Schyľuje sa k historickej chvíli v strane, ktorej nikto nikdy nebude môcť uprieť, že napravila väčšinu deformácií, ktoré zanechal po sebe svojim vládnutím Vladimír Mečiar. A tou je v SDKÚ-DS voľba nového predsedu. Mnohí si pomyslia, že konečne… a ďalší, že či už náhodou nie je neskoro…
Možno trochu osvieženia pamäti nezaškodí ako delegátom, tak voličom a sympatizantom tejto strany.
Začiatkom roka 2008 napríklad Mikuláš Dzurinda ukončil diskusie o zmene vedenia strany nasledovným spôsobom: Valentín Mikuš a Branislav Záhradník vydali vyhlásenie Nastal čas na zmenu, v ktorom uvádzali, že nastala historická chvíľa na zmenu vo vedení SDKÚ-DS, ktorá by mohla prelomiť stagnáciu dôvery (voči strane). Signatári žiadali vytvoriť zodpovedajúci priestor na dialóg s cieľom dodať SDKÚ-DS novú energiu na presadzovanie zodpovednej stredo-pravej politiky.
M. Dzurinda presadil, nielen pre neho tak typické, mocenské riešenie vnútrostraníckeho konfliktu. Vedenie nielen vylúčilo signatárov zo strany (ukážkovou rýchlosťou – už tri dni po zverejnení vyhlásenia), ale pre istotu aj rozpustilo regionálnu organizáciu v Bratislave. Miesto pôvodnej následne vznikla nová regionálna organizácia. Väčšina poslancov v krajskom i mestskom zastupiteľstve sa postavila na stranu signatárov vyhlásenia. Po nejednoznačne sa vyvíjajúcej situácii Prezídium SDKÚ-DS odobralo licenciu 32 miestnym zväzom v Bratislave a rozpustilo ich. M. Dzurinda na margo toho iba sucho konštatoval, že stranícke štruktúry sa stali nefunkčnými a porušujú vnútorné pravidlá strany. Signatári vyhlásenia zašli veľmi ďaleko (až priďaleko, dá sa povedať) a žiadali odstúpenie predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu.
V následnej pre-registrácii členov strany do novovytvorených regionálnych štruktúr boli (ako sa dalo predpokladať) eliminované prihlášky nepohodlných a neželaných osôb. Typické slovenské riešenie straníckych problémov naprieč celým politickým spektrom.
Za predsedníčku nového regionálneho zväzu v Bratislave bola zvolená Lucia Žitňanská.
Po fiasku v marcových voľbách 2012 sa nesmelo postavila na čelo zdecimovanej strany práve Lucia Žitňanská. V uplynulých rokoch sa sústredila takmer výhradne na odbornú prácu. Tú politickú prenechávala na iných. V čase prepuknutia škandálu Gorila sa snažila ostať čo najviac neviditeľnou. Čakala, čo sa bude diať. A nakoniec počkala až do doby, kým sa vietor utíšil, aby začala o sebe hovoriť ako o skutočnej alternatíve vo vedení dlhoročného lídra pravice.
SDKÚ-DS ponúka voličom novú nádej. Otázka je, či nie falošnú?