Tradícia korupcie

 Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Tradícia korupcie
feb 242012
 

Jedna z výstižných definícií korupcie znie nasledovne:

Korupcia je zneužitie moci nad cudzím majetkom alebo cudzími právami za účelom získania vlastných súkromných výhod.

Na Slovensku existuje silná tradícia v oblasti korupčného správania. Korene tohoto správania siahajú hlboko do minulosti a boli úspešne posilňované aj v režime spred novembra 1989.

Ako aj vtedy, tak aj teraz, je vzťah medzi štátom a jeho občanmi sprostredkovávaný takými inštitúciami a zákonmi regulujúcimi ich činnosť, ktoré toto korupčné správanie podporujú.

Pripomeňme si teda niečo z „totalitnej“ minulosti.

Komunistický režim v socialistickej republike administratívne reguloval a stanovoval ceny tovarov. Dostupnosť spotrebných tovarov (teda nie tankov, granátov a pod. – tých bolo naopak až priveľa) však bola oveľa nižšia, ako trh vyžadoval. Trhové ceny tovarov tak boli, prirodzene, vyššie. Iba sa o tom nahlas nehovorilo.

Tí, ktorí stáli na strane ponuky, tak mohli požadovať neoficiálne platby za dodávku nedostatkového tovaru. Rovnako to fungovalo aj so službami. Úplatky zabezpečovali dostupnosť tovaru pre tých, ktorí mohli zaplatiť čo najvyššiu cenu (teda v skutočnosti trhovú, skladajúcu sa z regulovanej ceny plus úplatku).

Oslavy 1.mája

Vďaka tomuto mechanizmu, ktorý veľmi vyhovoval účastníkom výmeny na strane ponuky, dochádzalo k väčšej a väčšej tvorbe administratívnych a iných prekážok. Jednoducho povedané – všetko sa regulovalo. Čo najmenej prehľadne, pochopiteľne.

Na šírenie korupcie, ako je všeobecne známe, je najvhodnejšie také prostredie, kde je nedostatok relevantných informácií a netransparentnosť podmienok v kombinácii so širokými mantinelmi svojvoľného nepostihnuteľného rozhodovania jednotlivcov.

Takto bolo čoraz väčšie množstvo ľudí nútené zapájať za do kolobehu poskytovania a prijímania úplatkov. Porušovanie zákona i morálnych zábran sa stalo rutinnou záležitosťou. A tak sa rozvinul systém, voči ktorému, keďže sú v ňom zapojení takmer všetci, je takmer nemožné bojovať. V podstate o to takmer nikto ani nestojí.

Veľká časť ľudí (tak vtedy ako aj dnes) totiž stojí na oboch brehoch rieky, v ktorej tečú lepkavé korupčné peniaze.

KDH a jeho vlastné opice

 Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na KDH a jeho vlastné opice
feb 222012
 

Kauza Gorila roztápa podľa rôznych prieskumov preferencie pravice, a to najmä SDKÚ rovnako, ako topí čoraz silnejšie jarné slniečko posledné zvyšky snehu.

V súvislosti s až priveľmi ochotným, v istých okamihoch až obetavým preberaním „vodcovskej“ úlohy medzi pravicovými stranami pred raketovo sa blížiacimi marcovými voľbami je vhodné pripomenúť členom a sympatizantom KDH s kratšou pamäťou dávnejšiu kauzu súvisiacu s financovaním hnutia.

Už v roku 1999 sa začali práve vďaka KDH diskusie, prebiehajúce neplodne doteraz, o systéme financovania politických strán. A o jeho dopade na morálku členov jednotlivých strán a hnutí. Vláda Mikuláša Dzurindu, v ktorej boli zastúpené aj KDH, sa sformovala na sklonku roka 2008, a to po štvorročnom šantení vlády Vladimíra Mečiara (1994 – 1998).

Z dnešného pohľadu sa zdá, že pravicové subjekty so správou krajiny veľmi rýchlo prebrali od predchádzajúcej vlády aj metódy a morálku.

Gorila

Spoločnosť TV COM, vydávajúca v tom čase týždenník Fakty, mala na svojich výplatných páskach okrem iných aj 67 funkcionárov KDH. Na tom by isto nebolo nič zlé. Každý má právo zamestnať sa v spoločnosti, ktorú uzná za vhodnú.

