Multikulturalizmus

 Európa, Európa, Geopolitika, Politika, USA  Komentáre vypnuté na Multikulturalizmus
jan 282013
 

Európske krajiny, rovnako ako štáty ležiace v Severnej Amerike (USA, Kanada) sa v posledných desaťročiach snažili sami sebe i svojim obyvateľom vnútiť ideológiu multikulturalizmu ako niečo, čo je budúcnosťou vyspelého západného (optimisti tvrdili a tvrdia, že nielen toho západného, ale rovno celého) sveta. Pre vyjasnenie pojmov treba uviesť, že multikulturalizmus je ideológia, ktorá presadzuje to, aby spoločnosť suverénneho štátu pozostávala z rozličných kultúr, národov, etník a rás, z ktorých každá má mať v rámci spoločnosti rovnaké práva.

Multikulturalizmus má podľa presvedčenia jeho prívržencov pomôcť rozšíriť kultúrne obzory obyvateľov Západu, ich duševnému obohateniu a vďaka dobre pripravenej zmesi národov, náboženstiev, vyznaní a rás nájsť spoločnosť budúcnosti, v ktorej sa budú všetci cítiť dobre a v ktorej nebude treníc ani vzájomnej nevraživosti či nebodaj nenávisti. Popri tom by podľa plánovačov svetlej budúcnosti imigranti vyriešiť demografický problém starnúcej Európy a s láskou sa starať o bielych kresťanstvo vyznávajúcich Európanov v geriatrických centrách a takto predlžovať ich život. A pokiaľ by nenašli dosť voľných pracovných miest pri opatere starnúcich a spohodlnených Európanov, isto nepohrdnú ani ďalšími nekvalifikovanými prácami, ktoré síce Európan môže vnímať ako dehonestujúce (pokiaľ by ich mal vykonávať on sám), ale pre imigranta sú isto ako stvorené. Predpokladá sa, že títo vďační imigranti sa za to revanšujú svojou mierumilovnou asimiláciou a náboženskou toleranciou.

Vráťme sa však do súčasnosti a reality. Horliví nadšenci pre multikulturalizmus môžu svojimi názormi a tlakom na realizáciu svojej vízie aktuálnu identitu štátu či spoločenstva výrazne poškodiť, v horšom prípade i zničiť, nemôžu však západnú identitu nahradiť inou, fiktívnou, multikultúrnou. Samozrejme hovorme o prípade, že na danom území budeme aj naďalej počítať s pôvodnými obyvateľmi a nie s procesom, kde by bol prvý krok vo forme genocídy a následný vo forme  osídlenia územia občanmi inej kultúry.

Treba si uvedomiť, že súčasnom svete, po skončení studenej a teda ideologickej vojny, hrá hlavnú rozlišovaciu a stmeľujúcu úlohu kultúrna, národná, náboženská a etnická identita jednotlivcov a skupín spriaznenými jednotlivcami vytváranými.

Univerzálne zdieľané hodnoty Západu sú individualizmus, vláda zákona, kresťanstvo, demokracia, sloboda prejavu, kultúrna sloboda a na ne naviazané ďalšie. Tieto hodnoty sa zásadným spôsobom odlišujú od hodnôt vnímaných islamskou i konfuciánskou civilizáciou. Určite najbližšie má k západnej civilizácii civilizácia pravoslávna a napriek tomu je medzi týmito civilizáciami jasná deliaca čiara, ktorú sa nedarí už stovky rokov prekročiť.

Multikulturalizmus si na Zemi len ťažko nájde miesto na skutočné prežitie a nie iba na násilnú (a v konečnom dôsledku neúspešnú) implementáciu.

Akropola v AténachAkropola v Aténach

Atlantické spojenectvo

 Európa, Geopolitika, USA  Komentáre vypnuté na Atlantické spojenectvo
jan 052013
 

Atlantické, presnejšie povedané severoatlantické, spojenectvo dvoch veľmocí – USA a Veľkej Británie – vzniklo na Štedrý deň roku 1814 v belgickom Gente.

Vojna za nezávislosť, ktorú USA viedli v rokoch 1812 až 1814, nezničila navždy spojenectvo materskej krajiny – Anglicka s novou, rodiacou sa veľmocou Spojenými štátmi, ale naopak. Ich puto od okamihu podpisu mierovej dohody sa časom viac a viac upevňovalo. Do tohoto dvoj-lístka čoskoro pribudla Kanada a vznikol tak pevný, veľmi pevný trojlístok.

Kanada sa síce pridala veľmi nenápadne, ale o to pevnejšie a trvácnejšie. Netreba zabudnúť, že tak ako prvé štáty, ktoré neskôr stáli pri zrode Spojených štátov, aj veľká časť obyvateľov Kanady má svoje korene na Britských ostrovoch. V roku 1814 to bola práve Veľká Británia, ktorá si na Spojených štátoch vymohla bezpečnosť a samostatnosť Kanady. Spojené štáty boli v tom čase pevne rozhodnuté anektovať územie Kanady a začleniť ju do svojej únie. Ich cieľom bolo zabrať celú Severnú Ameriku. To sa síce nepodarilo, ale podaril sa zrod priateľstva medzi krajinami, aké nemá na Zemi obdobu.

