Vedomosti, vzdelanie, poznanie a skutočné vedenie (vedenie = niečo naozaj vedieť, rozumieť súvislostiam). Štyri slová, ktoré sa mnohým (a žiaľ aj na Ministerstve školstva) javia ako synonymá. Ale synonymá to rozhodne nie sú. Konečným cieľom učenia sa, teda vzdelávania sa, by malo byť vedenie. Náš školský systém však dáva svojim absolventom (aj to len občas) vedomosti a formálne vzdelanie.
Naposledy sa ku kampani za zvyšovanie všeobecnej vzdelanosti (čo to vlastne je?) prihlásil minister školstva. Rozhodol sa stanoviť kritérium maximálnej priemernej známky pre uchádzačov o štúdium na gymnáziách. Ako kedy sme sa sami nepoznali. Podobné experimenty sme absolvovali aj za socializmu a preto je zvláštne, že vstupujeme (napriek tomu, že teória také ničo nepripúšťa) opakovanie, už po niekoľký krát do tej istej rieky. A výsledok bude jediný. Školy (a teda učitelia) budú svojim žiakom vedome alebo podvedome zlepšovať známky. Posunú svoju stupnicu hodnotenia žiakov smerom k jednotkám a takto, podľa posunutej stupnice, budú po novom hodnotiť svojich zverencov. Normatívny tlak z ministerstva nemôže vyvolať zlepšenie vyučovacieho procesu, to musí byť úradníkom jasné. Zato bez námahy a hravo zlepší priemernú známku žiakov na celom Slovensku. Aspoň sa budeme mať čím pochváliť.
V našej spoločnosti sa už dlhšiu dobu nikto neučí preto, aby skutočne niečo vedel, ale preto, že podľa väčšinovej mienky v spoločnosti „je potrebné“ sa učiť. A najlepšie po celý život. Veď raz sa nám to môže zísť a (určite) budeme flexibilnejší na trhu práce.
Dokladom neschopnosti používať zmysluplne získané vedomosti a poznanie sú každodenné spravodajské relácie. Jediná skutočne použiteľná informácia z večerných správ je predpoveď počasia. Iba v nej sa divák dozvie niečo, čo skutočne ovplyvní jeho život. Ostatné informácie (ktoré ktovie prečo stále a tvrdohlavo nazývame správami) môžeme ihneď ako sa na nich zabavíme zabudnúť. Napriek tomu poctivo sedíme pri blikajúcich obrazovkách od prvej znelky až do konca.
Vedenie umožňuje človeku odfiltrovať zo svojho života bezcenné informácie, poznanie je spôsob ktorým človek spoznáva, chápe a rozumie svetu okolo neho. Neustále, kontinuálne hľadanie pravdy je základným stavebným kameňom vedenia. A toto (teda aby naši študenti niečo naozaj vedeli) sa administratívnym zásahom do prijímacieho procesu dosiahnuť nedá.
Čo sa však úspešne a ľahko dá už teraz, je utešovať sa a žiť vo falošnom presvedčení, že nie je dôležité niečo naozaj vedieť. Postačí, keď vieme, kde to máme hľadať. Možno by sa celý vzdelávací proces mohol už v prvej triede scvrknúť na jedinú zručnosť – naučiť sa čo najrýchlejšie googlovať.