Ázijské šachy

 Ázia, Geopolitika  Komentáre vypnuté na Ázijské šachy
okt 232012
 

V Ázii sa v posledných desaťročiach prerážajú na svetlo ambície hneď troch krajín zaradiť sa medzi svetové veľmoci. A práve preto v tomto regióne narastá istý druh geopolitického napätia. Ázijské šachy tak pokračujú. A prebieha hneď niekoľko napínavých šachových partií zároveň.

Tri spomínané súperiace krajiny sú – na prvom mieste z pochopiteľných dôvodov Čína, na druhom mieste India a na neposlednom mieste Vietnam.

Čína už počas minulých storočí mnohokrát prejavila svoj záujem o dominanciu v regióne Indočíny. Ten je akosi v posledných desaťročiach (ak nie storočiach) v závoze záujmu Indie, ktoré má dosť starostí na hraniciach so samotnou Čínou ako i s Pakistanom. Čína tak už v súčasnosti v podstate politicko-ekonomicky ovláda Kambodžu, Laos a Barmu. Ďalšie sústo, ktoré by malo nasledovať, je Vietnam.

Večerné ulice v HanojiVečerné ulice v Hanoji

Vietnam sa však svojimi manévrami približovania sa a následného vzďaľovania sa Rusku a Číne nebadane vymanil na konci 20. storočia z priameho vplyvu Číny a rád by svoju pozíciu udržal. Proti narastajúcemu tlaku a nepokrytej rozpínavosti Ríše stredu to však bude mať ťažké. A preto Vietnam siaha i k donedávna nepredstaviteľných ťahom. Jedným z nich je i politika otvorenosti a kamarátstva voči USA. A najmä voči ich armáde. Tej imperialistickej armáde, ktorú pred štyrmi desiatkami rokov Vietnamci vyhnali zo svojej krajiny (a tým pádom aj z celej Indočíny) aj vďaka položeniu pol druha milióna obetí na oltár víťazstva komunistického režimu.

Ekonomicky (a v dohľadnom čase postupne i vojensky) silná Čína sa začína rozťahovať najmä v Juhočínskom mori. Snaží sa ovládnuť celú oblasť nazývanú pre svoj tvar Kravský jazyk. Táto oblasť však lemuje takmer celé pobrežie Vietnamu a predpokladá sa, že pod morskou hladinou práve v tejto oblasti ležia obrovské zásoby ropy a zemného plynu. Dokonca tak veľké, že sa vyrovnajú zásobám, na ktorých sedí Saudská Arábia.

Ovládnutie prístupových ciest do prístavov po celom Vietname čínskym námorníctvom by mohlo mať z dlhodobého hľadiska pre Vietnam katastrofálne následky. A preto si Vietnamci volajú na pomoc US Navy.

Už predseda Mao mal veľký sen o tom, že sa Čína stane (dúfal, že ešte za jeho života) najväčšou veľmocou a bude vládnuť celému svetu. Jemu sa ten sen naplniť nepodarilo. Jeho nasledovníci však snívajú ten istý sen.

[google-map-v3 width=“500″ height=“350″ zoom=“5″ maptype=“roadmap“ mapalign=“center“ directionhint=“false“ language=“default“ poweredby=“false“ maptypecontrol=“true“ pancontrol=“true“ zoomcontrol=“true“ scalecontrol=“true“ streetviewcontrol=“true“ scrollwheelcontrol=“false“ draggable=“true“ tiltfourtyfive=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkermashupbubble=“false“ addmarkerlist=“16.467695,111.784057{}harbor.png“ bubbleautopan=“true“ showbike=“false“ showtraffic=“false“ showpanoramio=“false“]

V Ázii sa bojuje o dominanciu v regióne

 Ázia, Geopolitika  Komentáre vypnuté na V Ázii sa bojuje o dominanciu v regióne
apr 192012
 

Apríl 2012 bol pre Indickú armádu nepochybne veľmi dôležitým mesiacom. Začiatkom mesiaca prevzali od Ruska jadrovú ponorku a v druhej dekáde apríla úspešne otestovala raketu dlhého doletu.

Zaradením, síce staršej, jadrovej ponorky do výzbroje dostala indická námorná flotila novú vlajkovú ponorku. A indickým vojenským generálom týmto nepochybne riadne stúplo sebavedomie.

Doposiaľ sa hrdilo vlastníctvom medzikontinentálnych rakiet päť štátov: USA, Veľká Británia, Rusko, Čína a Francúzsko. Tieto strely môžu niesť jadrové hlavice. O získanie podobného nosiča sa v Ázii pokúša aj posledná komunistická bašta – KĽDR. Jej pokus o odpálenie rakety dlhého doletu ešte pár dní pred testom Indie zlyhal.

Indická armáda má aktuálne vyše milióna mužov v zbrani (presnejšie by to malo byť asi 1,3 milióna, čo je teda len o trochu menej ako počet ľudí, ktorí v Indii pracujú na železnici) a takmer 2 milióny pripravených v zálohe. Je jasné, že má ambície byť hegemónom v regióne Ázie.

India (štát Kerala) - železničné priecestie

Od vojny v Afganistane trvalo upadá sila Pakistanu ako regionálnej veľmoci. Pakistanské územie slúži počas celej doby konfliktu ako základňa Talibanu a ďalších militantných skupín bojujúcich v Afganistane proti Američanom. To má za následok úspešné rozvracanie a oslabovanie režimu v Pakistane. Ten prestal byť rovnocenným súperom Indie v udržiavaní „mierového“ napätia v regióne. Mocenská rovnováha Pakistan – India, ktorá trvala od získania samostatnosti Indie (od Británie) a následného oddelenia Pakistanu v roku 1947 až do začiatku 21. storočia, viac či menej úspešne udržiavala regionálnu stabilitu a zadržiavala mocenské ambície Indie. Rovnováha je však nateraz preč.

Ekonomicky sa rýchlo vzmáhajúca India sa tak môže sústrediť na kolosálnu modernizáciu svojej armády a nárast svojej vojenskej sily. A hneď ako to bude možné, začne túto silu navonok okato a sebaisto demonštrovať.

Veľkým podporovateľom zvyšovania vojenskej sily Indie je Rusko Vladimíra Putina. To sa snaží vytvoriť z Indie regionálnu veľmoc, ktorá by bola protiváhou Číny a priťahovala by pozornosť Čínskej armády. Preto aj prvá jadrová ponorka pochádza z Ruska, preto aj ďalšie nové plánované indické ponorky majú mať niektoré črty podobné ruským. A v neposlednom rade preto sa posádky ponoriek cvičia na ruských základniach.

India, ako jeden z nositeľov jadrového tajomstva, sa tak dostáva do pozície, že je schopná v prípade potreby zaútočiť jadrovými zbraňami ako na územie Pakistanu, tak na územie Číny. Tento fakt si najlepšie uvedomuje Čína. Neostáva jej nič iné, iba primerane reagovať. Ázijské preteky v zbrojení môžu začať. Teda, presnejšie povedané, už začali.