejme nie je jasné ani súčasnej vládnucej elite. To, že po tejto ceste bez jasného smerovania či cieľa zmenia miliardy eur svojich majiteľov je však isté. Veď postupne už presakujú na svetlo aj informácie, kto sa po pri tej ohromnej socializácii strát pekne nabalil. Neboli to jednoduchí (i keď nepochybne roky veľmi dobre platení) ľudia z Grécka alebo Cypru. Boli to najmä silné finančné skupiny, ktoré presunuli svoje nezvládnuté finančné a podnikateľské riziko na občanov Európskej únie. Tie isté finančné skupiny, ktoré sa teraz chystajú na posilňovanie kapitálu tých istých gréckych bánk, ktoré mali svoju existenciu ukončiť v etape oddlžovania Grécka. Nestalo sa tak a dnes už tušíme prečo. Ďalšie kolo privatizácie ziskov a presunu obrovských miliárd do vreciek rôznych fondov, investičných bánk a im podobných skupín sa sľubne rozbieha.

Older Entries