podnikanie – Peter Rudzan

Slovensko cez palubu

Európa, Financie, Geopolitika, Krajiny, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

okt 262014

V ére, ktorá nasledovala po období tvorby „kapitálotvornej vrstvy“ na Slovensku, ktorá, mimochodom, bola úspešná až priveľmi, nastúpila počas vlády M. Dzurindu éra predaja kľúčového majetku krajiny do rúk západných vlastníkov, často len naoko súkromných, keďže zase ich vlastníkmi bola neraz vláda príslušnej krajiny, z ktorej investor pochádzal. Ale to nie je teraz podstatné.

To najdôležitejšie posolstvo – posolstvo o tom, že chceme patriť na Západ a Západ na oplátku skonsoliduje naše firmy a vezme si za to primeraný podiel na zisku, tým bolo naplnené. Veľké korporácie i menšie firmičky si kúpili od prvoprivatizérov, vybraných vládami V. Mečiara, ako aj nemalé zvyšky od pravicových vlád ideologicky vedených Miklošom a Dzurindom, všetko cenné, čo bolo v tom čase na malom Slovensku k dispozícii.

Za to, a potom aj za lacnú pracovnú silu do montážnych dielní, sme mohli začať nielen platiť eurom ale aj plakať nad rozliatym mliekom celosvetovej hospodárskej krízy, ktorá tak krásne začala v predvečer prijatia eura u nás.

Avšak doba, kedy vlastníctvo našich veľkých firiem a aspoň trochu nezávislých médií, ktoré si dovolili byť kritické k vláde či finančným skupinám s vládou spriaznenými (rovnako tak i k excesom, ktoré robili menšie ryby s nemenšími peniazmi na regionálnej úrovni), sa práve skončila. Akúsi záverečnú bodku, po ktorej bude vhodné už len zatiahnuť oponu, urobil predaj Petit Pressu a s ním i mienkotvorného denníka SME. Nemá zmysel opisovať nedávny predaj novín a časopisov sústredených okolo občas až smelo hryzúceho týždenníka PLUS 7 DNÍ. Mnohí už za tých pár mesiacov, ktoré ubehli od úteku Francúzov a Nemcov z SPP, zabudli, že chvíľu za nás dodávky plynu z Ruska nechodil vyjednávať predseda vlády so zástupcami „“kapitálotvornej vrstvy“ zrodenej v divokej privatizácii temných 90. rokov.

Všetky vyššie spomenuté udalosti sú sprievodnými znakmi sťahovania sa Západu zo Slovenska. Toho Západu, ktorý zistil, že má dosť svojich starostí a Slovensko vlastne ani nepotrebuje. Vyžmýkal ho už viac než citrón a zo skaly voda nepotečie. ENEL by na túto tému mohol rozprávať tisíc a jednu noc…

Slovensko, hodené cez palubu, si snáď zachová ešte istú dobu príslušnosť k západnej civilizácii. Ale nebude to jednoduché. Okrem histórie (väčšinu modernej histórie bolo územie, ktoré dnes pokrýva Slovensko, súčasťou západných ríš, kráľovstiev a cisárstiev) a náboženstva (pravoslávne kresťanstvo začína až tesne za našim plotom) hrá momentálne všetko proti nemu.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Podobnosti

Podnikanie, Priemysel Komentáre vypnuté

dec 142012

V istom období v minulosti nastal v USA extrémne vysoký nárast produktivity práce – vďaka novým technológiám sa zvýšila výkonnosť pracovníkov v niektorých odvetviach až o 40%. Príčinou tohoto nárastu bol najmä vysoký nárast kapitálových investícií. V sledovanom období rástli tieto investície vždy o viac ako 6% ročne.

Zvýšenie produktivity práce sa malo, podľa ekonomickej teórie, odraziť v rapídnom znižovaní cien produkovaných tovarov. A v nadväznosti na to i poľnohospodárskych produktov a služieb. Avšak ceny neklesali, ostávali na rovnakej úrovni, ba niektoré i narástli. Toto bolo zapríčinené ekonomickou reguláciou trhu zo strany štátu. Teda nie neviditeľnou rukou trhu, ktorá zlyhala, ako sa to snažili tvrdiť úradníci.

