Volebné výsledky parlamentných volieb z marca 2012 možno interpretovať z mnohých rozdielnych hľadísk veľmi rozdielne.
Pochopiteľne – pri rozdeľovaní funkcií a najmä podielu na koláči štátneho rozpočtu dominuje jednoduchá matematika. Aritmetika jasne hovorí, že pravica utrpela debakel práve tak veľký, aké víťazstvo dosiahla ľavica.
Iný, perspektívny pohľad z dlhodobého hľadiska na tie isté výsledky však hovorí o inom. A to o tom, že práve tento katastrofálny výsledok rozhádanej, nekooperujúcej a v poslednej dobe iba na získavanie profitu z funkcií zameranej pravici prišiel práve včas. Ako sa hovorí, o päť minút dvanásť.
A nie len to. Volebný výsledok a istoty (že sa víťazi celé 4 roky udržia pri válove) strany Roberta Fica umožnili pravici získať dostatočne dlhý čas na sebareflexiu, výmenu opotrebovaných a „opozeraných“ politikov a nájdenie ideového vodcu, ktorý by pravicu dostal z kolien opäť na nohy. Všeličo totiž môžeme druhému najznámejšiemu Mikulášovi u nás vyčítať, ale to, že by nemal svojho času charizmu, to určite nie.
Radoslav Procházka, nádejný politik zo zostavy KDH, používa veľmi často termín „reštart pravice“. Možno s ním iba súhlasiť. Skutočne je potrebné zadefinovať prečo, pre koho a s kým má pravica na Slovensku existovať.
Čoraz zrejmejšie však je, že zadefinovanie nových (neo)liberálnych či (neo)konzervatívnych vízií pre krajinu nebude možné so súčasnou garnitúrou politikov, pre ktorých sa politika stala výnosným zamestnaním a ktorí sa práve vďaka politike dostali na listiny obyvateľov Slovenska, ktorí sú už dávno a na generácie „za vodou“. Títo to nemôžu byť (aj keď oni sami si naopak myslia, že len oni to môžu byť). A, úprimne, ani by také niečo nezvládli. Už roky si žijú vo svojej ulite geniality, z ktorej sa už nikdy nepozrú von.
Radoslav Procházka však jedným dychom hovorí o tom, že lídrom pravice vo voľbách sa stalo KDH a práve preto by zjednotenie pravice malo prebiehať pod krídlami a gesciou tohoto hnutia. S tým by sa, poznajúc názory pravicových voličov, dalo úspešne polemizovať. Nehovoriac o tom, že KDH je skôr len poloslepým ako jednookým kráľom medzi pravicovými slepcami. Okrem iného má na súpiske taktiež množstvo politikov, ktorý si nedokázali svoje mravné hodnoty uchrániť pred náporom majetkov a funkcií.
A preto – keď už reštart, tak prečo nie naozaj úplný a úprimný. 4 roky sa zdajú ako dlhá doba, ale už o 3 roky začína predvolebná kampaň. A práce na reštarte je ako na kostole. Vyhrievanie sa na zubatom opozičnom slniečku a hranie sa na piesočku, ktorý pravica dostane od SMER-u, nie je nič prínosné pre žiadnu skupinu obyvateľov Slovenska.