Nádych istej pikantnosti tomu dáva až informácia, že TV COM poskytoval analytické práce súvisiace s tendrom na verejné osvetlenie firme Siemens (ktorá je známa okrem iného aj svojou extrémnou schopnosťou adaptovať sa na konkrétne lokálne pomery). Podľa denníka Pravda (zo dňa 9.2.2000) Siemens za tieto analytické práce zaplatil 62,5 milióna korún. Ostáva už len dodať, že práce boli odvedené vo vynikajúcej kvalite a firma z tendra vyšla úspešne.

Na výplatnej listine boli krajskí funkcionári vedení ako „vedúci reklamných skupín“. Okresní funkcionári sa museli uspokojiť so zaradením „reklamní pracovníci“.

Ronald Reagan

 Citáty, Ekonomika  Komentáre vypnuté na Ronald Reagan
feb 212012
 

Ronald Reagan, (1911 – 2004), 40. prezident USA úradujúci v rokoch 1981 – 1989

Keď niečo funguje, zdaňte to.

Keď to funguje aj naďalej, zregulujte to.

A keď to už konečne prestalo fungovať, dotujte to.

Rodeo

Nemecko a jeho Európa

 Európa, Politika  Komentáre vypnuté na Nemecko a jeho Európa
feb 172012
 

Stále väčšia centralizácia krajín Európy pod krídlami stále mocnejšieho Bruselu prechádza vďaka dlhovej kríze zatiaľ asi najväčšou skúškou. Napriek všetkému, čo naokolo prebieha sa zdá, že politické špičky Nemecka pokračujú konzistentne v procese, ktorý započali ich predchodcovia pred mnohými desaťročiami.

Málokto si v súčasnosti uvedomuje fakt, že myšlienka zjednotenej Európskej únie vznikla už krátko po II. svetovej vojne. Jej spoluautorom je aj Robert Schuman. On bol okrem iných aj zástancom tesnej spolupráce Nemecka a Francúzska, ktorej cieľom malo byť spoločné usmerňovanie budúcnosti Európy.

Neskorší predstavitelia výkonnej moci týchto krajín v myšlienke rozširovania svojej politickej moci v ďalších krajinách Európy za aktívneho použitia svojej ekonomickej moci. Pomocou peňazí si dokázali nakloniť vládnuce elity v jednotlivých krajinách. Nalievanie obrovských peňazí v rámci programov ekonomického vyrovnávania jednotlivých pristupujúcich regiónov, ktoré spravidla končili vo vreckách politických špičiek, prudko naklonilo misky váh v prospech integrácie.

Kolín nad Rýnom

V roku 2000 v Berlíne (konkrétne 12. mája na Humboldtovej univerzite) vystúpil minister zahraničných vecí Nemecka Joschka Fischer so zásadným prejavom sumarizujúcim a súčasne predikujúcim vývoj integrácie, ktorý prebiehal uplynulú dekádu. Citát z neho nepotrebuje bližší komentár:

Rozšírenie (Európskej únie) je najvyšší národný záujem, a to najmä pre Nemecko. Takto bude možné trvale odstrániť riziká a pokušenia objektívne spojené s veľkosťou Nemecka… prostredníctvom rozšírenia a prehĺbenie súčasnej EÚ. Rozširovanie – tu je potrebné zvážiť rozšírenie EÚ na juh kontinentu – je celoeurópsky program pre ekonomický rast. Rozšírenie so sebou prinesie obrovské výhody pre nemecké podniky a zamestnanosť. Nemecko preto musí naďalej obhajovať rýchle rozšírenie EÚ na východ.

Pri porovnaní nosných myšlienok z jeho prejavu (písal sa rok 2000!) s reálnym vývojom v roku 2012 je ťažké ubrániť sa pocitu, že konečnému ovládnutiu Európy Nemeckom (za servilnej asistencie Francúzska) sa pravdepodobne zabrániť nedá. Otázkou ostáva len jeho konečná podoba. Všetky viditeľné kroky politickej oligarchie totiž zjavne smerujú k federálnemu usporiadaniu vzťahov medzi jednotlivými krajinami podľa nemeckého vzoru. Jediný, kto sa reálne stavia na odpor, je Veľká Británia. Členské štáty nachádzajúce sa na kontinente svojim zdráhaním sa hrajú už iba o čo najväčší podiel na sladkom koláči benefitov.