Bez regulácie by s poklesom cien priemyselných výrobkov takmer určite poklesli i mzdy pracovníkov, ale pokles miezd by bol miernejší ako pokles cien. Reálne mzdy (a s nimi i reálna kúpyschopnosť ľudí), ktoré by odrážali skutočný nárast produktivity, by rástli napriek tomu, že v nominálnej hodnote by klesli. Zamestnanci by si mohli kúpiť väčší počet spotrebných tovarov, potravín, či čohokoľvek iného ako doposiaľ.

Avšak v prostredí regulácie a prílivu obrovského množstva nových peňazí do finančného systému sa udalosti vyvíjali inak. Zamestnanci si vďaka plazivému zvyšovaniu životných nákladov sotva mohli dovoliť to, čo by im mala zvyšujúca sa produktivita umožniť. Konjunktúra, ktorá v tomto období prebiehala, bola založená najmä na rozširujúcom sa automobilovom priemysle a zvyšujúcom sa počte predaných automobilov.

Parný stroj (Múzeum vedy v Londýne)

V Amerike sa v roku 1929 vyrobil takmer rovnaký počet áut za rok ako sa vyrábalo ešte po 2. svetovej vojne začiatkom päťdesiatych rokov (číslo sa pohybovalo medzi 5 a 6 miliónmi vozidiel).

Nikto, dokonca ani Ford, ktorý si na tom dlhé roky zakladal, už neznižoval ceny. Ba naopak. Napriek nárastu produktivity ceny áut rástli. Nárast sa odôvodňoval zvyšovaním bezpečnosti (a tým pádom zväčšovaním áut až na rozmer malých lodí) a pridávaním nových a nových doplnkov (najmä pochrómovaných).

Pri kúpe takýchto automobilov však už dochádzalo k pnutiu medzi mužmi – automobilovými nadšencami a ženami – strážkyňami rodinnej kasy. General Motors však rýchlo prišiel na to ako si poradiť. Od roku 1925 umožňoval kúpu svojich vozidiel zložením iba 1/3 ceny auta. Zvyšnú časť ceny platil zákazník v pravidelných splátkach. Začala sa tým však len ďalšia masívna vlna z nikdy nekončiaceho zadlžovania spotrebiteľov…

Obdobie, o ktorom hovoríme, je obdobie rokov 1921 až 1929, teda obdobie medzi dvoma finančnými krízami medzivojnového obdobia. Až príliš sa tento vývoj podobá na prvú dekádu 21. storočia…

Totiž priemysel založený na produkcii automobilov má jednu veľkú nevýhodu. Pokiaľ je spotrebiteľ vo finančných problémoch, nemá istotu v zamestnaní alebo len má z jeho pohľadu momentálne nedostatok peňazí, dokáže si vystačiť ešte niekoľko rokov so svojim starým autom. Prípadne bude chvíľu využívať verejnú dopravu. A následný pokles priemyselnej výroby môže mať potom fatálne následky pre väčšinu subjektov trhu.

Rast HDP sa nám zasekol

Euro, Financie, Krajiny, Spoločnosť Komentáre vypnuté

sep 042012

Rast sa nám zasekol. Dokonca sa k nám, do niektorých z „vyspelých“ krajín, nasťahoval doteraz nevídaný pokles. Pochopiteľne sa myslí pokles HDP. Zjednodušene možno povedať, že ide o pokles súčtu toho, čo spotrebujeme (teda občania ako aj vláda), čo investujeme a čo exportujeme.

Aby sme mohli investovať, investícia spravidla musí mať plán, víziu, ako sa k majiteľovi vráti a v lepšom prípade prinesie aj nejaký výnos (táto podmienka väčšinou neplatí pre vládne investície, tu sa pôvodná investícia, ako aj zisk, obvykle presúvajú do rúk s vládou spriaznených oligarchov). Aby sa však investícia za normálnych okolností vrátila, na konci celého cyklu musí existovať niekto, kto si výrobok alebo službu, na ktoré sa investícia v procese transformácie zhmotnila, kúpi. A tu nastáva problém. Stále musí do systému prúdiť veľké množstvo zákazníkov, ktorí si niečo zakúpia. Problém sa čiastočne rieši exportom, teda predajom výrobkov a služieb (tých už menej) zákazníkom mimo územie Slovenska.

