Dlhodobé versus krátkodobé investovanie

 Cenné papiere, Investovanie  Komentáre vypnuté na Dlhodobé versus krátkodobé investovanie
jan 272012
 

Dlhé desaťročia kraľovali v učebniciach investovania poučky o dlhodobom a pravidelnom investovaní do jednotlivých nástrojov trhu. Krátkodobé investovanie bolo pokladané za špekuláciu. A slovo špekulácia vyvolávalo skôr tie negatívne pocity a špekulanti neboli považovaní za prospešnú a plnohodnotnú súčasť trhu.

Teória dlhodobého investovania učila najskôr o investovaní priamo do akcií, neskôr do podielových listov investičných fondov. Ideálne bolo pravidelné investovanie typu – nakúp a zabudni.

Muchotrávka červená

Avšak takéto investovanie prestáva byť efektívne v čase, keď:

1. je extrémne turbulentná doba

2. je takmer nepredvídateľná výška skutočnej inflácie

Obe podmienky sú splnené v súčasnosti. To sa prejavuje aj na burzách. Úspech slávi krátkodobé investovanie, častokrát extrémne krátkodobé. Najúspešnejšími investormi sa stávajú obchodníci schopní predať a nakúpiť jednotlivý CP aj niekoľkokrát denne za pomoci sofistikovaných počítačových programov.

Investor sa preto musí riadiť viac náladou na trhu, momentálnym sentimentom a krátkodobými poklesmi a nárastmi titulov ako hospodárskymi výsledkami.

Aktuálne ceny cenných papierov sa na burzách menia prudko a náhle. Zmeny už takmer nereflektujú fundamentálne ukazovatele emitenta CP, ale podliehajú množstvu často nepodstatných informácií.

Investovanie do virtuálnej reality je nebezpečné. Je preto vhodné odporučiť drobnému investorovi, ktorý nemá možnosti denného sledovania vývoja a obchodovania nezúčastňovať sa aktuálneho investičného šialenstva.

Pracujúci planktón

 Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Pracujúci planktón
jan 232012
 

Európa a s ňou i Slovensko je konfrontované s výsledkami hospodárenia a ekonomickým vývojom posledných desaťročí. Už 23 rokov sa u nás snažíme o „hospodársky zázrak“, o „švajčiarske Slovensko“ alebo naposledy o Singapur na Slovensku.

KostlivecAký je však skutočný smer vývoja ekonomického prostredia na Slovensku?

Je ním premena parlamentnej demokracie, o ktorej tak dlho snívali generácie našich rodičov, na nástroj ovládania celej spoločnosti veľmi malou skupinkou ľudí.

Moc a sila týchto ľudí je založená na peniazoch. Vďaka peniazom svoju moc nielen udržujú, ale aj denno-denne zvyšujú. A táto im prináša ďalšie a ďalšie peniaze. Ekonomické perpetuum mobile po slovensky.

Tejto silnej skupinke je v skutočnosti jedno, ktorí politici momentálne vládnu. Udržiavajú už 23 rokov obchodné vzťahy s celým politickým spektrom. Prostredníctvom ovládaných politikov majú pod kontrolou tvorbu zákonov, políciu i justíciu.

Celý systém ovládania politikov je pochopiteľne mazaný a poháňaný peniazmi, ktoré opúšťajú štátny rozpočet prostredníctvom zmanipulovaných a predražených verejných obstarávaní. Možno dokonca niekedy obstarávania ani nie sú predražené. V tej chvíli si dotyčný politik hrdo o sebe myslí, že on skorumpovaný nie je. Ale tým že je vždy vopred jasný víťaz, ostatní podnikatelia nemajú šancu uchádzať sa o takého zákazky. To väčšinou stačí na definitívnu prehru v tomto nerovnom ekonomickom prostredí. A tak firmy s tlačenkou majú obchody zabezpečené, aby mohli do systému na oplátku vracať mazivo.

