Politické nominácie do vedení štátnych podnikov

 Komunálna sféra, Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Politické nominácie do vedení štátnych podnikov
jún 212012
 

Už dlhé roky si víťazné zoskupenie z parlamentných volieb dáva rovnítko medzi získaním podielu na moci a získaním majetku štátu a všetkých benefitov, ktoré z neho plynú. Verejný majetok, verejné statky nezískava vláda do svojej správy (voliči dúfajú, že do múdrej, rozvážnej a spravodlivej), ale získava ich na celé volebné obdobie na svoje ryžovanie. Takto si to politici vysvetľujú počas celej éry tzv. demokracie na Slovensku. A, žiaľ, podobne to funguje aj na lokálnej, komunálnej úrovni.

Samozrejme vyššie uvedené skutočnosti intenzívne kritizuje každé politické zoskupenie, ktoré je aktuálne v opozícii. Vtedy sa dušuje, že sa všetko zmení k lepšiemu a nič také ako sú politické nominácie už nebude existovať. O to bizarnejšie vyznejú slová obhajoby status quo, keď sa pomery vo vláde zmenia a bývalá opozícia obsadí vládne kreslá a všetky štátne podniky pomaly až do úrovne upratovačiek.

Väzenie Tuol Sleng (S-21, Phnom Penh, Kambodža)

Platí, že podmienky, na základe ktorých sa do vedení štátnych podnikov nominovali zástupcovia štátu, boli vždy nejasné (a keď boli nejasné málo, tak sa ešte viac znejasňovali) a zo strany vlády čo najviac zahmlievané.

Zdalo by sa, že to bola zbytočná námaha. Všetci predsa vedeli, že najdôležitejším kritériom je loajalita k politickej strane, potom rodinná previazanosť a až následne nasledoval test, či je uchádzač aspoň bývalým spolužiakom niekoho z vládnucich politických špičiek. Ďalšími a súčasne poslednými kritériami pri výbere bolo, či sa budúci úspešný nominant vie podpísať, či má kladný vzťah k peniazom a vie plniť príkazy. To je všetko.

To celé zahmlievanie, kritizovanie, vyjasňovanie však nie je až taká zbytočná námaha, ak sa na to pozrieme optikov neinformovaného väčšinového voliča. Ten spravidla na prvý krát uverí všetkému, čo zaznie na tlačových konferenciách charizmatických politikov.

Štátne podniky (mnohé iba ako tak) fungujú nie vďaka (politicky nominovanému) manažmentu, ale napriek tomu. Politické nominácie slúžia výlučne na kupovanie si lojality veľkého okruhu občanov za cudzie peniaze. Nie je to žiadne nové zistenie a, žiaľ, ani nič prekvapivé. Veriť v zmenu práve v tomto volebnom období by sa mohlo považovať za nenapraviteľnú prostomyseľnosť hraničiacu s infantilnosťou.

John Stuart Mill

 Citáty, Politika, Spoločnosť  Komentáre vypnuté na John Stuart Mill
jún 102012
 

John Stuart Mill, (1806 – 1873), britský filozof, politický teoretik a ekonóm

Nepozerám na rovné hlasovacie právo ako na vec, ktorá je sama o sebe dobrá… Pozerám naň ako na vec relatívne dobrú; menej spornú ako je nerovnosť založená na bezvýznamných alebo náhodných okolnostiach, ale v zásade nesprávnu, pretože uznáva nesprávne merítko a má špatný vplyv na myslenie voličov. Nie je užitočné, ale škodlivé, ak ústava krajiny priznáva nevedomosti právo na rovnakú politickú moc ako priznáva vedomosti.

Schwarzwaldská čerešňová torta

 

Dotácie sú už viac ako reálny podnikateľský zámer

 Euro, Európa, Financie, Politika  Komentáre vypnuté na Dotácie sú už viac ako reálny podnikateľský zámer
jún 052012
 

Pekne sa to vyvíja. Všadeprítomné dotácie sa valia krížom krážom Európou už pekných pár rokov. A to ešte zďaleka nedosiahli svoju najvyššiu silu. Teda keď pôjde všetko podľa plánov euroúradníkov.

Už dnes u nás existuje veľká skupina firiem, ktorá je životne závislá na eurodotáciách. Ich biznis model sa postupne (väčšinou rýchlo ako pozvoľna) pretransformoval na život plný životodarných infúzií z peňaženiek európskych daňových poplatníkov. Niektoré sektory sú závislé do takej miery, že vysušenie kanálov plných peňazí by im v mnohých prípadoch spôsobilo kolaps. Do tejto skupiny patria významní príjemcovia dotácií v turizme, v stavebníctve, v oblasti zbytočných a v praxi často ani nezrealizovaných školení všetkých typov, v oblasti výučby cudzích jazykov, v poradenstve a v neposlednom rade i v oblasti právnych služieb. Nehovoriac o mnohých a mnohých subdodávateľoch, ktorí síce nie sú hlavnými hráčmi na šachovnici dotácií, ale ich život je vďaka nim omnoho ľahší.

