Načo je nám NATO? A špeciálne v dnešnej, akcie neschopnej, verzii? Odpoveď na túto otázku treba začať hľadať v minulosti.
NATO vzniklo vzápätí po skončení 2. svetovej vojny v roku 1949 ako vojenské zoskupenie štátov severnej Ameriky a spočiatku iba niekoľkých krajín Európy. Od jeho vzniku toto zoskupenie absolvovalo niekoľko vĺn rozšírení (niektoré krajiny dokonca stihli z aliancie aj vystúpiť a opätovné vstúpiť, aby tak svojim spôsobom potvrdili nejednoznačnosť zmysluplnosti jej existencie).
Nápad na založenie NATO vznikol v USA. Kde inde, žiadalo by sa dodať. Aliancia bola od počiatku mienená ako protiváha komunistickej rozpínavosti Sovietskeho zväzu. Ten na oplátku v roku 1955 kreoval podobné strašidlo zahalené v červenom súkne – Varšavskú zmluvu, do ktorej začlenil všetky krajiny východnej Európy, ktoré boli pod jeho vplyvom.
NATO je však v súčasnosti akčné výlučne tak, ako sú akčné Spojené štáty. Presnejšie povedané – bolo tomu tak od prvého dňa existencie aliancie.
Pokiaľ by niekedy na území členov NATO (alebo na území spadajúceho do ich záujmu) vznikol konflikt, všetky štáty by sa nepochybne v prvom rade obrátili na vládu USA. Či to dnes oficiálne pripúšťajú alebo nie. Krajinu, ktorá by to pripustila, by sme však museli nepochybne hľadať lupou.V konečnom dôsledku, akcieschopnosť NATO a spoluprácu jej nosných krajín, môžeme sledovať v priamom prenose pri riešení sýrskeho konfliktu. A pohľad to veru nie je povzbudivý.
Qutub minar – najvyšší minaret v indickom Dillí
Politické rozširovanie NATO však (najmä po páde železnej opony) nabralo také obrátky, že do zoskupenia sa dostali krajiny, ktorých občania by len veľmi ťažko, ak vôbec, bojovali navzájom za oslobodenie od napadnutia inou krajinou.
Menšie krajiny, ktoré vstúpili do NATO, si navyše automaticky myslia, že už nemusia udržiavať bojaschopnú armádu. Veď niekto ich už predsa zachráni. Učebnicovým príkladom je aj Slovensko. Armáda tu slúži už len ako zástierka na tunelovanie rozpočtu prostredníctvom tajných verejných obstarávaní a tajné sledovanie svojich politických a ekonomických protivníkov. A tento fakt nezachráni ani pár vojakov nasadených v medzinárodných misiách. Aby sme však neboli príliš pyšní, takéto hranie sa na vojačikov prebieha aj v iných krajinách.
Myslieť si, že skutočné vojenské ohrozenie krajín Európy už nikdy (ale naozaj nikdy?!) nem§že nastať je veľkým omylom súčasnej generácie. Nielen politikov, ale predovšetkým občanov. Pozoruhodné udalosti na Arabskom polostrove, ktoré nepochybne Európu ovplyvnia, sa ešte len začínajú.
Pozn.: NATO = North Atlantic Treaty Organisation, teda Organizácia Severoatlantickej zmluvy, predtým u nás nazývaná aj Severoatlantická aliancia či Severoatlantický pakt