V tomto kontexte zrejme treba chápať aj vývoj prebiehajúci okolo insolventnosti Grécka, kreovanie všemožných záchranných valov (či plných válovov pre niektoré kruhy) a najmä neochoty umožniť Grécku dôstojné ukončenie účinkovania v Eurozóne. Hodnotenie snahy Nemecka o zachovanie jediného možného, a to jednosmerného postupu bez návratu – a teda iba a len a výlučne rozširovanie –  nadobúda inú dimenziu. Nech to stojí hocikoľko. Miliardy, biliardy. Veď účet zatiahnu zase len obyčajní európski daňoví poplatníci.

Tradícia na prokuratúre

 Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Tradícia na prokuratúre
feb 142012
 

V Trenčíne stojí jedna vila s neobyčajnou históriou. Nesie meno Tisova. Kedysi patrila Štátnej bezpečnosti, teda komunistickej tajnej službe.

V noci z 26. na 27. januára 1990 – to už bolo za „demokracie“ – pred ňou zastavilo auto. Z vily sa začali náhlivo vynášať spisy ŠtB. Čo konkrétne sa v tú noc dialo, popisuje podrobnejšie správa branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady z novembra 1991. Tá udáva, že vtedy istý Leonard Čimo na príkaz vtedajšieho ministra vnútra Vladimíra Mečiara niečo po polnoci vošiel práve do Tisovej vily. Potom v kancelárii miestneho náčelníka ŠtB vzal voľne prístupné kľúče od plechovej skrine, následne ju bez problémov otvoril a vybral z nej približne osemnásť vzácnych obalov, v ktorých boli cenné dokumenty o tajných spolupracovníkoch ŠtB. Spisy po dobre vykonanej vlámačke naložil do auta za pomoci vodiča Jána Rezníka, ktorý ho netrpezlivo očakával. Obaja aj so spismi odišli do Bratislavy, kde ich ráno odovzdali Vladimírovi Mečiarovi. V inej vile, tentokrát na Partizánskej ulici.

V tom období bol generálnym prokurátorom Českej a Slovenskej federatívnej republiky Ivan Gašparovič. Neskôr, za vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 – 1998, bol verným súpútnikom predsedu vlády a súčasne predsedom parlamentu na Slovensku.

Zdá sa, že neskoršie pôsobenie vlády Vladimíra Mečiara sa opieralo nielen o vedomie, že spisy o osobe vedenej v zložkách ŠtB pod krycím menom Doktor sú navždy fuč, ale aj o cenné informácie o iných zaujímavých osobách, ktoré tieto spisy obsahovali.

Smrtka na hrade v Starej Ľubovni

Pôsobenie Ivana Gašparoviča na vtedajšej Generálnej prokuratúre história charakterizuje ako: ukážková pasivita a nečinnosť. Vyšetrovanie prípadu krádeže zväzkov išlo, ako sa zvykne hovoriť, k ľadu. Nečinnosť generálneho prokurátora okrem iného aj v prípade odcudzenia spisov ŠtB bola príčinou jeho následného odvolania vtedajším prezidentom Václavom Havlom.

V súčasnosti Ivan Gašparovič úspešne blokuje nástup novozvoleného generálneho prokurátora do úradu a blahosklonne prihliada nečinnosti prokuratúry v kauzách, ktoré traumatizujú spoločnosť.

Podobnosť stavu spred dvadsiatich rokov so súčasnými pomermi na slovenskej Generálnej prokuratúre je isto úplne náhodná. Alebo nie?

 

 

 

Roger Scruton

 Citáty, Európa  Komentáre vypnuté na Roger Scruton
feb 102012
 

Roger Scruton, (nar. 1944), anglický spisovateľ a filozof

Európsky experiment – ale on to nie je experiment, ale skôr diktatúra – po nás požaduje, aby sme sa vzdali suverenity v mene spoločného politického projektu. Krízy ale ukazujú, kto je kým. Vo všetkých vážnych krízach, ktorými Európska únia prešla alebo prechádza – od rozpadu Juhoslávie, cez krízu súvisiacu s migráciou až po vojnu v Iraku a dnešný ekonomický marazmus – se Európa rýchlo rozdrobila do svojich národných záujmov. Nikdy nešla jedným jasným smerom, nemôže sa oprieť o spoločnú oddanosť všetkých svojich členov. To je neprekonateľný problém. Európska únia je hlbokou ilúziou. Európa nemôže existovať ako jednotný politický priestor.

Strašidlo

Legenda o vrátenom meči

 Cestovanie, Vietnam  Komentáre vypnuté na Legenda o vrátenom meči
feb 092012
 

Bolo to dávno, v roku 1418. V malej dedinke na brehu Juhočínskeho mora, v provincii Thanh Hóa býval jednoduchý vietnamský rybár Le Loi. Deň čo deň sa plavil po mori, vhadzoval do vody svoje site a vyťahoval raz väčší a inokedy menší úlovok.

