Peter Rudzan

V istom období v minulosti nastal v USA extrémne vysoký nárast produktivity práce – vďaka novým technológiám sa zvýšila výkonnosť pracovníkov v niektorých odvetviach až o 40%. Príčinou tohoto nárastu bol najmä vysoký nárast kapitálových investícií. V sledovanom období rástli tieto investície vždy o viac ako 6% ročne.

Zvýšenie produktivity práce sa malo, podľa ekonomickej teórie, odraziť v rapídnom znižovaní cien produkovaných tovarov. A v nadväznosti na to i poľnohospodárskych produktov a služieb. Avšak ceny neklesali, ostávali na rovnakej úrovni, ba niektoré i narástli. Toto bolo zapríčinené ekonomickou reguláciou trhu zo strany štátu. Teda nie neviditeľnou rukou trhu, ktorá zlyhala, ako sa to snažili tvrdiť úradníci.

Bez regulácie by s poklesom cien priemyselných výrobkov takmer určite poklesli i mzdy pracovníkov, ale pokles miezd by bol miernejší ako pokles cien. Reálne mzdy (a s nimi i reálna kúpyschopnosť ľudí), ktoré by odrážali skutočný nárast produktivity, by rástli napriek tomu, že v nominálnej hodnote by klesli. Zamestnanci by si mohli kúpiť väčší počet spotrebných tovarov, potravín, či čohokoľvek iného ako doposiaľ.

Avšak v prostredí regulácie a prílivu obrovského množstva nových peňazí do finančného systému sa udalosti vyvíjali inak. Zamestnanci si vďaka plazivému zvyšovaniu životných nákladov sotva mohli dovoliť to, čo by im mala zvyšujúca sa produktivita umožniť. Konjunktúra, ktorá v tomto období prebiehala, bola založená najmä na rozširujúcom sa automobilovom priemysle a zvyšujúcom sa počte predaných automobilov.

Parný stroj (Múzeum vedy v Londýne)

V Amerike sa v roku 1929 vyrobil takmer rovnaký počet áut za rok ako sa vyrábalo ešte po 2. svetovej vojne začiatkom päťdesiatych rokov (číslo sa pohybovalo medzi 5 a 6 miliónmi vozidiel).

Nikto, dokonca ani Ford, ktorý si na tom dlhé roky zakladal, už neznižoval ceny. Ba naopak. Napriek nárastu produktivity ceny áut rástli. Nárast sa odôvodňoval zvyšovaním bezpečnosti (a tým pádom zväčšovaním áut až na rozmer malých lodí) a pridávaním nových a nových doplnkov (najmä pochrómovaných).

Pri kúpe takýchto automobilov však už dochádzalo k pnutiu medzi mužmi – automobilovými nadšencami a ženami – strážkyňami rodinnej kasy. General Motors však rýchlo prišiel na to ako si poradiť. Od roku 1925 umožňoval kúpu svojich vozidiel zložením iba 1/3 ceny auta. Zvyšnú časť ceny platil zákazník v pravidelných splátkach. Začala sa tým však len ďalšia masívna vlna z nikdy nekončiaceho zadlžovania spotrebiteľov…

Obdobie, o ktorom hovoríme, je obdobie rokov 1921 až 1929, teda obdobie medzi dvoma finančnými krízami medzivojnového obdobia. Až príliš sa tento vývoj podobá na prvú dekádu 21. storočia…

Totiž priemysel založený na produkcii automobilov má jednu veľkú nevýhodu. Pokiaľ je spotrebiteľ vo finančných problémoch, nemá istotu v zamestnaní alebo len má z jeho pohľadu momentálne nedostatok peňazí, dokáže si vystačiť ešte niekoľko rokov so svojim starým autom. Prípadne bude chvíľu využívať verejnú dopravu. A následný pokles priemyselnej výroby môže mať potom fatálne následky pre väčšinu subjektov trhu.