Dotácie s Európskej únie sú však v skutočnosti nešťastím pre krajinu, ktorá ich dostáva. Peniaze, ktoré takto prúdia do ekonomiky, žiaľ, nezanechávajú trvalý pozitívny efekt. Nepochybne sa za ne niečo postaví, niečo vybuduje, množstvo (nepotrebných) vecí nakúpi a mnoho ľudí (ktorí by boli inak nezamestnanými) má vďaka nim prácu i výplatu na dlhé obdobie. Tieto argumenty stoja pevne na jednej miske váh.

Hor Samran Phirun, Phnom Penh, Kambodža

Na druhej miske je však skutočnosť, že dotácie prinášajú nárast peňazí v ekonomike, ktorý je neodôvodniteľný ekonomickým vývojom. Eurodotácie prinášajú so sebou obrovskú mieru korupcie a takto úspešne deformujú morálne hodnoty spoločnosti. Verejné financie trpia nutnosťou spolufinancovania jednotlivých projektov. Vďaka dotáciám sa do ďalekej budúcnosti zvyšujú mandatórne výdavky, ktorých sa nebude krajina vedieť zbaviť po generácie.

Všetky tie programy regionálneho rozvoja, vďaka ktorým prúdia obrovské peniaze do oblastí, kam by inak nešlo ani euro, deformujú nepredvídateľným spôsobom budúcnosť týchto regiónov. Možno vďaka peniazom budú mať celé dediny funkčnú kanalizáciu, budú mať pitnú vodu z vodovodu i hladučké asfaltové chodníky. Ich život to síce predĺži, ale nezachráni. Ľudia sa stále viac a viac presúvajú do miest. Tento proces sa nedá zastaviť. Cena za snahu zmeniť prirodzené zákony (a teda na chvíľu oddialiť úplné opustenie obcí kdesi ďaleko, kde líšky dávajú dobrú noc) však je a bude vysoká.

A ako by vyzerali tatranské (a iné) lyžiarske strediská, keby vývoj investícií v nich nebol napojený na štedré európske peňazovody? To si vie snáď domyslieť i ekonomický laik.

Celý systém krížových dotácií je vo svojej podstate chybný. Dotácie sú v Európe už pomaly viac ako reálny podnikateľský zámer. Avšak jedinou úlohou prepracovaného systému dotácií je udržiavať politikov v jednotlivých členských krajinách poslušných a na peniazoch závislých. A nielen ich, ale aj na nich naviazané finančné a majetkové skupiny ovládajúce jednotlivé štáty. Lenže takto sa (z krátkodobého hľadiska nenapraviteľne) deformuje ekonomické a podnikateľské prostredie celej Európy.

 

 

Fond národného majetku – mýty a skutočnosť

 Politika, Slovensko  Komentáre vypnuté na Fond národného majetku – mýty a skutočnosť
jún 012012
 

Fond národného majetku vznikol ešte v roku 1991. Sprevádzal ho mýtus, že jeho úlohou je sprivatizovať štátny majetok za čo najvyššiu sumu, čo najlepšie a najspravodlivejšie. Po skončení tejto úlohy mal zaniknúť.

Minulý rok, presne 28.6.2011 v tichosti oslávil svoju dvadsiatku. Stalo sa tak počas funkčného obdobia vlády Ivety Radičovej. Teda vlády, ktorá si rovnako ako jej predchodkyne dala za úlohu zrušiť FNM. Nepodarilo sa.

Skutočnú úlohu, ktorú mal FNM, nemohlo splniť ani ministerstvo privatizácie, ktoré existovalo paralelne od roku 1990 do roku 2003 a neskôr ani ministerstvo hospodárstva, ktoré kompetencie ministerstva privatizácie (celým pôvodným oficiálnym názvom Ministerstvo pre správu  privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky) prebralo.

Tou úlohou bolo držať verejnosť a verejnú kontrolu ďaleko, preďaleko od majetku, moci a peňazí. A takto za bučkom si veselo bačovať.

Už prvé roky svojej existencie si FNM viedol nad očakávania (politikov) dobre. Predával, presnejšie povedané rozdával majetky tým správnym záujemcom za naozaj výhodné ceny. Pre kupujúcich. Toto zvládal skvele bez ohľadu na to, či bola pri moci ľavica, pravica, populisti alebo konzervatívci.