Le Loi sa popri práci čoraz viac zaoberal myšlienkou vykonať niečo pre oslobodenie svojej rodnej vlasti trpiacej pod nadvládou Číňanov. Sprvoti uvažoval o zavraždení cudzieho mandarína v meste Thang Long. Vtedajšie mesto Thang Long v súčasnosti nesie meno Hanoj. Čoskoro zistil, že to nie je také jednoduché ako si myslel. Do strážených palácov sa nedalo preniknúť.

Nevrátil sa na vidiek, ale ostal v meste. Pokračoval vo svojom remesle – v rybárčení. Usadil sa na brehu Malého jazera v centre.

Raz ráno nevládal vytiahnuť z jazera svoju sieť. Pomaly ju vyťahoval, až zbadal pod hladinou zlatistú farbu. Myslel, že chytil nejakú výnimočnú rybu, ale až na brehu sa poriadne pozrel, čo je to medzi malými rybkami zamotané. Bol to meč. Nádherný ligotavý meč.

Odvtedy Le Loi už nemohol dlhé hodiny nečinne sedieť pri vode. Zrazu ho bolo vidieť všade naokolo. Všetky uličky ho boli plné. Sediac na pätách burcoval ľudí do boja pri utláčateľom. Najmä na Ulici kováčov bol stálym návštevníkom. Každé ráno si odtiaľ odnášal ťažkú nošu. Iba tí najzasvätenejší vedeli, že noša bola vždy plná mečov.

Svoje myšlienky vysvetľoval a rozširoval aj medzi ľuďmi ťažko žijúcimi na vidieku.

V čase monzúnov voda zaplavila aj ulice hlavného mesta. Čínske hliadky preto nemohli vykonávať strážnu službu. To stačilo ľuďom, aby priložili rebríky k vysokým múrom Citadely. A v následnej bitke ju dobili. Thang Long patril vietnamskému ľudu.

Ale nepriateľ sa nevzdal. Jeho vojsko vtrhlo do krajiny a ukrutný boj muža proti mužovi trval predlhých 6 rokov.

Keď boli všetci čínski vojaci definitívne preč, Le Loi si obliekol hodvábne, pestro zdobené cisárske rúcho a zložil prísahu.

Pagoda na jazere Hoan Kiem (Hanoj)

Vzápätí sa nový cisár nechal odniesť k jazeru Hoan Kiem (jazero v skutočnosti ešte stále nieslo meno Malé jazero). Chcel sa poďakovať silám, ktoré mu svojim darom pomohli k víťazstvu. Keď ľud vzdával hold svojmu novému panovníkovi, stalo sa niečo nečakané. Cisárov meč vyskočil z pošvy, vzniesol sa do neba a premenil sa na šarkana zo zeleného jadeitu. Šarkan sa zrazu nečakane zrútil do jazera. Pazúrmi sa vryl do chrbta korytnačky plávajúcej medzi nádhernými lotosovými kvetmi. Potom sa obaja náhle stratili z dohľadu.

Na druhý deň sa z vôd jazera vynoril malý ostrov v tvare korytnačky. Z radosti a vďačnosti dal Le Loi postaviť na ostrovčeku pagodu. Jazero od tej chvíle nieslo svoje nové meno, ktoré má až doteraz – Hoan Kiem – Jazero vráteného meča.

Melón – červený, sladký a osviežujúci

 Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Melón – červený, sladký a osviežujúci
feb 062012
 

Červený, lahodne sladký a osviežujúci melón. Ovocie, ktoré všetci poznáme. Niekedy však z vonku vyzerá omnoho lepšie ako zvnútra. Šupka môže byť krásna zelená, lesklá, so žltými pruhmi sľubujúcimi skvelý labužnícky zážitok.  No vnútro lákajúceho melóna už môže podliehať nezastaviteľnému hnilobnému procesu, ktorý s pohŕdavým úsmevom vytrestá každého potenciálneho konzumenta.

Navonok to u nás vyzerá sľubne. Máme v našej krajine všetko, čo by v správnej demokracii malo byť. Prezidenta, parlament, vládu, súdy, políciu, prokuratúru i haldy úradníkov. Žijeme zošnurovaní zákonmi a paragrafmi, v ktorých sa nevyznajú už ani samotní zákonodarcovia. Sú medzi nami, ako to to už chodí, slušní, menej či viac pracovití ľudia, ale aj zločinci.

