Máloktorý klient bánk vie o tom, aký jednoduchý je ich biznis model. Akú jednoduchú schému používajú na generovanie obrovských ziskov, ktoré si potom v prvotriednom obleku ušitom na mieru, s kamenným výrazom na tvári budiacim zdanie zodpovednosti za vkladateľmi zverené financie, elitného vzdelania a správneho citu pre riziko, v tichosti rozdeľujú.
Ako to teda v skratke funguje? Banka prijme od sporiteľa, teda od občanov a firiem, vklad, ktorý mu úročí veľmi nízkymi sadzbami. Takmer vždy s odôvodnením, že sú to úroky trhové a vyššie naozaj nemôžu byť. Potom tieto peniaze vezme a nakúpi dlhopis vydaný niektorou z krajín sveta. Samozrejme vláda krajiny, ktorá dlhopisy emitovala, platí za poskytnutý úver percentá vyššie. Častokrát aj o mnoho vyššie.
A v naháňačke za čo najvýnosnejšími štátnymi dlhopismi banky akosi rýchlo zabudli, že ich hlavnou úlohou je podpora podnikania prostredníctvom redistribúcie úspor a financovanie investícií obyvateľstva do bývania a do istej miery aj do spotreby. Jedine tak bolo možné, že nenásytné banky nakupovali grécke dlhopisy za sadzby vyššie ako 20% p.a. Riskneme to, možno lietadlo chvíľu ešte poletí, hovorili si oceňovaní manažéri.
Veď kto by sa už namáhal čítaním podnikateľských plánov, hodnotením ich rizika a následne dohľadom nad skutočným vývojom podnikania dlžníka. A požičiaval mnohým po menších sumách, keď je možné požičať niekoľkým všetko, čo od sporiteľov vyzbieram.
A keby banky mali náhodou problém s likviditou, môžu predsa štátne cenné papiere posunúť ako záruku do centrálnej banky a je to. Tá im bez problémov požičia. Samozrejme – takmer za nulovú úrokovú sadzbu. A kolotoč sa krúti ďalej.
Banky vo svojich biznis modeloch nikdy neuvažovali o tom, že by niektorá z vlád svoje záväzky v budúcnosti nesplatila. Zato v týchto modeloch bolo možné nájsť návrhy na pravidelné zvyšovanie platov a rozdelenie dosahovaných ziskov.
A keby aj náhodou niektorá z vlád dlhopisy nesplatila, vždy ostáva ešte poistka v podobe politikov, ktorí sa radi pripíšu do kolonky o rozdelení ziskov spolu s bankármi.
Dojem o svojej namáhavej a zodpovednej práci, ktorý sa bankári už roky snažia poctivo vzbudzovať, zanechal naozaj hlboké, takmer nezmazateľné stopy v podvedomí. A na to sa aj v tomto čase spoliehajú viac ako na svoje ozajstné investičné umenie.