Podnikanie systémom – lacno kúpim od štátu a predám za normálnu cenu dohodnutému zahraničnému záujemcovi alebo draho dodám čokoľvek vo vopred dohodnutom verejnom obstarávaní alebo kontinuálne draho dodávam lieky, služby a zdravotnícky materiál do čiernej diery bezodného zdravotníctva – by naozaj dokázal ktokoľvek.

Za zmienku v tejto súvislosti stoja dva fakty. Prvým je, že zákulisní hráči, lobisti oligarchovia či akokoľvek inak ich nazveme, s nadobudnutými peniazmi nevedia normálne a korektne podnikať a takto dosahovať zisk. Ich „bežné“ podnikateľské investície dosahujú spravidla prevádzkové straty. Tie ich však, pochopiteľne, nemusia trápiť, ďalší korupčný biznis je spravila na obzore. Politici sami radi pribehnú s dobrými tipmi.

Druhým zapamätania hodným faktom je, že dnešná doba neponúka nikomu záruku na dlhodobé udržanie obrovských majetkov, záruku na dlhodobý pobyt v klube miliardárov. V súčasnosti platí, že ak sa balón prestane plniť novými a novými financiami, veľmi rýchlo spľasne alebo praskne. To si dotyční určite uvedomujú. Je to zrejmé z nervozity, aká sa na nich prejavuje. A ako teraz aj v minulosti platilo, že majetok je jednoduchšie nahonobiť (alebo ukradnúť) ako ho udržať.

Poznámka na záver: Pracujúci planktón je medzi hornými desaťtisícmi v súčasnosti rozšírené pomenovanie pracujúcich živiacich sa poctivou prácou vlastného umu alebo rúk.

Dlhy, dlhy a zase len dlhy

 Financie, Krajiny  Komentáre vypnuté na Dlhy, dlhy a zase len dlhy
jan 182012
 

343% HDP. Taká je priemerná výška vládnych a súkromných dlhov spolu v desiatich najzadlženejších krajinách na svete. Najzadlženejších podľa tohoto ukazovateľa merajúceho výšku dlhu k HDP, samozrejme. Iný spôsob výpočtu pri priniesol iné poradie.

 

Najväčší dlžníci na svete

 

Zadĺženie v krajinách sveta sa meria a udáva najčastejšie v pomere ku HDP. Prečo práve k HDP? Pretože je to najväčšie dostupné číslo v ekonomike tej ktorej krajiny? A takto pomer dlhu k najväčšiemu číslu bude  aspoň chvíľu, pár rokov, pri veľkom šťastí aj desiatok rokov, vyzerať dobre?  Čo však keď dlhy prerastú aj cez túto hranicu? Prvá odpoveď, ktorá napadne väčšine politikov je: Tak sa dlhy môžu vykazovať samostatne. Vláda má svoj, samosprávy tiež ten svoj a firmy s domácnosťami zas môžu byť náležite pyšné na tie vlastné dlhy. Chvíľu tie čísla opäť môžu vyzerať prijateľne.

Žiaľ, nerieši to ten základný a najpodstatnejší problém – počet daňových subjektov a objem peňazí, ktoré sú na splácanie k dispozícii, sa akoukoľvek zmenou vykazovania nezmení.

Skutočné splatenie dlhov v objeme, ktorý dosahujú v súčasnosti, je nereálne. Povedzme si pravdu, že úplné splatenie sa od vládnych dlhov ani nikdy neočakávalo. Pri štátnych dlhopisoch každý investor počítal iba s bezproblémovým platením úrokov na akúsi fiktívnu nekonečnú dobu. Ale aj táto premisa v tomto čase dostáva neupchateľné trhliny.

Čo teda ďalej? Najjednoduchšie z pohľadu politikov, ktorí by radi tlačili nabaľujúcu sa guľu ďalej, by bolo zmeniť metodiku vykazovania dlhov. Tak ako sa to deje napríklad pri vykazovaní inflácie. Keď je podľa aktuálnej metodiky príliš vysoká, upraví sa spotrebný kôš a jej výpočet a hotovo. Inflácia je zrazu nižšia alebo rovno zmizne. Deje sa tak roky a prečo by sa také niečo nemohlo začať diať s dlhmi.

