Prezident Ivan Gašparovič vie rozdávať nielen vianočné, ale aj novoročné darčeky. Jedným z jeho obľúbencov, ktorým sa darček ušiel, je Jozef Čentéš.
V citácii príspevku z 5.1.2012 si pripomeňme o koho ide a o čo v jeho kauze išlo:
Kto vie, aké novoročné želania si zaprial pri silvestrovskom polnočnom prípitku Jozef Čentéš. Ten Jozef Čentéš, ktorý bol právoplatne zvolený Národnou radou za generálneho prokurátora ešte dňa 17.6.2011. A ktorého doposiaľ prezident do zvolenej funkcie nevymenoval. Jedným z Čentéšových želaní by mohlo byť to, aby sa táto nechutná epizóda s voľbou a nevymenovaním čím skôr skončila. Nech už to dopadne tak či onak. Ďalším to, aby marec a s ním aj voľby už prišli čím skôr. Asi aj jemu je jasné, že v tvrdej a neľútostnej hre o budúcnosť generálnej prokuratúry a o jeho vymenovanie či nevymenovanie sa bude pokračovať až po nich. Mohol by si tiež priať, aby nová povolebná koalícia nedosiahla ústavnú väčšinu. A keby ju aj dosiahla, aby ju nevyužila na schválenie novej, opakovanej voľby generálneho prokurátora. A my, obyčajní občania, si zaželajme, aby v prípadnej novej voľbe zvíťazil kandidát s mravnými hodnotami siahajúcimi aspoň o malý kúsok vyššie ako len do politického a korupčného, ruka ruku myjúceho bahna. Alebo naša slovenská „výberová demokracia“, teda skutočná demokracia uplatňovaná bez výhrad len vtedy, keď sa to niekomu mocnému práve hodí do kariet, zase raz zvíťazí?
Tak – zopakovanie textu spred roka by sme mali za sebou.
Napriek novoročným želaniam demokraticky zmýšľajúcich občanov či už zo začiatku roka 2012 alebo zo začiatku roka 2013 sa zázrak nekonal. Mnohé naznačil Ústavný súd, mnohé sme si mohli odmyslieť.
O osude J. Čentéša bolo rozhodnuté už dávno. A rozhodnutie nepadlo tam, kde malo, resp. sa nezainteresovanému divákovi javí, že padlo. Na tom, aby sa na prokuratúru nedostala nová metla, malo záujem veľmi mnoho vplyvných ľudí. Problém bol len v tom, ako ho aspoň zdanlivo legálne z funkcie, na ktorú drzo siahal, vypoklonkovať.
Podarilo sa. Občania zabudnite. A je naozaj jedno, či niekedy akýkoľvek súd (slovenský alebo medzinárodný) skonštatuje, že ústavné práva pána Čentéša boli porušené. Oneskorená spravodlivosť totiž nie je spravodlivosť.
Vo vnútri Citadely (Hue, Vietnam)