Polícia - Edinburgh

Jednoducho správne namixovaná zmes pre spoločnosť so sľubným potenciálom rozvoja, povedali by si mnohí.

Ale je to mu naozaj tak? Naozaj takto nastavený a popísaný systém u nás funguje?

Máme síce slobodu v kadejakých oblastiach. Môžeme pracovať a podnikať ako sa nám páči, cestovať kam sa nám ráči a asi aj väčšinou rozprávať, čo sa nám zachce. Takže šupka nášho melóna je naozaj lákavá.

Neodporúča sa však melón krájať. Je to veľké riziko, keďže vo vnútri je už z veľkej časti hniloba. Hniloba, ktorú vytvoril hnilobný proces trvajúci už vyše dvadsať rokov.

Štátne zákazky, predaje majetku pod cenou, neefektívne vynakladanie zdrojov v každej jednej oblasti, kam sa človek pozrie. Teda, ak za efektívnosť nepovažujeme bezbrehé plnenie si vreciek úzkej skupiny podnikateľov spojenej s politikmi.

Právny štát by mal podľa všetkého ale vyzerať inak. Slovensko je skôr ekonomicko-komerčno-korupčná krajina.

Premrštené ceny za nákup všetkého, čo štát alebo spoločnosti pod jeho kontrolou obstaráva. Tieto ceny sú dôsledkom vracania časti peňazí ľuďom napojeným na zadávanie zákaziek. Manipulácia so štátnym, teda našim majetkom a peniazmi nepozná hraníc. Hraníc kreativity a ani objemu. Odhady objemu černej ekonomiky sa, pochopiteľne, rôznia, isté je, že za obdobie posledných dvoch dekád dosiahla prinajmenšom 10 – 20 miliárd euro.

Novodobí páni si platia svojich sudcov, prokurátorov či policajtov. A preto radšej: pod lákavú šupku melóna sa nepozerajme. Hore je to aspoň zdanie demokracie, no vo vnútri je to kruté zrkadlo mafiánskej štruktúry.

Nádej na zmenu tu asi v krátkodobom horizonte nie je. A v dlhodobom. Päť a pol milióna naštvaných a znechutených obyvateľov sa možno raz prejaví. Aj zhnitý melón prekvapí a občas vybuchne v rukách predavača a vyvrhne všetko zlo na neho samotného.

Tradícia odpočúvania

 Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Tradícia odpočúvania
feb 012012
 

V súčasnom huriavku okolo rôznych goríl či sasaniek akosi zaniká skutočnosť, že na Slovensku už od jeho vzniku patrí vzájomné odpočúvanie politikov za horlivej asistencie spravodajských služieb.

Tí, ktorí sú pri moci, si spravidla osvojujú právo nazývať sami seba spravodlivými, čestnými a, pochopiteľne, najmä nezneužívajúci silové zložky na sledovanie oponentov či iné pre nich zaujímavé osoby. A keď už sledovať, tak určite s dobrým dôvodom a s ruky umývajúcim posvätením súdov. A tí, ktorí sú práve v opozícii toto počínanie kritizujú a sľubujú, že po ich nástupe k moci bude všetko úplne, ale naozaj úplne inak.

Pripomeňme si, že už v roku 1996 odvysielalo Rádio TWIST nahrávku telefonického rozhovoru zo 16. októbra 1995, ktorý sa uskutočnil medzi ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom a šéfom Slovenskej informačnej služby Ivanom Lexom. Celý rozhovor je možné vypočuť si tu alebo časť z neho si prečítať tu.

Vojaci

Meno vyšetrovateľa, o ktorom je v rozhovore reč, je Peter Vačok (ten tiež dostal chuť na politiku a momentálne kandiduje do parlamentu za multimilionármi sponzorovanú občiansku iniciatívu 99%). Tento prípad odpočúvania, ako to už na Slovensku chodí, nebol nikdy vyšetrený a bol uložený do temného archívu. Vyšetrovateľ bol z polície odídený. Za povšimnutie snáď stojí ešte fakt, že minister Hudek bol nakoniec vtedajším premiérom Mečiarom v auguste odvolaný.

Bolo by zaujímavé v tejto súvislosti popustiť uzdu fantázii a porozmýšľať, kto v skutočnosti celé tie desaťročia ťahá za nitky hlavných figúrok v slovenskej politike. Asi by to bolo nanajvýš kruté zistenie.