A práve spomínané priateľstvo, ktoré prežilo už bezmála dve storočia (od roku 1814 sa nikdy medzi USA a Britániou neviedla vojna a tak spomínaná zmluva z Gentu ostala prvou a súčasne poslednou dohodou o ukončení vojny, ktorú obe krajiny medzi sebou museli podpisovať), rozhodlo o výsledkoch Prvej aj Druhej svetovej vojny.

Trafalgar Square v LondýneTrafalgar Square v Londýne

V decembri 2012 britský premiér Cameron začal vypúšťať balóniky o tom, že Veľká Británia nemusí byť členom Európskej únie naveky. Je do istej miery prekvapivé, ako dlho sa dokázala Británia nečinne pozerať na socialistický experiment, ktorý prebieha na kontinente a neozývať sa. Avšak s tradičnými vzťahmi, ktorými Británia disponuje, nie je možné dúfať, že by sa niekedy Británia (či Anglicko) mohlo stať pevnou súčasťou Zväzu európskych socialistických republík. Atlantické spojenectvo a poloha na ostrovoch predurčuje Británii inú cestu budúcnosťou ako majú krajiny, ktoré ležia na pevnine.

To, že sa Británia nakoniec vráti ku svojim najlepším priateľom – USA a Kanade (nesmieme zabúdať ani na tradičného spojenca Austráliu), bude dobré aj pre samotnú Európu. Bude mať po ruke niekoho, kto jej v čase, keď socializmus definitívne skrachuje, pomôže z bahna von.

 

Nové technológie na ťažbu plynu z bridlíc posilňujú pozície USA vo svete

 Blízky východ, Geopolitika, USA  Komentáre vypnuté na Nové technológie na ťažbu plynu z bridlíc posilňujú pozície USA vo svete
máj 232012
 

Akosi v tieni veľkých udalostí a najmä podozrivo potichu prebieha už dlhšiu dobu v Spojených štátoch vývoj technológií na ťažbu plynu z bridlíc. Postupne však predsa len vyplávali na povrch informácie o tom, že USA takúto komerčne použiteľnú technológiu majú. A navyše ako bonus pre nasledujúce generácie Američanov majú aj obrovské zásoby plynu na vlastnom území. Odhaduje sa, že už dne známe dostupné zásoby postačia na viac ako 50 rokov.

Toto by z veľkej časti vysvetľovalo ich pokoj pri prudkých pohyboch cien ropy, ich rozvážny a emócie tlmiaci postoj ku črtajúcemu sa konfliktu Izrael – Irán. USA sa snažia (a zatiaľ úspešne) vysvetliť Izraelu, že rozpútanie ďalšieho konfliktu na Blízkom východe nie je to najrozumnejšie a že si to neželajú. Izraelčania zase vedia, že bez pomoci USA nie sú schopní zasadiť Iránu rozhodujúci úder.

Doposiaľ najväčšie náleziská bridlicového plynu sa pravdepodobne nachádzajú v Kanade, Mexiku, Argentíne, Číne, Austrálii a v Európe na území Poľska. Čiže na sever i na juh od USA sú pre americký priemysel relatívne ľahko dostupné ďalšie zásoby. O dôvod viac pre Američanov postupne zabudnúť na Perzský záliv a jeho prírodné bohatstvá.

Reďkovka červenobiela podlhovastá

Každý región však potrebuje istú mocenskú stabilitu. Jedinou veľkou krajinou, ktorá má predpoklady stať sa regionálnou veľmocou je Irán. Či sa to niekomu páči alebo nie. Irak, ktorý pred vojnou vyrovnával misky váh v regióne, bude ešte veľmi dlho hľadať pevnú pôdu pod nohami. Narastajúce bicepsy okato ukazuje Turecko, ktorého však do istej miery hendikepuje jeho geografická poloha.

A preto sa Irán v budúcnosti javí ako prirodzený spojenec USA na Blízkom východe. Nie je nemožné, že USA postupne zmenia svoj postoj a rétoriku k Iránu a budú sa k nemu stavať viac ako k partnerovi a menej ako k nepriateľovi. Ak to už takto vo svojich tajných plánoch nenaplánovali, tak sa to čoskoro zmení.

Technológia hydraulického štiepenia horniny, teda najdôležitejšej zložky celého procesu pri ťažbe plynu z bridlíc, bude ďalším silným argumentom pre spoluprácu krajín so zásobami plynu. USA sa neradi vzdávajú špičkových technológií, ktoré vyvíjali desiatky rokov a poskytujú ich výlučne iba svojim spojencom. A preto krajiny, ktoré majú pod zemou plyn, budú udržiavať s USA priateľské vzťahy, aby tak mohli z vlastných zásob profitovať. Najmä Poľsko, ako veľký regionálny spojenec USA, by mohlo už čoskoro z tesnejšej spolupráce profitovať najviditeľnejšie. Nielenže by sa oslobodilo spod závislosti na ruských fosílnych palivách, ale by navyše dokázalo poskytnúť svojim podnikom lacnú energiu a štátnej kase tak vítané devízy za predaj plynu do okolitých štátov.