Druhou možnosťou je postupné zaparkovanie všetkých vládnych a časom prostredníctvom vlád aj samosprávnych záväzkov v Európskej centrálnej banke. A tam by za pomoci inflačného katalyzátora hnili, hnili, až by nakoniec zhnili a bolo by po nich.

Tretia alternatíva je podobná druhej, iba by prebehla rýchlo a relatívne otvorene. Dohodnutá časť dlhov by sa rovno škrtla, odpísala a chýbajúce peniaze by sa natlačili. Chybička krásy je v tom, že o férovosti rozdeľovania nových peňazí sú oprávnené pochybnosti už teraz. A čo by sa dialo potom, keby proces prerozdeľovania naozaj začal, si netrúfa odhadnúť nikto.

Ako dlho vydrží Európska únia?

 Európa, Politika  Komentáre vypnuté na Ako dlho vydrží Európska únia?
jan 132012
 

Čoraz častejšie sa v súčasnosti hovorí o rozpade celej Európskej únie alebo aspoň Európskej menovej únie ako o reálnej možnosti, ktorá môže byť vedľajším, viac či menej želaným, produktom  riešenia naďalej pomerne veselo vystrájajúcej dlhovej krízy.

Pri tomto pohľade na skutočnosti sa akosi zabúda na fakt, že Európska únia to sú státisíce až neuveriteľne dobre platených úradníkov s množstvom ďalšieho obslužného personálu a s hŕbou nárokovateľných i nenárokovateľných príspevkov a výhod.

Je nelogické a nemysliteľné, že by táto obrovská priživujúca sa skupina ľudí produkujúcich podnikanie obmedzujúce smernice posúvajúce Európu stále nižšie a nižšie na rebríčku konkurencieschopnosti spolu s objemnými odbornými štúdiami, ktorých jedinou úlohou je brániť sadaniu prachu na exkluzívny nábytok v bruselských kanceláriách, sa dobrovoľne vzdá, zbalí a zakýva daňovým poplatníkom na rozlúčku.

Nie, také niečo sa určite nestane. Táto zväčšujúca sa skupina úradníkov bude namiesto toho naďalej skryto zvyšovať svoju relatívnu váhu na finančnom a časom aj politickom rozhodovaní jednotlivých krajín. A súčasťou kontinuálneho rozširovania svojej moci bude aj to, že postupne prestane tieto svoje aktivity a ciele maskovať. Naopak – bude sa snažiť otvorene ovládnuť život Európanov. Keďže tento postup je silno podporovaný Nemeckom, najsolventnejším účastníkom tohoto žúru, bude sa euroúradníkom aj naďalej dobre žiť a panovať. Veď väčšinu z nich ani nie je možné len tak jednoducho prepustiť! Dá sa ich zbaviť len odchodom do dôchodku.

Hrošík liberijský

Správny euroúradník má hrošiu kožu a už dávno pochopil, že jeho existencia slúži na zamaskovanie mocenským ambícií Nemecka a Francúzska. A preto vie, že v boji proti narastajúcemu odporu voči eurocentralizmu a jeho štruktúram nie je sám. Ba práve naopak. Je silný a v najbližších rokoch bude ešte silnejší. A nenahraditeľnejší. Čo na tom, že novodobé mocenské centrum Európy bolo dlhé roky iba smetiskom politikov, ktorí boli už neželaní vo vlastnej krajine a preto odložení kamsi do vzdialeného Bruselu.

A čo na to hovoria obyvatelia jednotlivých štátov Európy? Na to sa ich nikto nepýta. Ako sa medzi ľudmi na pive hovorí, obyčajný človek má dosť starostí so zaobstaraním si slušného živobytia a o panské huncútstva sa zaujíma čím ďalej menej (čo, mimochodom, je práve to, o čo politikom vždy išlo). A politické špičky jednotlivých krajín sú nadmieru spokojné z profitovania na odčerpávaní peňazí z unijných peňazovodov a kým tie budú z Bruselu riadne fungovať, nie je dôvod na akýkoľvek odpor. Iba ak predstieraný.