Angela Merkelová, nemecká kancelárka (múzeum Madame Tussauds v Londýne)

Nikto z nás však nechce, aby sa problém časom zväčšoval. Počúvame teda rady múdrych euroúradníkov a všemocných bankárov, aby sme priložili ruku k dielu. A aby sa dielo podarilo, musíme podľa všetkého naďalej nakupovať tovary a veci, ktoré v skutočnosti nepotrebujeme a využívať služby, ktoré sú nám v skutočnosti na nič. Veď už aj samotné výrobky so stále sa opakujúcimi inovatívnymi funkciami sú už zopár rokov vyrábané tak, aby svoju funkčnosť výrazne obmedzili deň po skončení záručnej doby a takto nám pomohli udržiavať rasť.

A aby sme pomáhali zvyšovať HDP, chodíme do práce, ktorú nemáme radi, trávime dlhé hodiny s ľuďmi, na ktorých nám z dlhodobého hľadiska nezáleží a ktorým naopak nezáleží na nás. Keď niekto stratí schopnosť prinášať profit ostatným, vypadáva bez milosti z obchodných a sociálnych sietí. A prečo do takejto práce chodíme? Iná nie je a peniaze potrebujeme. Stále viac a viac. Na nákup tovarov, ktoré nám šetria čas, poskytujú nám okamžitú instantnú zábavu a vraj pomáhajú nám relaxovať.

Mladí ľudia sú motivovaní (napr. jednoduchým prístupom k hypotékam, mediálnymi masážami a pod.) k tomu, aby opustili rodičov čím skôr a popritom sa zadĺžili na čo najdlhšie. Tých rodičov, o ktorých sa už po ich zvyšok života budú zaujímať iba cez prizmu plnú peňazí. Koľko nás to preboha bude stáť, keď ho (alebo ju, najlepšie oboch) odložíme do domova sociálnych služieb a podobne…

Asi však je už len otázkou času, kedy to všetkých tých operátorov výroby (teda robotníkov) v automobilovom priemysle a account manažérov (teda tých, čo pracne dennodenne naháňajú zákazky) zatiaľ neskrachovaných malých a stredných firiem prestane baviť. Život a životný cyklus ľudí a rodín sa nevyhnutne bude musieť upraviť. Tak, ako to funguje posledné desaťročia, to už ďalej nepôjde.

Politické nominácie do vedení štátnych podnikov

Komunálna sféra, Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

jún 212012

Už dlhé roky si víťazné zoskupenie z parlamentných volieb dáva rovnítko medzi získaním podielu na moci a získaním majetku štátu a všetkých benefitov, ktoré z neho plynú. Verejný majetok, verejné statky nezískava vláda do svojej správy (voliči dúfajú, že do múdrej, rozvážnej a spravodlivej), ale získava ich na celé volebné obdobie na svoje ryžovanie. Takto si to politici vysvetľujú počas celej éry tzv. demokracie na Slovensku. A, žiaľ, podobne to funguje aj na lokálnej, komunálnej úrovni.

Samozrejme vyššie uvedené skutočnosti intenzívne kritizuje každé politické zoskupenie, ktoré je aktuálne v opozícii. Vtedy sa dušuje, že sa všetko zmení k lepšiemu a nič také ako sú politické nominácie už nebude existovať. O to bizarnejšie vyznejú slová obhajoby status quo, keď sa pomery vo vláde zmenia a bývalá opozícia obsadí vládne kreslá a všetky štátne podniky pomaly až do úrovne upratovačiek.

Väzenie Tuol Sleng (S-21, Phnom Penh, Kambodža)

Platí, že podmienky, na základe ktorých sa do vedení štátnych podnikov nominovali zástupcovia štátu, boli vždy nejasné (a keď boli nejasné málo, tak sa ešte viac znejasňovali) a zo strany vlády čo najviac zahmlievané.