Ríša Mayov - ruiny mayskeho mesta Copán v Hondurase

FNM plnil každej vláde úlohu organizácie, ktorá politickému subjektu, ktorý ju práve ovládal, prinášala peniaze a  funkcie (presnejšie množstvo peňazí a množstvo funkcií) bez toho, aby sa aktuálna politická garnitúra musela spovedať parlamentu, v ktorom by mohla mať opozícia nepríjemné otázky. A preto každá opozícia vyhlasovala, že FNM okamžite po nástupe do vlády zruší a preto sa tak nikdy nestalo.

Naopak. Do vedenia Fondu národného majetku každá vláda nominovala svojich najvernejších. Tých, ktorí bez zbytočných otázok, bez reptania a bez odporu skvele plnili politické objednávky. Pri odhalení nekalých praktík sa vláda vždy verbálne od konania fondu dištancovala a prehlasovala, že za ich konanie nenesie žiadnu zodpovednosť. Sú to predsa iba zlyhania jednotlivcov…

Žiadna vláda nemala a nemá skutočný záujem na zrušení dobre fungujúceho stroja s názvom FNM. Na chvíľu sa pred pár rokmi zrejme aj ľuďom v samotnom FNM zazdalo, že by mohol niekto z politikov ich zrušenie skutočne zrealizovať a tak si Fond národného majetku v roku 2008 dokonca najal mediálnu agentúru, ktorá mala presvedčiť verejnosť (a jej prostredníctvom, pochopiteľne, najmä politikov) o oprávnenosti jeho existencie.

Na správu účasti štátu v niektorých spoločnostiach, kde podiely štátu doposiaľ z rôznych dôvodov zostali, ozaj nie je nutné mať samostatnú organizáciu. FNM však pravdepodobne ani v tomto volebnom období nebude smerovať k zániku. Je viac než jasné, prečo…

 

Peter Drucker

 Citáty, Politika, Spoločnosť  Komentáre vypnuté na Peter Drucker
máj 252012
 

Peter Drucker, (1909 – 2005), americký mysliteľ, politológ a pedagóg

Demokratický štát je založený na presvedčení, že hlavnou úlohou volených predstaviteľov je brániť vlastných voličov proti hrabivej vláde (na celoštátnej, ale aj komunálnej úrovni). Korupčný štát podkopáva základy slobodnej spoločnosti. Volení predstavitelia ošklbávajú svojich voličov, aby tak prispeli k obohacovaniu záujmových skupín… To je popieranie pojmu občianstvo. Že to skutočne podkopáva záujmy zastupiteľskej demokracie ukazuje neustály pokles účasti vo voľbách. Svedčí o tom tiež neustály pokles záujmu o fungovanie vlády, o spoločenské otázky, o politiku a to vo všetkých štátoch. Namiesto toho si voliči vyberajú svojich predstaviteľov podľa zásady: Čo z toho budem mať?

Medveď hnedý (ZOO Bojnice, 2004)

Lacné dovolenky v Grécku sa môžu čoskoro rozbehnúť

 Euro, Financie  Komentáre vypnuté na Lacné dovolenky v Grécku sa môžu čoskoro rozbehnúť
máj 182012
 

Už viac ako 2 roky sa pohybujeme v časopriestore, kde úradníci Európskej únie (EÚ), Európskej centrálnej banky (ECB) či politici z Nemecka a Francúzska (a iných krajín) nás napriek viditeľne iným vonkajším prejavom svätosväte ubezpečujú, že euro je pevné, stabilné, nemenné a je tu s nami na večné časy. A možno aj na dlhšie.

Tí, ktorí si ešte (aspoň matne) pamätajú priateľstvo Československa (a ďalších socialistických krajín) so Sovietskym zväzom, sa musia už dlhšiu dobu usmievať popod fúzy. Nič také, ako večné časy v politike (a ani ekonomike) neexistuje.

To, že Grécko si žilo dlhé roky nad pomery, bolo zrejmé politikom v EÚ od začiatku jeho pôsobenia v eurozóne. Pravdepodobne aj samotným gréckym politikom to nemusel nikto špeciálne vysvetľovať. Horšie to už bolo s obyčajnými Grékmi, ktorí si namiesto rečí či vysvetľovania reálny rast svojej životnej úrovne a spotreby plnými dúškami užívali.

Málokto z tých, ktorí sledujú v správach opakujúce sa štrajky Grékov a zrejme nikto zo samotných štrajkujúcich si uvedomuje, že grécka ekonomika každým ďalším štrajkom a prerušením výroby či iných ekonomických procesov reálne stráca peniaze. Množstvo peňazí. Peňazí, ktoré tak chýbajú Grécku na zvládnutie súčasnej kritickej situácie a naštartovanie zmien v hospodárstve. Kľúčovou je (z dlhodobého hľadiska) konkurencieschopnosť krajiny. A na tej musia Gréci začať pracovať okamžite.