Najlepšie, čo môže EÚ robiť, je aj naďalej presviedčať obyvateľov Európy o nevyhnutnosti masívnych transferov peňazí a takto ich naučiť na finančnú závislosť. Tá sa v praxi v ničom nelíši od tej drogovej. Časom každý občan aj podnikateľ zistí, že zväčšujúca sa časť jeho príjmov je závislá na rôznych eurofondoch, programoch rozvoja a podpory čohokoľvek. Správny názov, ktorý dokáže čo najviac zahmliť nezmysel transferu, sa už nájde. Úradníkov a ich asistentov, ktorí sa tejto úlohy radi zmocnia, je v Bruseli až priveľa.

Biznis model bánk

 Banky, Financie  Komentáre vypnuté na Biznis model bánk
jan 092012
 

Máloktorý klient bánk vie o tom, aký jednoduchý je ich biznis model. Akú jednoduchú schému používajú na generovanie obrovských ziskov, ktoré si potom v prvotriednom obleku ušitom na mieru, s kamenným výrazom na tvári budiacim zdanie zodpovednosti za vkladateľmi zverené financie, elitného vzdelania a správneho citu pre riziko, v tichosti rozdeľujú.

Ako to teda v skratke funguje? Banka prijme od sporiteľa, teda od občanov a firiem, vklad, ktorý mu úročí veľmi nízkymi sadzbami. Takmer vždy s odôvodnením, že sú to úroky trhové a vyššie naozaj nemôžu byť. Potom tieto peniaze vezme a nakúpi dlhopis vydaný niektorou z krajín sveta. Samozrejme vláda krajiny, ktorá dlhopisy emitovala, platí za poskytnutý úver percentá vyššie. Častokrát aj o mnoho vyššie.

Naháňačka

A v naháňačke za čo najvýnosnejšími štátnymi dlhopismi banky akosi rýchlo zabudli, že ich hlavnou úlohou je podpora podnikania prostredníctvom redistribúcie úspor a financovanie investícií obyvateľstva do bývania a do istej miery aj do spotreby. Jedine tak bolo možné, že nenásytné banky nakupovali grécke dlhopisy za sadzby vyššie ako 20% p.a. Riskneme to, možno lietadlo chvíľu ešte poletí, hovorili si oceňovaní manažéri.

Veď kto by sa už namáhal čítaním podnikateľských plánov, hodnotením ich rizika a následne dohľadom nad skutočným vývojom podnikania dlžníka. A požičiaval mnohým po menších sumách, keď je možné požičať niekoľkým všetko, čo od sporiteľov vyzbieram.

A keby banky mali náhodou problém s likviditou, môžu predsa štátne cenné papiere posunúť ako záruku do centrálnej banky a je to. Tá im bez problémov požičia. Samozrejme – takmer za nulovú úrokovú sadzbu. A kolotoč sa krúti ďalej.

Banky vo svojich biznis modeloch nikdy neuvažovali o tom, že by niektorá z vlád svoje záväzky v budúcnosti nesplatila. Zato v týchto modeloch bolo možné nájsť návrhy na pravidelné zvyšovanie platov a rozdelenie dosahovaných ziskov.

A keby aj náhodou niektorá z vlád dlhopisy nesplatila, vždy ostáva ešte poistka v podobe politikov, ktorí sa radi pripíšu do kolonky o rozdelení ziskov spolu s bankármi.

Dojem o svojej namáhavej a zodpovednej práci, ktorý sa bankári už roky snažia poctivo vzbudzovať, zanechal naozaj hlboké, takmer nezmazateľné stopy v podvedomí. A na to sa aj v tomto čase spoliehajú viac ako na svoje ozajstné investičné umenie.