Zdalo by sa, že to bola zbytočná námaha. Všetci predsa vedeli, že najdôležitejším kritériom je loajalita k politickej strane, potom rodinná previazanosť a až následne nasledoval test, či je uchádzač aspoň bývalým spolužiakom niekoho z vládnucich politických špičiek. Ďalšími a súčasne poslednými kritériami pri výbere bolo, či sa budúci úspešný nominant vie podpísať, či má kladný vzťah k peniazom a vie plniť príkazy. To je všetko.

To celé zahmlievanie, kritizovanie, vyjasňovanie však nie je až taká zbytočná námaha, ak sa na to pozrieme optikov neinformovaného väčšinového voliča. Ten spravidla na prvý krát uverí všetkému, čo zaznie na tlačových konferenciách charizmatických politikov.

Štátne podniky (mnohé iba ako tak) fungujú nie vďaka (politicky nominovanému) manažmentu, ale napriek tomu. Politické nominácie slúžia výlučne na kupovanie si lojality veľkého okruhu občanov za cudzie peniaze. Nie je to žiadne nové zistenie a, žiaľ, ani nič prekvapivé. Veriť v zmenu práve v tomto volebnom období by sa mohlo považovať za nenapraviteľnú prostomyseľnosť hraničiacu s infantilnosťou.

Abraham Lincoln

Citáty, Spoločnosť Komentáre vypnuté

mar 062012

Abraham Lincoln, 16. prezident USA (1861 – 1865)

Nepomôžeme chudobným likvidáciou bohatých.

Nepomôžeme slabým oslabením silných.

Nezvýšime príjmy (chudobných) znížením ziskov (bohatých).

Bratstvo (a solidaritu) nezvýšime skrz triednu nenávisť.

Morálku, charakter a odvahu neposilníme, keď ľuďom vezmeme iniciatívu a nezávislosť.

Loď

KDH a jeho vlastné opice

Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

feb 222012

Kauza Gorila roztápa podľa rôznych prieskumov preferencie pravice, a to najmä SDKÚ rovnako, ako topí čoraz silnejšie jarné slniečko posledné zvyšky snehu.

V súvislosti s až priveľmi ochotným, v istých okamihoch až obetavým preberaním „vodcovskej“ úlohy medzi pravicovými stranami pred raketovo sa blížiacimi marcovými voľbami je vhodné pripomenúť členom a sympatizantom KDH s kratšou pamäťou dávnejšiu kauzu súvisiacu s financovaním hnutia.

Už v roku 1999 sa začali práve vďaka KDH diskusie, prebiehajúce neplodne doteraz, o systéme financovania politických strán. A o jeho dopade na morálku členov jednotlivých strán a hnutí. Vláda Mikuláša Dzurindu, v ktorej boli zastúpené aj KDH, sa sformovala na sklonku roka 2008, a to po štvorročnom šantení vlády Vladimíra Mečiara (1994 – 1998).

Z dnešného pohľadu sa zdá, že pravicové subjekty so správou krajiny veľmi rýchlo prebrali od predchádzajúcej vlády aj metódy a morálku.

Gorila

Spoločnosť TV COM, vydávajúca v tom čase týždenník Fakty, mala na svojich výplatných páskach okrem iných aj 67 funkcionárov KDH. Na tom by isto nebolo nič zlé. Každý má právo zamestnať sa v spoločnosti, ktorú uzná za vhodnú.

Nádych istej pikantnosti tomu dáva až informácia, že TV COM poskytoval analytické práce súvisiace s tendrom na verejné osvetlenie firme Siemens (ktorá je známa okrem iného aj svojou extrémnou schopnosťou adaptovať sa na konkrétne lokálne pomery). Podľa denníka Pravda (zo dňa 9.2.2000) Siemens za tieto analytické práce zaplatil 62,5 milióna korún. Ostáva už len dodať, že práce boli odvedené vo vynikajúcej kvalite a firma z tendra vyšla úspešne.

Na výplatnej listine boli krajskí funkcionári vedení ako „vedúci reklamných skupín“. Okresní funkcionári sa museli uspokojiť so zaradením „reklamní pracovníci“.