Akropola - Atény, Grécko

Svoju konkurencieschopnosť v turizme budú vedieť Gréci zlepšiť prakticky okamžite. Bude k tomu postačovať drachma a primerane veľká devalvácia. K tomu stačí istá dávka spoľahlivosti v doprave (letiskový personál, transfery do prímorských rezortov) a pracovitý personál v hoteloch. Za predpokladu, že ruka štátu (zrejme za tichej, ale vernej pomoci armády) bude na istú chvíľu pevnejšia, výsledok sa dostaví až nečakane rýchlo.

Konkurenčné krajiny platiace eurom, alebo africkými menami, nebudú po devalvácii novej drachmy môcť a ani vedieť dostatočne pružne reagovať a tak sa toky dovolenky chtivých turistov budú môcť upraviť k spokojnosti gréckeho ministerstva financií.

To, že takúto situáciu by si želali i samotní občania, možno s istotou predpokladať. To, že pri tomto procese môžu prísť o svoje úspory, si najlepšie uvedomujú oni sami. Pomerne dlhý a veľmi príjemný večierok sa však už skončil.

Príbeh Grécka nám opäť potvrdzuje známu tézu, že žiadny strom nerastie až do neba. Väčšina väčšinou dúfa v pravý opak.

Lacné dovolenky pri mori sa teda môžu začať. Dúfajme, keďže je to najmä v záujme samotných Grékov, aby sa tak stalo už čoskoro. Možno už v lete 2012.

Parný valec etatizmu sa po voľbách rozbehol naplno

 Spoločnosť  Komentáre vypnuté na Parný valec etatizmu sa po voľbách rozbehol naplno
máj 092012
 

Etatizmus – slovíčko, ktoré budeme čítať či počúvať z úst politických komentátorov a opozície čoraz častejšie. Etatizmus je definovaný ako nadmerný vplyv štátu na život spoločnosti. Silný štát sa v tomto -izme považuje za jediný zdroj hybných síl spoločenského pokroku. Hospodárstvo celej krajiny by malo byť vo výraznej miere riadené centrálne, buď priamym vplyvom na výrobné podniky (čo sú zároveň najväčší zamestnávatelia) alebo aspoň so silnou štátnou reguláciou. Etatizmus často požaduje obmedzené súkromne vlastníctvo z dôvodu jednoduchších štátnych intervencií.

Robert Fico sa nikdy netajil tým, že je tvrdým zástancom silného štátu. Štátu, kde by sa panovník nemusel nikoho na nič pýtať a sám by rozhodoval o všetkom, čo sa v krajine šuchne.

Úplná zmena demokratického štátu na monarchiu v súčasnosti Slovensku nehrozí len z toho dôvodu, že sme v demokratickej Európe a slovo demokracia máme napísané aj v ústave. Preto je potrebné z času načas usporiadať voľby a udržiavať v pospolitom ľude zdanie demokracie.

Západ slnka

V tejto chvíli však už nič nemôže šéfovi Smeru zabrániť, aby začal premieňať a nakoniec aj premenil krajinu pod Tatrami na svoj obraz. Je legitímne kalkulovať, tak ako to bezpochyby urobil on, že vládnutie jeho kliky bude trvať najmenej dve volebné obdobia, teda dlhokánskych 8 rokov.

A preto sa po uplynulých rokoch, kedy dochádzalo k viac či menej úspešnej decentralizácii štátnej správy, vracajú roky jej opätovnej centralizácie.

Štát si opäť osobuje právo vstupovať do všetkých oblastí života človeka. Štát si osobuje právo rozhodovať, čo má človek od svojho narodenia až po smrť robiť, ako má študovať, kde má tráviť čas a kam si chodiť po podporu či dôchodok. Ovládnutie života poddaných – to je etatizmus nielen slovenský, ale európsky.

Istoty zvíťazili vo voľbách a istoty sú aj chrbtovou kosťou programového vyhlásenia druhej vlády Roberta Fica. Ak aj pripustíme, že pocit väčšej istoty dokáže štát svojmu občanovi dať, tak je to pocit, ktorý má prchavý charakter. Nároky nás, občanov štátu istôt, totiž rastú vždy a za každých okolností rýchlejšie ako ich akákoľvek (sociálna alebo antisociálna – na pomenovaní nezáleží) vláda dokáže plniť. Plnenie sľubov je totiž podmienené peniazmi, ktoré má štát k dispozícii a nie vôľou, skutočnou či fingovanou, tieto sľuby plniť.

Istoty, ktoré nám štát podsúva a prináša, nás však v skutočnosti z dlhodobého hľadiska oberajú oveľa viac ako sme si ochotní pripustiť. Štát tým, že do všetkého strká nos, rozkladá tradičné štruktúry spoločnosti, substituuje činnosť rodiny, prirodzených lokálnych komunít a priateľských väzieb. Podrobnejšie o dôsledkoch takéhoto rozkladu spoločnosti si môžete prečítať v úvahe „O smyslu života a štěstí“ od Petra Hampla.