Konzum a spotreba. Dve slová, ktoré nás všetkých nemilosrdne prenasledujú celý deň a noc, mnohých (najmä z vlády a štatistického úradu) ešte aj v spánku.
Predstavme si situáciu, keď niekto zdedí po svojich príbuzných slušnú kôpku úspor. Tento niekto, nazvime ho dedič, sa rozhodne, že si zlepší svoje životné podmienky. Zo zdedených peňazí si postaví dom, zariadi si ho podľa svojich predstáv, kúpi si auto a rozhodne sa stráviť svoju prvú poriadnu dovolenku vo vlastnej krajine. Nech ju pozná na vlastné oči, nielen z večerných krimi novín.
Utešená predstava. Nie len pre dediča samotného, ale aj pre všetkých, ktorých oči visia denno denne na grafe rastu HDP. Vďaka dedičovi totiž graf poriadne poskočí. Nakúpi si množstvo výrobkov a dokonca zamestná aj zopár robotníkov, ktorí si vďaka finančnému prilepšeniu nad sociálne dávky môžu tiež dopriať isté obdobie zvýšenej spotreby.
Na nasledujúci rok však si spokojný dedič aj naďalej hlivie (tak ako to začal úspešne robiť už koncom roka minulého) vo svojom novom, luxusne zariadenom dome a vozí sa nalešteným autom po svojom okolí. Od ucha po ucho vysmiaty dedič je ozaj spokojný a nič mu nechýba k životu. Nie tak už vládnym byrokratom. Tí na svojich monitoroch zisťujú, že HDP produkované dedičom prudko kleslo. Nešťastní sledujú ako sa dedičova konzumácia prepadá kamsi do hlbín. Dedič sa totiž iba pár krát denne stravuje, občas čosi pofajčí, vypije a okrem toho už iba tankuje. Ako môže byť preboha šťastný a spokojný? Veď jeho príspevok pre spoločnosť prudko klesol a navyše je predpoklad, že bude aj naďalej prudko klesať. Teda ak náhodou neoprie svojho miláčika o strom a bude musieť vyhľadať servis…
Slovenský orloj v Starej Bystrici
A sme pri tom. Podľa ekonómov, štatistikov a vládnych úradníkov by si mal dedič obstarávať nové statky pravidelne, maximálne v ročnom cykle. S dlhšou životnosťou statkov, ktoré si nakúpil, nikto nepočíta. Treba konzumovať nielen potravu, ale aj hmotné statky. Tak, aby bolo potrebné ich pravidelné a stále nakupovanie, vďaka ktorému predsa existuje produkcia (výroba) a vďaka ktorej predsa majú ľudia prácu. Tú prácu, vďaka ktorej si môžu dovoliť nakupovať statky, ktoré môžu v zopár krátkych chvíľach, ktoré im ostávajú popri každodennom naháňaní sa, spokojne konzumovať a spotrebúvať. A keď dokonzumujú, chytro sa oblečú a utekajú do práce zarobiť zopár drobných…