Ronald Reagan

Citáty, Ekonomika Komentáre vypnuté

feb 212012

Ronald Reagan, (1911 – 2004), 40. prezident USA úradujúci v rokoch 1981 – 1989

Keď niečo funguje, zdaňte to.

Keď to funguje aj naďalej, zregulujte to.

A keď to už konečne prestalo fungovať, dotujte to.

Rodeo

Pracujúci planktón

Politika, Slovensko Komentáre vypnuté

jan 232012

Európa a s ňou i Slovensko je konfrontované s výsledkami hospodárenia a ekonomickým vývojom posledných desaťročí. Už 23 rokov sa u nás snažíme o „hospodársky zázrak“, o „švajčiarske Slovensko“ alebo naposledy o Singapur na Slovensku.

Kostlivec Aký je však skutočný smer vývoja ekonomického prostredia na Slovensku?

Je ním premena parlamentnej demokracie, o ktorej tak dlho snívali generácie našich rodičov, na nástroj ovládania celej spoločnosti veľmi malou skupinkou ľudí.

Moc a sila týchto ľudí je založená na peniazoch. Vďaka peniazom svoju moc nielen udržujú, ale aj denno-denne zvyšujú. A táto im prináša ďalšie a ďalšie peniaze. Ekonomické perpetuum mobile po slovensky.

Tejto silnej skupinke je v skutočnosti jedno, ktorí politici momentálne vládnu. Udržiavajú už 23 rokov obchodné vzťahy s celým politickým spektrom. Prostredníctvom ovládaných politikov majú pod kontrolou tvorbu zákonov, políciu i justíciu.

Celý systém ovládania politikov je pochopiteľne mazaný a poháňaný peniazmi, ktoré opúšťajú štátny rozpočet prostredníctvom zmanipulovaných a predražených verejných obstarávaní. Možno dokonca niekedy obstarávania ani nie sú predražené. V tej chvíli si dotyčný politik hrdo o sebe myslí, že on skorumpovaný nie je. Ale tým že je vždy vopred jasný víťaz, ostatní podnikatelia nemajú šancu uchádzať sa o takého zákazky. To väčšinou stačí na definitívnu prehru v tomto nerovnom ekonomickom prostredí. A tak firmy s tlačenkou majú obchody zabezpečené, aby mohli do systému na oplátku vracať mazivo.

Podnikanie systémom – lacno kúpim od štátu a predám za normálnu cenu dohodnutému zahraničnému záujemcovi alebo draho dodám čokoľvek vo vopred dohodnutom verejnom obstarávaní alebo kontinuálne draho dodávam lieky, služby a zdravotnícky materiál do čiernej diery bezodného zdravotníctva – by naozaj dokázal ktokoľvek.

Za zmienku v tejto súvislosti stoja dva fakty. Prvým je, že zákulisní hráči, lobisti oligarchovia či akokoľvek inak ich nazveme, s nadobudnutými peniazmi nevedia normálne a korektne podnikať a takto dosahovať zisk. Ich „bežné“ podnikateľské investície dosahujú spravidla prevádzkové straty. Tie ich však, pochopiteľne, nemusia trápiť, ďalší korupčný biznis je spravila na obzore. Politici sami radi pribehnú s dobrými tipmi.

Druhým zapamätania hodným faktom je, že dnešná doba neponúka nikomu záruku na dlhodobé udržanie obrovských majetkov, záruku na dlhodobý pobyt v klube miliardárov. V súčasnosti platí, že ak sa balón prestane plniť novými a novými financiami, veľmi rýchlo spľasne alebo praskne. To si dotyční určite uvedomujú. Je to zrejmé z nervozity, aká sa na nich prejavuje. A ako teraz aj v minulosti platilo, že majetok je jednoduchšie nahonobiť (alebo ukradnúť) ako ho udržať.

Poznámka na záver: Pracujúci planktón je medzi hornými desaťtisícmi v súčasnosti rozšírené pomenovanie pracujúcich živiacich sa poctivou prácou vlastného umu alebo rúk.